Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 5. kapitola

04.04.2013 (09:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 3510×

5. kapitola

„Bella!“

Niekto mnou zatriasol. Rozlepila som oči a cez chabé svetlo vychádzajúce spod dverí, som nad sebou uvidela postavu. Široké ramená a strapaté vlasy ostrihané na ježka som okamžite spoznala.

„Čo tu, dočerta, robíš?“ opýtala som sa nevrlo a pošúchala si oči. Odtiahol sa odo mňa a zapálil malú lampičku na nočnom stolíku. Zažmurkala som.

„Čo sa ti stalo?“ opýtal sa priškrtene. V šere som videla Edwardovu bledú tvár, ktorá vyzerala ešte bledšie, ako sa snaží zakryť obavy. Ale nedarilo sa mu to. Prstami mi nežne prešiel po tvári a ja som si okamžite spomenula.

„To tá tvoja školská milenka,“ zvraštila som čelo a posadila sa na posteli. Všetko ma bolelo a v hlave mi trešťalo, aj keď som si nebola istá, či to z tej bitky.

„Narcis!“ precedil pomedzi zuby.

„Výborne, výborne, pán Edward Cullen. Vyhrávate milión dolárov,“ skríkla som sarkasticky a prebodla ho pohľadom. Zatváril sa ublížene.

„Nevedel som, že ti niečo také urobí, Bella. Nechcel som, aby ti ublížila.“

Pokrútila som hlavou. „To je už jedno. Ako si sa sem dostal, Edward? A odkiaľ, doriti, vieš, kde bývam?“ dožadovala som sa odpovedí. Pohľad mi skĺzol na hodiny, ktoré ukazovali niečo pred polnocou. Sakra, prespala som pol dňa, uvedomila som si, ale stále som sa cítila totálne zničene.

„Po našom rozhovore si zmizla. Hľadal som ťa po celej škole a potom som sa od tvojej mamy dozvedel, že Dorothy nechcela povoliť tvoju návštevu u nás. Vraj chcela zavolať políciu a nahlásiť im obťažovanie. Doteraz sme riešili s právnikom nejaké kroky, aby ťa Esme získala do svojho opatrovníctva a hneď potom som bežal sem. A našiel ťa... Niekoľko minút som ťa nemohol prebudiť. Zľakol som sa.“ Tie posledné slová zneli skoro ako výčitka.

Prekvapene som nadvihla obočie. Dorothy ma naozaj prekvapila. Prečo sa ku mne celé trie roky správala ako k špine, handre, ktorou si vytiera riť a nakoniec ma nechce pustiť ani na jednoduchú návštevu? Oh, no samozrejme. Nepochybne sa bojí o svoj príjem – mesačný šek s niekoľkými stovkami za moju starostlivosť. Nie je to veľa, ale za to nemusí nikde pracovať a pokojne jej to stačí na chľast na celý mesiac. Povzdychla som si nad jej predvídavosťou a zároveň jej v duchu musela byť vďačná. Jej sebeckosť len pomáhala môjmu plánu.

„A ako si sa dostal dnu?“ nemohla som si odpustiť otázku. Jasne som si spomínala, že som zamkla. Alebo nie?

Edward pozrel na okno, ktoré bolo dokorán roztvorené a dnu fúkal teplý aprílový vánok. Zalapala som po dychu.

„Ty si mi sem vošiel cez okno? To je úchylné!“ Striasla som sa pri predstave, že takto by sem mohol chodiť stále. Akoby mi čítal myšlienky, okamžite povedal:

„Keď si neotvárala, mal som strach. Obehol som dom a vošiel. Na druhú stranu, to okno bolo otvorené, mohla by si byť rada, že som ním vošiel ja a nie nejaký násilník.“ Mal pravdu. Ale to ma nedonútilo prebodávať ho pohľadom. Horko-ťažko som sa postavila a zakymácala sa. Edward ma zachytil, ale ja som sa mu vytrhla a poriadne zatvorila okno. Oprela som sa o chladnú stenu, aby som nemusela bojovať s gravitáciou.

„Vypadni!“ prikázala som mu jasným tónom. Postavil sa, nevyzeral však, že by chcel odísť. Prezeral si ma od hlavy po päty a jeho čierne oči blčali v tme. Ak by som na tom teraz nebola tak zle, mohla by som sa staviť o čokoľvek, že by po mne skočil a vzal by si ma. Tak trochu som po tom aj túžila. Doslova som si to priala, pretože pri jeho horúcom pohľade sa mi ešte viac podlamovali nohy a srdce mi bilo kdesi až v krku.

„Zvážila si môj návrh?“ opýtal sa zachrípnuto. Očami visel na mojom dekolte. V hlave som lúštila slová, ktoré mu vyšli z úst a hľadala odpoveď.

„Nie. Myslím, že sa nemáme o čom rozprávať. Máš v rukách rovnaký tromf ako ja.“ Zavrčal. Alebo sa mi to len zdalo, nebola som si istá. Prišiel ku mne a omotal ruky okolo môjho pásu. Perami sa mi prisal na krk a druhou rukou mi zašiel do vlasov. Jeho chladné pery sa dotkli môjho krku a pomaly prechádzali hore. Točila sa mi hlava. Inštinktívne som privrela oči a pootvorila pery. Vzal si ich, keď mi rukami skĺzol na zadok a jemne stlačil obe polky. Vlastné telo sa mi úplne rozlievalo a nedokázala som ho ovládať.

„Lenže ja mám eso v rukáve,“ šepol mi do ucha s úškrnom. Znova ochutnal moje pery. „Chcem, aby si dala Esme ešte jednu šancu. Dovoľ jej zblížiť sa s tebou. Aby mohla byť znovu tvojou matkou.“

Nebola som ďaleko od prikývnutia. Pre jeho jediný bozk som bola ochotná urobiť čokoľvek. Aj porušiť vlastné pravidlá a zblížiť sa s Esme. V poslednej chvíli som si to uvedomila a vzdychala.

„Som unavená, Edward. Teraz o tom nechcem hovoriť.“ Vážne sa na mňa pozrel a skúmal mi tvár. Neklamala som mu. Aspoň spoly nie. Bola som unavená, ale ešte viac som bola rozrušená z neho. Čím to bolo, že som mala potrebu splniť tomuto bohovi s telom Adonisa každučké prianie? Potrebovala som sa od neho držať ďalej, inak ešte jeden bozk a mal by ma na ako na striebornom podnose.

Odstúpil. „Dobre, odpočívaj. Ale ak si myslíš, že sme týmto skončili, tak sa mýliš. Zajtra to doriešime v škole a opováž sa mi vyhýbať, jasné?“ Medzi riadkami znela skrytá hrozba. Prikývla som. Úplne vyčerpaná a s pocitom, že sa každú chvíľku zrútim k zemi.

„Odprevadím sa sám. Dobrú noc, Bella.“ Vrhol ešte jeden pohľad na moje telo a potom sa vyparil. Pribehla som k dverám a pritlačila na ne ucho. Slabo som začula, ako sa vchodové dvere zavreli a potom sa s prudkým výdychom hodila na posteľ.

***

„Kam si včera zmizla?“ okamžite sa ma opýtala Andrea ráno v aute. Keďže bolo moje v oprave, poprosila som ju či by ma nehodila do školy. No už pri nastúpení som mala pocit, že to nebola práve najlepšia voľba.

„Och, a čo to máš s tvárou. Bella, do čoho si sa to zaplietla?“ Šokovane si ma prezerala, na čo som krátko pokrútila hlavou.

„To je komplikované. Poviem ti len, že v tomto tu,“ ukázala som na svoju tvár s rozrazenou perou a fialovým lícom, „má prsty Narcis.“

„Tá malá sadistická sviňa,“ skríkla pohoršene. Prudko dupla na brzdu, až nás to vyhodilo dopredu, no len tak-tak sme nenabúrali do dodávky. Opäť dupla na plyn. „Najskôr je to Patrick a teraz toto? Čo si o sebe myslí, hm? Že to necháme len tak? To teda nie. Niekto by jej mal konečne ukázať, že nie je bohyňa.“ Hnevala sa a rukami drtila ošúchaný volant.

„Len nič nepodnikaj. Naposledy si skončila so zápisom a po škole na tri mesiace,“ varovala som ju s prísne zdvihnutým prstom.

Odfrkla. „Neopatrnosť, moja chyba. Ale teraz mám na mysli niečo v medziach športových pravidiel. Myslím, že Narcis veľmi skoro pocíti, aká tvrdá je moja lakrosová hokejka.“ Uškrnula sa a ja som si skryla tvár do dlaní. To bola celá Andrea. Správala sa ako neškodný anjelik z tmavého kúta, ale keď išlo o pomstu, bola neodškriepiteľná jedinčka. Tak trochu ma štvalo, že moja najlepšia priateľka si zízne len kvôli mne Narcisinu odvetu, ale tie dve boli aj tak už dosť veľké rivalky. A hlavný dôvodom nebol nik iný ako Mike, kapitán lakrosového týmu, boháč z Rich Street a, samozrejme, Narcisin priateľ posledné dva roky. Celá škola však vedela o jeho „tajnom“ pomere s Andreou, v ktorom ale išlo o viac než len sex.

„Nakopeš ju dnes?“ opýtala som sa potichu. Jednou rukou ma objala okolo ramien a zvýskla, pričom autom vošla do protismeru.

„Som šťastná, že ti konečne narástli tie správne gule. Nie teda, že by si ich nemala, ale Narcis treba tiež trestať za jej prehrešky. Už sa nemôžem dočkať telesnej.“ Zavzdychala. Autom odbočila na školské parkovisko. Tesne pred vystúpením som do seba hodila lieky od Thobiasa a v duchu mu poďakovali. Nevedela by som si predstaviť celý deň v bolestiach.

„Čo to je?“ Vychmatla mi Andrea krabičku z rúk. Rýchlo som si ju vzala naspäť.

„To je od Thobiasa. Včera sme sa náhodou stretli a keď videl môj žalostný stav, dal mi niečo proti bolesti,“ vysvetlila som.

„Thobias? Ty si sa stretla s tým metalistom?“ Prekvapene som zaklipkala očami.

„Thobias nie je žiadny metalista. Len nosí dlhšie vlasy, no a čo.“ Pokrútila som hlavou nad tým, ako Andrea súdila všetkých podľa vzhľadu. Mne sa to náhodou celkom páčilo. Aj keď som nemala určený presný typ chlapa, trochu dlhšie vlasy bola príjemná zmena, od tých nagélovaných nóbl kreténov z Rich Street. A mal u mňa ešte jedno plus – pochádzal z mojej štvrti, takže nebol povýšenecký ani falošný. A to sa vo Forks dosť ťažko hľadalo.

„Hej, Bella!“ Potiahla mnou Andrea. Nakláňala sa ku mne cez otvorené okienko a v ruke zacinkala kľúčmi. Rýchlo som vystúpila a hodila si na hlavu kapucňu. Nechcelo sa mi vysvetľovať zranenia ani počúvať šepkanie a dohady ostatných spolužiakov, popri ktorých som prechádzala. Pri troche šťastia sa o tom Narcis nezmierila, aj keď to bolo len zbožné prianie.

Posadila som sa do poslednej lavice na hodine dejín a zvalila sa na lavicu. So zazvonením prišiel aj Edward. Prekvapene som sa vystrela a chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že chodí so mnou do rovnakého ročníka. Kútiky úst sa mu zdvihli pri pohľade na mňa. Posadil sa na posledné voľné miesto pri katedre a spokojne sa uvelebil na stoličke. Prezerala som si jeho dokonalé telo a nechtiac si ho predstavila nahého – ako keď sme sa stretli prvý krát. Keď sme sa milovali a ja som prstami prechádzala po každučkom kúsku jeho tela, zabárala som prsty do tých bronzových vlasov a medzi stehnami cítila jeho vzrušenie. Odrazu sa mi to všetko zdalo také neskutočné, akoby sa to ani nikdy nestalo. Ale muselo! Moje spomienky boli príliš jasné, nebol to žiadny sen a moje srdce už len pri tých predstavách hlasno búšilo.

Obzrel sa. Líca mi sčerveneli, keby len vedel, na čo myslím. A potom sa s úsmevom otočil. Ach, čo by som len dala za to, zopakovať si to s ním. Nie, Bella, prestaň! Niečo si sľúbila. Budeš sa držať od Cullenovcov čo najďalej. A Edward je tiež Cullen.

Musela som súhlasiť, ale čo robiť, keď je Edward tak neskutočne sexy?

Zazvonilo. Prekvapene som pozrela na hodiny a uvedomila si, že som strávila celých štyridsať päť minút sledovaním Edwardovho božského pozadia. Ani som netušila, čo sme preberali. Zbalila som si všetky veci a vybehla z triedy, pričom som sa na chodbe zrazila s Edwardom. Chytil ma do náruče, aby som nespadla.

„Spomaľ, miláčik,“ zachechtol sa. Zhrozene som sa otočila po spolužiakoch a dúfala, že to nepočuli. Na hlavu som si znovu natiahla kapucňu.

„Vidím, že je ti už lepšie. Mohli by sme teraz prebrať našu dohodu.“ Nepýtal sa ma to. Stiahol ma späť do triedy a zatvoril dvere.

„Nestihneme ďalšiu hodinu,“ protestovala som. Ale ďalšia hodina ma nezaujímala. Len som s ním nechcela ostať sama v prázdnej miestnosti. Nechcela som znova bojovať s jeho šarmom, pretože som veľmi dobre vedela, že tentoraz to prehrám.

„Upokoj sa, bifľoška. Stačí, ak budeš súhlasiť a môžeš ísť.“ S víťazným úsmevom ukázal na dvere.

„Lenže ja nechcem. Esme svoju šancu premrhala, Edward. Nechcem mať s vašou rodinou nič spoločné,“ povedala som rozhodne. Vykročila som k dverám, ale on sa o ne oprel.

„Povedal som, že tými dverami môžeš prejsť len, keď budeš súhlasiť.“ Znelo to ako vyhrážka. Prehltla som na prázdno.

„A keď nebudem?“ opýtala som sa nesmelo a okamžite to aj oľutovala. Pred očami sa mi mihla jedna veľká šmuha farieb a potom som sa ocitla pri stene. Edward bol nalepený na mojom tele, nohu mal medzi mojimi stehnami a ruky mi spútal jednou svojou nad hlavou.

„Ako si to...“ Nenechal ma dokončiť. Perami sa mi prisal na ústa a pomaly ma mučil bozkami. Vzdychla som.

„Zabudla si, že mám v rukáve eso?“ uškrnul sa.

„Tým, že ma umučíš k smrti vášňou, si veľmi nepomôžeš,“ odvetila som sarkasticky. Nesúhlasne sa na mňa znova nalepil a chladnou rukou mi zašiel do nohavíc. Z toho intímneho pocitu som sa zachvela. Vnikol do mňa prstami, na čo som sa vystrela ako pravítko a slastne vzdychla.

„Edward, prosím...“

„Súhlas.“

Slabo som pokrútila hlavou. Odtiahol sa, no jeho prsty boli stále vo mne. Začali sa pohybovať. Privrela som oči a vychutnávala si to. A zároveň ho preklínala. Nemohla som sa hýbať, len zvíjať sa rozkošou a vzdychať.

„Tak dobre,“ vykríkla som zrazu. Zaliala ma extáza. Otvorila som oči.

Edward sa na mňa díval s pobavením. Mala som sto chutí ho nakopať za to, čo mi urobil. Pustil mi ruky ma odstúpil o pár krokov.

„Tak vidíš, ani to tak nebolelo,“ skonštatoval. Zadychčane som na neho pozrela. Jeho určite nie, ale moja hrdosť bola v troskách. No potom som sa usmiala a vyrovnala. Zahryzla som si do pery.

„Nebolelo. Súhlasím s tvojim návrhom pod jednou podmienkou.“ Nadvihol obočie. „Budem k Esme milá a ty so mnou budeš spávať.“

„Nie,“ protestoval okamžite. Vypliešťal na mňa oči a potom si prehrabol vlasy. „Nebudem s tebou spávať, Bella. To prvý krát bolo len hlúpe nedorozumenie. Nikdy sa to nemalo stať. Si Esmina dcéra, kristepane. Zabila by ma, keby sa to dozvie.“

Pozbierala som všetku odvahu a podišla k nemu. Prešla som mu ukazovákom po hrudu a zastavila na opasku. „Esme sa o tom nikdy nemusí dozvedieť, ak budeš ticho a dáme si pozor. Viem, že po mne túžiš, Edward. Inak by si mi tú prvú noc nikdy nepovedal, že prídeš znovu. No tak, súhlas.“ Pobozkala som ho a laškovne mu stlačila ten chutnučký zadoček. Vydýchol mi do úst.

„To nemôžeme,“ šepol nesúhlasne, ale znova ma začal bozkávať. Na brušku som cítila jeho vzrušenie a uvedomila si, že už mám dávno vyhrané. Posadil ma na lavicu a stiahol zo mňa nohavice. Neodlepili sme sa od nášho bozku, keď som dobojovala s jeho opaskom a stiahla mu rifle aj s boxerkami. Omotala som mu nohy okolo pásu a on sa do mňa ponoril.

***

„Rýchlovky v škole. Naozaj to chceš takto?“ opýtal sa ma Edward, keď dvíhal lavicu. Zapla som si gombík na nohaviciach a prikývla. Z tváre mi nezmizol úsmev.

„Prečo len v škole? Už vieš kde bývam a aj moje auto je dosť veľké. Alebo motel,“ navrhovala som mu prístupné možnosti. Ešte viac sa zamračil.

„Vieš, ako to myslím.“

Pristúpila som k nemu a objala ho okolo pása. „Prvýkrát s tebou to bolo neskutočne krásne, ale nateraz mi rýchlovky vyhovujú. Je to lepšie, než nič,“ odvetila som úprimne. Konečne sa usmial a pobozkal ma na konček nosa.

„Ja ti len nechcem ublížiť,“ šepol. Nechápala som, akoby mi pri niečom tak krásnom mohol ublížiť a navyše, keď to všetko tak dokonalo ovládal, ale nepýtala som sa. Nechcela som, aby náš rozhovor skĺzol k niečomu, čo by som potom ľutovala.

„Takže môžeme našu dohodu spečatiť bozkom?“

Naklonil sa a venoval mi dlhý bozk. „Ale moji súrodenci ani nikto iní sa o nás nesmie dozvedieť, jasné? Bude to len naše malé tajomstvo.“ Súhlasila som. Rýchlo sa odo mňa odtiahol, posunul ma k rohu za dvere a ja som sa na neho zmätene dívala. Dvere sa otvorili a vošla Narcis. Hlavu mala zahrabanú v kabelke, niečo v nej usilovne hľadala a ja som sa s údivom pozrela na Edwarda. Ako to, dočerta, vedel?

„Ou,“ zarazila sa Narcis, keď si ho konečne všimla. „Edward, tak rada ťa znova vidím.“ Vrhla sa mu okolo krku. Krv mi zovrela v žilách, no Edward ju od seba odstrčil. Dnu sa pomaly hrnuli ďalší študenti a prekvapene sa pozerali na Edwarda s Narcis pred katedrou.

„Chcela by som s tebou hovoriť, osamote.“ Chcela ho potiahnuť, vytrhol si ruku. Pozrel na mňa a žmurkol.

„S tebou už nechcem mať nikdy nič spoločné, Narkissos. Nechcem sa od teba nakaziť.“ Znechutene si ju premeral a odstúpil. Narcis sa zmätene obzrela. Odlepila som sa od steny a obišla som ich, akoby som len teraz prišla. Nemohla som si nechať ujsť výraz na Narcisinej tvári. Bola totálne biela a spodná pera sa jej chvela.

„A... a.... ale,“ koktala. Keď ma zaregistrovala, zaťala zuby. „Edward, to, čo ti povedala tá malá štetka, nie je pravda. Ja nemám filcky!“ vykríkla, na čo sa otočili všetci v triede. Edward bol ticho.

Narcis sa zúfalo rozbehla a chcela ma udrieť, no Edward ju zastavil. Na tvári som mu videla hnev. Nič podobné som ešte nikdy nevidela a mohla by som odprisahať, že by bol schopní ju aj zabiť, len aby ma ochránil. Páčilo sa mi to a zároveň ma to desilo. Zavrčal a mne po chrbte prešiel mráz. Drtil Narcis vo svojom zovretí a pery sa mu pohli. Niečo jej hovoril a ja som musela poriadne napínať uši, aby som počula.

„Viem, že to ty si zbila Bellu, Narcis. A ak sa jej ešte raz dotkneš, môžem ti odprisahať, že sa nedožiješ ďalšieho rána,“ vyhrážal sa jej.

Narcisina tvár už bola taká biela ako Edwardova pokožka. Nebola som si istá, čo presne videla v jeho tvári, ale vydesilo ju to. Poriadne. Vybehla z triedy a kabelku nechala hodenú na zemi. Vošiel profesor a ja som sa rýchlo posadila. Ešte som si pozorne obzrela Edwarda, no nevšimla som si nič desivé. Práve naopak. Venoval mi krátky úsmev a posadil sa za mňa.

„Spokojná?“ opýtal sa so smiechom.

„Ani si nevieš predstaviť ako,“ uškrnula som sa a pery sa mi samé rozšírili do úsmevu. Keby len tá chudera vedela, čo ju dnes ešte čaká... 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 5. kapitola: