Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Študentka - 9. kapitola

15.11.2012 (14:45) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 3189×

Študentka - 9. kapitola

Prechádzala som mesto svojím autom a snažila som sa zapnúť všetky zmysly. Sledovala som ľavú stranu, pravú stranu, a to všetko márne. Netušila som, ktorý roh ulice myslel a ktorú krčmu práve, keďže tých horších je tu naozaj veľa. Hemží sa to tu odpornými opilcami a práve preto ma sem nikdy nepúšťal. Znova ma pichlo. Ten minulý čas zabolel. Ten totiž znamená, že kedysi ma chcel, a potom ma vymenil. Ani len netuší, ako ma zničil. Nezaslúži si, aby som sa oňho postarala. 

Zrazu ma z myšlienok vytrhol obrovský rehot, tak som stiahla okienko. Pozrela som sa vedľa... a áno, tá krčma tu bola, a dokonca bola aj na rohu. Názov som nevedela vylúštiť, jedna časť tabuľky odpadla, takže sa nedalo identifikovať toto iste počestné miesto. 

Zaparkovala som, vystúpila a snažila som sa zadýchať zhlboka a premýšľala som, čo mám robiť. Vybrala som sa teda k tomu pajzlu – a úprimne – vôbec ma to tam netiahlo. Už pred dverami stáli nejakí dvaja exorcisti, ktorí si ma prezerali od hlavy, až po moje... snáď päty. 

„Ehm, pustili by ste ma dnu? Mám tu... profesora,“ povedala som slušne a pozrela sa na nich. Boli trikrát väčší než ja. Aj oni dvaja si vymenili pohľady, a potom sa začali rehotať na celú ulicu. Vyskočila som dva metre do vzduchu, čo ma dosť vydesilo, keďže tu nik nebol a tí dvaja mohli byť hocakí sprostí a nechutní... 

„Slečinka, my dvaja tu nepracujeme,“ odsekol jeden z nich. Znechutene som sa naňho pozrela a vrazila dovnútra. Bol tu obrovský hluk, obrovská špina, jedine ten bar vyzeral ako-tak na poriadku. Tam som ho zazrela, sedel otočený k nejakým chlapom (o tri metre väčší než on sám), a horlivo s nimi diskutoval, pomedzi to sa rehotal a sem-tam mu vystrekli slzy. No podrž! Môže to byť ešte horšie? A toto je profesor na Harvarde, prosím pekne! Keď som pomyslela na začiatok školy, ukrutne som sa mala chuť zbiť. Mám kopy učenia a kvôli tomuto idiotovi nič nestíham! 

Rozhodla som sa, že toto potrebuje rýchlu a bezbolestnú akciu. Nikto si ma zatiaľ nevšimol, čo bolo len a len skvelé. Prešla som k Edwardovi a chvíľku som sa započúvala do rozhovoru. 

„No a potom som tú veveričku naháňal, až pokiaľ som nevysal jej krv!“ vrieskal a tí chlapi spustili hurónsky smiech. Ježiši Kriste. 

„Edward!“ zdrapila som ho za plece a otočila mu hlavu k sebe. Jemne sa usmieval, a potom sa šokovane pozeral.  

„Ty si prišla,“ vzdychol a otočil sa mi chrbtom. Ostatní nás úplne ignorovali, teraz im totiž priniesli pivo, a to ich bavilo viac, než akýsi profesor. 

„Milujem ťa! Strašne od hlavy, až po päty, tvoje vlasy, nohy, všetko!“ kričal. Strhla som ho a ťahala preč. Nechal sa viesť a celý čas sa smial. 

„Bells, nerád to pripomínam, ale ja som ešte nezaplatil,“ zašepkal mi do ucha. Vzdychla som si, otočila som sa, hodila som im na pult nejaké peniaze a znova som ho ťahala von. Konečne sme vyšli. Tí dvaja chlapi tu stále postávali a zazerali na nás ako na nejaké škodce, tak sme asi aj vyzerali. 

Otvorila som dvere na zadnom sedadle a surovo ho vhodila dovnútra. Nebránil sa. Čo najrýchlejšie som si sadla a vyštartovala. Premýšľala som, či ho mám vziať do svojho bytu a riskovať tak, že ostatní spolužiaci ho zazrú, keďže sa po chodbe premávajú viac, než je zdravé. Ale nemala som ho, kam inam vziať. Tak som ho teda potichu vytiahla hore, našťastie sme nikoho nestretli a Edward bol celý čas podozrivo ticho a zasnene sa na mňa pozeral. Sem-tam si povzdychol a niekedy sa pousmial. 

Vhodila som ho do bytu a zamkla za nami. Ledva sa tackal, ale musím priznať, že sa držal. Posadila som ho na pohovku a premýšľala, čo mám doňho začať hádzať, alebo ako mu mám ubližovať. Náhle som dostala chuť, vrátiť mu jeho odporný podraz. Tak mňa oháňal morálkou, ani za nič ma nechcel do postele, iba ak na objímanie. A nakoniec sa dozviem, že spával s inou? Nie so mnou, so ženou, ktorou mal vzťah, ale s nejakou inou? Bohvie, kto to vôbec je! Poznám ju snáď?! To sú teda otázky, naozaj na nič. 

„Prečo si mi to urobil?“ opýtala som sa to, čo ma najviac ťažilo. Áno, presne tak, ja som tá zlá. 

„Lebo som bol hlupák!“ odpovedal a vložil si hlavu do dlaní. „Nedal som si pozor!“ zamrmlal. 

Skoro by som povedala, že zavrčím! Vzala som zo stola knihu a hodila ju po ňom. Zamračil sa a sledoval knihu, ktorá sa mu obtrela o ruky. 

„Prečo ťa tak milujem? Nechcel som ťa milovať, a predsa! Dúfal som, že ma to od teba odradí, ale to nie! Ja som vždy videl iba tvoju tvár. Odkedy si sem prišla. Nechápem, ako ma mohlo napadnúť...“ 

„Nenávidím ťa za to,“ zašepkala som pomaly a oprela som sa o kreslo. Sedel predo mnou a mohla som vidieť ako ho to trápi aj v tomto stave. 

„Ja viem,“ zamrmlal. 

„Kiežby si mi nevolal.“ 

„Ja viem,“ odsekol zas. Mne bolo naozaj do plaču a obrovského náreku. 

„Bola by som zabudla,“ zamrmlala som tentoraz ja. 

„Odpusť,“ povedal prosto a dotackal sa ku mne. Snažil sa ma objať, ale ja som sa mu vykrútila! 

„No tak! Nerob to ešte horším,“ šepkal a pomaly sa ku mne približoval. Už som stále pri dverách od kuchyne. 

„Nechoď ku mne, vráť sa späť k matke a svojmu budúcemu dieťaťu,“ vyslovila som. Bolelo to viac, než je normálne, mala som pocit, že sa neudržím na nohách. 

„Nechcem... Ja... Poď sem,“ mrmlal a stále sa približoval. 

„Odíď! Vypadni! Nie si pri zmysloch.“ 

Znova sa otočil a sadol si na miesto. Odkráčala som do kuchyne a nervózne sa oprela o drez. Povzdychla som si a naliala minerálku. Premýšľala som, čo s týmto budem robiť, ale netušila som, ako pokračovať. 

Nervózne som poklepkávala prstami o linku, a potom zazvonil môj mobil. Utekala som do obývačky, že ho zdvihnem, no Edward ma predbehol a šikovne si môj mobil priložil k uchu. 

„Lizzie? Och, ahoj, kamoška. Čo máš nové?“ spýtal sa jej a mne klesla sánka. On je úplne mimo. Preboha, čo si to len Lizzie pomyslí? 

Tak aby mi povedal niečo súvislé, k tomu ho asi nedoženiem. Bude sa na to musieť vyspať...

Takže... Ja viem, že je to strašne dlhá doba a viem aj, že som to hrozne zanedbala, takže mi to, prosím, veľmi prepáčte. Už sa budem snažiť pridávať pravidelnejšie, ale radšej sa k tomu nevyjadrujem. :D Ďakujem za ochotu. :) Ďalšiu kapitolu sa budem snažiť pridať v normálnom čase. :)

A viem aj, že je to dosť krátka kapitola, ale bolo to potrebné, verte mi. :D

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Študentka - 9. kapitola: