Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 21. kapitola

05.04.2013 (14:15) • VictoriaCullen, 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2120×

21. kapitola

Edward:

Keď mi Carlisle zavolal, že Bella dorazila k nemu, nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Chcela, aby som sa u neho ukryl ja, a pritom tam šla aj ona. Prečo? Prečo mi jasne nepovedala, že pôjdeme k nemu spolu, to naozaj musela ísť na vlastnú päsť a k tomu ťahať aj Jacoba? Nerozumiem z akého dôvodu musí všetko, tak veľmi komplikovať.

To je však teraz úplne jedno. Najdôležitejšie je, že došla v poriadku k nemu a on sa o ňu a naše dieťa dobre postará. Mal som na ňu hnev, ale zato, že vedela za kým má ísť a vedela, kto jej môže pomôcť som jej odpustil. Aj keby som mal hnev, kým tam prídem, tak pri pohľade do jej očí by som zmäkol a odpustil by som jej. Nedokážem sa hnevať na tú malú jašteričku. Proste, to čo k nej cítim, je omnoho silnejšie ako ja. Ani sám neviem, kedy som sa do nej zamiloval. Je pravda, že sa mi páčila od prvej chvíle čo som ju videl v bare. Ešte teraz si spomínam na to, ako sedela sama pri stole, spomínam na jej myšlienky a na náš prvý spoločný bozk. Bože, všetko sa tak zamotalo, sťažilo. No nikdy nebudem ľutovať, že mi vstúpila do života. Jediná vec, ktorú ľutujem je, že som sa k nej od prvej chvíle nesprával tak, ako si skutočne zaslúžila. Bol som obyčajný lump a bastard, mám chuť sa prepadnúť do horúcich pekiel.

Bežal som najrýchlejšie, ako sa hovorí, blesk bol môj pomalší brat. Jasper išiel autom, ale ja som chcel byť čo najskôr pri mojej Belle. Potreboval som mať čím skôr istotu, že je v poriadku. Carlisle mi sľúbil, že ak by sa niečo stalo, bude ma kontaktovať. Ostávalo pár kilometrov prebehnúť lesom a bol som pri nej. Po pár metroch som začal vidieť dom, ktorý mal podľa všetkého patriť Carlisleovi.

Začal som počúvať všetky zvuky, ktoré sa niesli z domu, ostatné zvuky som vytesnil z hlavy a sústredil sa. Najkrajší zvuk, ktorý som mohol začuť ako prvý, bol tlkot dvoch sŕdc. Moja Bells a dieťa sú v poriadku, ten jemný trepot motýlich krídel bol ako rajská hudba pre moje uši. Moje mŕtve srdce opäť pookrialo a ja som už pred očami mal tvár môjho anjela. O minútu neskôr jej srdce vynechalo pár úderov a ja som na nič nečakal a vbehol do domu. Preľakol som sa, že sa jej priťažilo. Určite s ňou Jacob nešiel bezpečne, je jej zle z cesty alebo čo ja viem. Určite som o ňu mal obrovský strach. Počas môjho prebehnutia domom som zazrel Jacoba.

Zastavil som, moja myseľ sa ubrala úplne iným smerom. Už som nemyslel na Bellu a dieťa, ale na pomstu. Chcel som ho zabiť, ona mu verila a on ju nepriviezol v poriadku. Dopustil, aby jej bolo zle, aby ju niečo bolelo. Zato mi ten smrad zaplatí. Ležal nehybne, vyzeral, akoby spal a ak nie, ja mu dopomôžem k večnému spánku. Pomaly som našľapoval ku koženej sedačke, ale prebral sa. Vystrelil do stoja a v očiach mal strach, vyzeral, že sa hodlá niečo povedať, ale nepustil som ho k slovu. Nepotreboval som počúvať akési dristy, ktoré mi tu bude bulikať do hlavy. Došiel som k nemu a zastal len asi dva kroky od neho a vrazil mu. Sila, ktorou som ho udrel bola dostatočne silná, aby ho položila k zemi, no stále slabá na to, aby chlapec neprežil. Z nosa sa mu pustila krv a mne na tvári hral víťazoslávny úsmev. Pocit zadosťučinenia ma hrial pri mojom kamennom srdci.

Chcel som ho celou silou kopnúť, ale nakoniec som na neho skočil a ruku dal v päsť. Zastavila sa centimeter pred jeho tvárou, lebo ma zastavil Carlisle.

„Edward, spamätaj sa,“ skríkol po mne a už ma ťahal od Jacoba, ktorý sa na zemi klepal ako nejaký ratlík.

„Zabijem ho,“ zavrčal som, ale na to prišla Kate a schladila ma svojim dotykom, ktorý do môjho tela vyslal elektrický šok. Bol som zaneprázdnený Jacobovými myšlienkami, čo malo za dôsledok to, že som nesledoval iné myšlienky. Netušil som o prítomnosti Kate, a to sa mi stalo osudným. Zviezol som sa k zemi a dopadol hneď vedľa toho bastarda. Keď Carlisle a Kate videli, že Jacobovi neublížim pomohli mi na nohy. Netvrdím, že som ho už nechcel zabiť, ale elektrický šok od Kate mi dopomohol sa spamätať a uvedomiť si, čo vlastne kto je teraz dôležitejší.

„Je v mojej izbe, snaž sa ju nerozrušiť, aby si nepreletel stenou,“ zasmial sa Carlisle a v myšlienkach mi ukázal, ako s ním Bella prerazila stenu. Podotýkam nechtiac. Musela som sa zasmiať aj ja.

„Dám si pozor, ale zvykol som si na tehotenské hormóny,“ zavtipkoval som, ale Bella to počula a zavrčala. Nemala rada, keď som jej výkyvy nálad prirovnával k tehotenským hormónom. Vybehol som schody na prvé poschodie, aby som bol čím skôr pri nej.

„Ja ti dám tehotenské hormóny! Čo to sakra malo znamenať? Kde je Jacob a čo sa mu stalo?“ kričala ako zmyslov zbavená. Odignoroval som jej hlúpe otázky a krik a vzal ju do náruče.

„Bál som sa o teba, chýbala si mi, milujem ťa, Bells. Už mi to, prosím ťa, nikdy nerob. Mohol som sa strachom zblázniť,“ šepkal som pomedzi bozky, ktorými som ju zahrňoval.

„Aj sa som sa bála o teba,“ fňukla plačlivo a pevne ma zvierala v náručí. Zacítil som jemné kopnutie od môjho malého. Nechcene som sa odtiahol od Belly  a zohol sa k jej bruchu.

„Miláčik, počúval si mamičku? Dúfam, že si poslúchal. Veľmi si mi chýbalo, moje malé,“ šušlal som na Belline bruško a ona sa smiala.

„Miluje, keď na neho rozprávaš,“ povedala najnežnejším hlasom. Div som sa nerozplakal. Opísať slovami, ktoré by vyjadrili moje šťastie bolo v tejto chvíli úplne nemožné.

„Ako si vedela, kde nájdeš môjho otca?“ spýtal som sa, keď sme sa dovítali.

„Nevedela som to isto, ale táto adresa bola v tvojom spise, šla som sem naslepo. Nevedela som, kam mám ísť,“ povedala a sklonila hlavu. Aspoň, že neostala sama s Jacobom, ten by jej pomohol jedine do hrobu a potom by som mu do toho hrobu pomohol aj ja. Vlastne jeho by som pohodil niekde iba ako prašivého psa. Znepokojovala ma jeho prítomnosť v dome môjho otca a o to viac, keď som vedel, že je tu Kate, ktorá by ho mohla zabiť obyčajným dotykom ruky.

„Prečo si sem šla aj s tým...“ Nevedel som nájsť vhodné slová. Belle automaticky zablikala v hlave kontrolka a vyskočila na nohy.

„Jacob je v poriadku? Nič si mu neurobil?“ Strachovala sa o toho bastarda a mňa pochytila opäť tá neskutočná zúrivosť.

„Bohužiaľ, ešte žije, ale dlho nebude, ak odtiaľto nezmizne,“ zavrčal som, čo sa Belle vôbec nepáčilo. Vybrala sa smerom k dverám.

„Kam si myslíš, že ideš?“

„Za ním a nepokúšaj sa ma zastaviť!“ zrevala po mne a tresla dverami. Tak na to slečinka nech rýchlo zabudne. K nemu sa nepriblíži. Buď ho vykopne ona, alebo s ním vyrazím dvere ja.

„Edward, prepáč mi to,“ šepla Kate a skočila mi okolo krku. V hlave som jej videl, ako veľmi ju mrzí jej správanie voči mne, ale chcela zabrániť tomu, aby Jacob krvácal. Vraj by sa nedokázala udržať, má teraz menšie problémy so sebaovládaním.

„To nič, je to v poriadku. Vyzeráš naozaj dobre, Kate, si tu sama? Ako dlho si už tu? Nevidel som ťa celé roky.“ Úprimne som sa tešil z jej prítomnosti. S Kate a jej sestrami sme žili pár rokov a ja som ich bral ako svoje sestry. Na to, že mám dokonalú pamäť, som skoro zabudol aká je krásna. Drtil som ju v mojom náručí, čo sa nepáčilo Belle. Dokonca aj zabudla, že mala namierené za Jakeom. Nebodaj nám začala žiarliť. Musel som tomuto zisteniu zasmiať.

„Kate, toto je Bella, moja... Ehm... Matka môjho dieťaťa,“ vydýchol som. Vôbec som nevedel, ako mám Bellu pomenovať. Nazvať ju priateľkou som si netrúfol, povedať, že je to známa, to by bola lož. Matka môjho dieťaťa presne vystihovalo túto situáciu. Kate stále nechápala, ako sa mi to mohlo podariť. Vraj som si stále dával na tieto veci pozor a nikdy mi neušlo. No nikdy ako nikdy, v tomto prípade to bolo rýchlejšie, ako inokedy.

„Nie len matka dieťaťa, ale tiež priateľka a spolubývajúca,“ povedala Bella a bojovo vystrčila bradu smerom ku Kate. Rozosmial som sa na celé kolo, vyzerala skutočne komicky, hlavne s tým bruškom, kde rástlo moje dieťa.

„Láskavo sa nesmej a povedz, kto je táto tu,“ zrevala Bella a očami ma prepaľovala. Pretočil som oči a obchytil ju okolo pása.

„Bella, Kate je moja rodina. Niečo ako sesternica, ale skôr by som ju nazval sestrou. Nebodaj žiarliš,“ spýtal som sa a v očiach mi hrali iskričky víťazstva.

„Tsss, no to určite. Žiarliť? Na koho? Na teba? Nefandi si,“ zahundrala a vymámila sa z môjho objatia. Opäť si to namierila za tým hajzlom. Ospravedlňujúco som sa pozrel na Kate a kráčal za Bellou. Nenechám ju ani minútu bez dozoru. Už viac nie!

„Jake, si v poriadku? Neurobil ti nič ten buran?“ šepkala a objímala ho. Schmatol som ju za ruku a stiahol k sebe.

„Čo to vyvádzaš?“ zavrčal som, ale ona sa začala vzpierať.

„Pusť ma! Ak by nebolo jeho, nikdy sa sem nedostanem. Dlhujem mu ospravedlnenie a vysvetlenie.“

„To nemyslíš vážne, hádam mu nechceš zavesiť na nos všetko! Povedz mu len suché ďakujem a nech ide kade ľahšie. Nestrpím jeho prítomnosť v dome môjho otca. Ak sa ti to nepáči, Bella, choď s ním,“ zreval som a ruky si založil na hrudi.

„Ako si dovoľuješ s ňou hovoriť týmto tónom. Pokojne ma zabi, ale jej sa ani nedotkneš! Je tehotná, nosí pod srdcom, bohužiaľ, tvoje dieťa a ty tu po nej štekať nebudeš. Kto si, aby si jej rozkazoval?“ Zastával sa jej. Bolo na ňom vidieť, že sa o ňu úprimne bojí, dovolil by som si tvrdiť, že skoro až tak veľmi ako aj ja. Mal ju rád, no díval sa na ňu viac ako na priateľku, a to mi vadilo. Rozhodol som sa mu ukázať, kde je jeho miesto.

„Ja s ňou budem hovoriť, ako ja uznám za vhodné. Teba to nemá, čo zaujímať! Ďakujem, že si ju sem dopravil v poriadku, ale už ťa tu viac netreba. Odídeš sám alebo ti mám pomôcť?“ Pokúšal som sa krotiť, aby som tu nespravil scénu, už len kvôli malému. No dalo mi to veľkú námahu. Pozerať sa na jeho ksicht bol skutočne nadľudský výkon.

„Neodídem! Nenechám ju s tebou. Ak od teba ušla, tak to znamená, že má z teba strach, a to znamená, že si jej ubližoval.“ Teraz mi úsmev z tváre zmizol, pretože ten chudák mal pravdu. Nesprával som sa k Belle od začiatku podľa jej predstáv, ale okolnosti sa zmenili. Zamiloval som sa do nej a určite by som jej teraz už neublížil. O tomto som bol pevne presvedčený.

„Obaja s tým prestaňte!“ skríkla Bella a posadila sa. Videl som, že jej nie je dobre. Takéto vypäté situácie nie sú pre ňu vhodné a ani pre bábätko.

„Edward, mal by si sa upokojiť, pretože to škodí Belle aj malému,“ prehováral mi pre tentokrát do duše Carlisle. Jeho ruka na mojom ramene ma upokojila. Nevidel som ho celé roky a nechcel som ho viac sklamať, preto som sa rozhodol upokojiť. Povzdychol som si a posadil sa vedľa Belly. Po Jacobovi som už viac neskočil, ale pohľadom, ktorým ho prepaľovali moje oči som zabrániť nedokázal. Predstavoval som si snáď aj tisíc možností, ako by som s nim naložil, ale všetko ostalo len v mojej hlave.   

„Mal by si sa mu vychovane poďakovať a ponúknuť mu peniaze alebo niečo. Edward, zachránil tvoju milú, nesmieš sa správať ako buran.“ Carlisleove myšlienky ku mne doľahli okamžite. Niekedy som bol vďačný za tento dar. Prikývol  som a pozrel na Jacoba. Stálo ma veľa síl byť voči nemu milý, ale pohľad do smutnej Bellinej tváre som už viac nezniesol.

„Jacob, ospravedlňujem sa ti za moje správanie. Som ti neskonale vďačný a zaviazaný, že si Bellu a moje dieťa sem dostal v poriadku. Ak by nebolo teba, neviem, čo by sa mohlo stať. A ani si to nechcem predstaviť. Nie sme práve v najľahšej situácii, a preto prijmi moje úprimné ďakujem. Môžem sa ti nejako odvďačiť?“ spýtal som sa a cez zaťaté zuby sledoval jeho vyjavenú tvár. Dokonca musel párkrát zaklipkať očami, pretože stále nemohol uveriť, že tieto slová vyšli z mojich úst. Sám sa tomu divil, ale ja nie som zlý. Len chránim, čo je moje. Ak ide o Bellu a dieťa, mením sa na divokú šelmu a som schopný ísť aj cez mŕtvoly.

„Ehm... Nie... To je v poriadku. Pre Bellu by som urobil čokoľvek. Mám ju rád a chcel som jej pomôcť. Doviedol som ich oboch v poriadku a tu moja cesta končí, pôjdem späť,“ povedal a poslednýkrát sa zadíval na Bellu. V očiach mal toľko bolesti, že mi až prišlo ľúto. Čo to so mnou sakra je, ja ľutujem chlapa, ktorý mi mohol ukradnúť zmysel mojej existencie. Belline hormóny asi vplývajú aj na mňa.

„Nemusíš odchádzať, môžeš ostať s nami,“ šepla plačlivo Bella a ja som myslel, že ma hodí späť do sedačky. To nemôže myslieť vážne, ona mu ponúka, aby ostal s nami. Musím byť pokojný, hlavne pokoj, nebude s tým súhlasiť. Aspoň dúfam.

„Je to od teba milé, ale vo Forks mám všetko, čo milujem. Tvoje miesto je tu, pri ňom, pre mňa tu nie je miesto. Ak by si čokoľvek potrebovala, pokojne sa na mňa obráť. Budem tu vždy pre teba,“ povedal a objal ju. V jeho hlave som videl, že ju chce pobozkať, ale spamätal sa, pretože sa bál, aby neschytal ďalšiu. Preto sa od nej odtiahol a venoval jej iba letmý bozk na čelo. Posledný raz sa pozrel na nás ostatných a odišiel. Vo dverách sa tesne minul s Jasperom, ktorý práve prišiel.

„Jaspeeer,“ skríkla nadšene Bella a utekala smerom k nemu. Potom sa zarazila a ostala stáť v polke cesty. „Čo tu ty robíš? Ako si sa sem dostal? Preboha, sú tu moje sestry, našli ma.“ Zmätene kmitala očami po každom jednom v miestnosti. Jasper ju chytil za ruku a prehovoril pokojným hlasom.

„Bella, som tu sám. Ja vieš, neviem, ako ti to mám povedať, ale ja som Edwardov priateľ. Poznáme sa už pár rokov. Požiadal ma teraz o pomoc, aby som ťa s ním hľadal. Odpusť.“ Posledné slovo znelo do stratena, zato Jasper cez pol miestnosti.

„Ako si mohol zradiť našu organizáciu, ako si si dovolil zradiť dôveru, ktorú sme do teba všetci vkladali. Alice, bože, Alice o tom vie?“ kričala ako zmyslov zbavená. Jasper sedel poskrúcaný na zemi a chrbtom sa opieral o stenu. Chcel som mu ísť pomôcť, ale Bella po mne strelila pohľadom, ktorý jasne naznačil, že ak to urobím, skončím rovnako. Ospravedlňujúco som sa pozrel na Jaspera a ten iba prikývol.

„Alice nič nevie. A čo si ty, kto si, aby si ma súdila? Hm? Ty, svätá Isabella Swanová, najobávanejšia poloupírka organizácie. Ty, si sa vyspala s nepriateľom a čakáš jeho dieťa, bratríčkuješ sa s niekým, koho si mala eliminovať. Tak mi tu láskavo nekáž o morálke, Swanová.“ Takéhoto som ho nikdy nevidel, nepoznal som jeho odvážnu stránku. Nikdy so mnou takýmto tónom nehovoril, preto som bol zaskočený, ako sa správa. Nemá z nej strach?

„Fajn! Ale ak sa to dozvie Alice, vysvetlíš jej to sám,“ povedala pevným hlasom.

„Fajn! A ty jej povieš, že čakáš dieťa s ním!“ štekol po nej pre zmenu Jasper.

„Smiem vedieť, čo sa to tu deje? Ste si až príliš blízky,“ spýtal som sa prekvapene a obaja sa tvárili, akoby nič. Jasper začal myslieť na Alice a Bella? Netuším, jej do hlavy nevidím kvôli malému.

„To je jedno, idem si ľahnúť, som slabá,“ povedala a odišla hore schodmi. Jasper sa vytratil do kúpeľne, pretože si chcel dať nejaký liek na hlavu. A ja? Ja som ostal s Carlisleom a začali sme riešiť pôrod, ktorý tu mohol byť každú chvíľu.

Ospravedlňujem sa za dlhé čakanie na kapitolu, ale dúfam, že táto dĺžka to trošku vynahradila. Som rada, že sa vám naša poviedka páči a radi sa k nej vraciate.

Ste naše zlatíčka. Vaša 9moncici9    

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), 9moncici9, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 21. kapitola: