Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ab Aeterno 1. kapitola

23.04.2010 (07:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1493×

"Bez teba, som stratený,

bez teba som stratená.

A tak isto bez teba nepoznávam seba.

Si navždy mnou milovaný,

si navždy mnou milovaná!"

1. kapitola

hudba

„Ja viem, pampúšik,“ pobozkal ma na pery. Náš bozk priberal  grády a ja som začala lapať po dychu. Chcel sa odtiahnuť, no ja som ho nenechala. Keď už zomrieť tak v jeho náručí a obsypaná bozkami!

Destiny

„Miláčik vstávaj,“ hladila ma po líci mamina ruka.

„Mhm, ešte chvíľku, mami.“

„Nestihneš do školy a Edward už šiel.“

„No, super, ale ja chcem spať,“ brblala som až do vtedy, keď ma moja mama začala štekliť.

„Héj,“ smiala som sa a udržiavala môj močový mechúr stále za dverami.

„Tak vstávaj, o 30 minút musíš byť v škole.“

„Už idém.“

Keď som už ako tak vyzerala ako človek, sadla som si do vyhriateho autíčka a šla do školy. Každý večer sa pýtam, prečo musím ísť do školy. Naozaj sa mi tam nechce chodiť. A ešte tie prípravy na ples. Celé je to na nič.

„Destiny!“ kričala na mňa moja najlepšia priateľka a ťahala k nám Erica.

„No?“

„Vyzeráš dnes naozaj dobre, Dess,“ usmial sa na mňa Eric. U neho bolo obvyklé flirtovať a hlavne pri svojom dievčati. Katherin si z toho však nič nerobila.

„Kate?“ opýtala som sa a ona sa začala ošívať.

„Chcela som ťa poprosiť, nešla by si s mojim bratom na ples?“ Nikdy! Je to najväčší namyslenec na škole a k tomu ešte je to najlepší priateľ Edwarda a... nenávidím ho.

„A ty si sa zbláznila?“

„Prosím, nechcem aby šiel s nejakou ludrou, prosím.“ Vzdychla som si a pozrela sa do jej šteňacích očiek. No dobre, kývla som a ona sa začala nesmierne tešiť. Zavesila sa mi okolo krku a ja som ju pohladila po vlasoch.

„Už by aj stačilo,“ zasmiala som sa a ona ma ťahala do školy.  Takže som sa znovu nechala navliecť do niečo bláznivého, super! Kráčali sme cez chodbu plnú deciek, skupiniek. Ľudia v tejto dobre patrili niekam a ak nie, boli to pre ostatných outsideri, no a to ma dokáže pekelne naštvať. Jednou z outsiderov by som bola, keby nebolo Edwarda. Je totižto jeden z najobľúbenejších na škole.

„Destiny?“

„Mhm, áno?“ otočila som sa na Matta. Matt je brat Kate, len pre informáciu.

„Nešla by si so mnou na ples?“

„Jasné, rada,“ usmiala som sa. Musela som, Matt nebol  zlý chlapec, bol len ovplyvňovaný svojim okolím.

„Okej, tak ťa vyzdvihnem o 19:00.“

„Neboj sa, budem čakať,“ usmiala som sa a utekala do triedy a toto nebolo prvý krát, čo som sa tešila na hodinu. Prvú mám výtvarku čiže si môžem schrupnúť. Vošla som do triedy a všimla Edwarda, sedel s tou... wr. Zamračila som sa na neho a jeho pohľad sa upriamil na mňa. Usmial sa, ale ja som nemala chuť mu úsmev oplácať. Sadla som si úplne do zadu a čakala na spásu, zvonček.

Zrazu do mňa niečo vpálilo a ja som mala pocit, že mi to rozbilo hlavu.

„Slečna Mansenová... “ vrčala na mňa profesorka a ja som si vyťahovala kriedu z vlasov. Žmúrila som do svetla a snažila sa prísť na to, čo sa stalo.

„... do budúcej hodiny mi vypracujete esej o maliarovi... “ a bla bla. Jasné, stará si myslí, že ja budem robiť esej. Pozerala som sa na ňu ako rozhadzuje rukami, ako sa jej pri každom nádychu zväčšujú nosné dierky. No, vôbec som nepočúvala jej krákanie. Nemám moc rada, keď ma niekto vyruší zo, no už z letného spánku. Fuj, baba jedna stará. Zazvonilo a ja som bez slova vstala.

„Ešte som neskončila sleč... “

„Ale ja si myslím, že áno,“ sykla som a opustila triedu. Nikdy som takáto nebývala. Každí ma pozná ako milé dievča. Ale teraz je toho na mňa trošku moc... za chvíľku vysoká a ja naozaj neviem kam sa poberiem.

„Destiny,“ počula som kričať Edwarda, no nemala som náladu. Otočila som sa k nemu a zakričala z druhej strany chodby.

„Dnes ma nečakaj!“ Cítila som ako sa mi do očí lejú slzy. Och, prečo je to všetko tak zložité?

„Destiny!“ kričal, počula som jeho kroky, jeho zrýchlený dych. Bol pár krokov za mnou, ale tu nemôže nič robiť. Chytil ma za lakeť a otočil k sebe.

„Prečo?“ šepol a ja som sa mu vytrhla. Usmiala som sa a pretrela si oči.

„Dnešok bude tvoj,“ pohladila som ho po tvári, no on sa otočil. Bolelo to, snažil sa byť nenápadný, ale preháňa to. Trhá mi srdce vidieť aké je to pre neho ľahké. Ako by mu na ničom nezáležalo. Akoby... ma nemiloval. Otočila som sa a šla pretrpieť celý dnešný deň.

Vonku pršalo a mňa to nesmierne tešilo. Vybehla som zo školy a rozmýšľala kam sa dnes vyberiem. Na kraji Ružinova, Ružinov je časť Bratislavy, bola malá cukráreň. Milovala som ich čerstvé perníky a horúcu čokoládu. Myslím, že dnes si tam zmlsnem a tiež asi hodím reč s cukrárom. Je to fajn chlapík, je to gay, ale super človek. Som rada, že na Slovensku nie je taká diskriminácia alebo je a ľudia sa ju snažia skrývať. Toľko predsudkov...

Edward

Ráno som si trochu privstal aby som nešiel do školy s Dess. Neviem, ale mám pocit, že mama a ostatný niečo tušia, ale tiež mám pocit, že ma chytá moja typická paranoja. Do školy som dorazil ako jeden z prvých a hneď som si to kráčal k mojej partii. Bol som jeden z tých obľúbených na škole. Takto mi to i celkom vyhovovalo, ale to len pre naše tajomstvo. Destiny neskutočne milujem. Je to dievča, ktoré je milé, usmievavé a nedokáže sa dlho hnevať. Niekedy vyzerá ako nazúrené malé ryšavé mačiatko.

„Edward, kamoš!“ zdravil ma už z diaľky Matt. Je to fajn chalan... len mi lezie na nervy, že ma v ústach stále moju lásku.

„Už si mi Dess vybavil?“

„Ale Matt, vieš dobre aká je... “

„To dobre viem, šťavnatá,“ začal sa smiať a ja som mu pleskol.

„To áno, ale stále je to moja sestra, Matt!“

„Sorry, brácho.“

Niekedy by som chcel žiť úplne inak. Bez celého toho tajomstva. Keby sme neboli súrodenci, keby ona nebola tak... dokonalá. Ale tajiť pred celým svetom, že práve ona, ten poklad patrí mne, je podľa mňa hriech. Ubíja ma vidieť ako je smutná, viem, že ju trápi moje chovanie, ale myslím, že to tak bude lepšie. Keď sa budem hrať na toho kto nie som... a keď budeme samy tak to budem ja. Ozajstný Edward.

Videl som ako prichádzala... vystúpila z auta a okamžite sa začala mračiť... a na koho iného, na mňa. Ale i tak bola krásna. Bola jemne namaľovaná a oblečená priam sexy. Celé moje telo sa ťahalo k nej, ale ako konať? Keď moje telo, duša i srdce chce byť s ňou? Hrať sa s jej perami a cítiť jej vôňu? Okúsiť chuť jej pier? Nedokážem to ovládať...

„Edward, práve sem prichádza Niki.“ Tak to snáď nie. Začal som sa hlúpo usmievať a prehrabol som si vlasy. Ako vyzerala? Ako typické namyslené dievča... bola prsnatá, blondína s úsmevom hviezdy z časopisu IN. Mám hlúpy, ale hlúpy pocit.

„Ahoj chlapci,“ preafektovane sa zahihňala a ja som chcel utiecť za mojim anjelom.

„Ahoj Niki, dnes vyzeráš priam na zjedenie,“ mrkol som na ňu a celá jej bledá tvár sčervenala.

„Stále platí ples?“

„Ako inak,“ usmial som sa, pristúpil bližšie a pobozkal ju na vrch ruky. Potom som ju obišiel a z veľkým, ale naozaj veľkým výdychom a uvoľnením som odkráčal na prvú hodinu.

„Chlapče, povieš mi ako to robíš?“ ťapol ma po ramene Matt.

„A čo?“

„No, že sú z teba všetky baby paf, to.“

„To je prirodzený talent, braček,“ zasmial som sa a utekal sa schovať do triedy. Och, sladký hodina. Dúfam, že si ku mne sadne Dess a hlavne sa teším na poobedie.

Zošuchol som sa na školskej stoličke a schoval si hlavu pod ruky. Prosím Bože, nerob mi to všetko ešte ťažším.

„Edward, môžem?“ Nie! Tak to ti veľmi pekne ďakujem. Zodvihol som hlavu a milo sa usmial.

„Samozrejme.“ A práve, keď si sadla, dnu prišla moja láska. Obzrela si nás a neuveriteľne sa mračila. Videl som všetky jej myšlienky pred očami, videl som jej smútok v očiach i to ako žmolí učebnice. Skúsil som sa usmiať, no ona sa otočila a šla úplne do zadu. Bolo to ako keby mi niekto vrazil nôž do srdca. Niki celú dobu niečo štebotala... no mne pri nej čas ubiehal strašne pomaly. A to je len prvá hodina, o pár minút som i uvedomil hádku medzi mojou láskou a Pani profesorkou Hesovou. A na koniec ma prekvapila jedna veta... toto nie je Dess.

„Ešte som neskončila sleč... “

„Ale ja si myslím, že áno!“ Povie mi niekto čo som to urobil? Ako som mohol byť schopný ubližovať jej? Vyletela z triedy ako strela a pri tom sa na mňa ani nepozrela.

„Destiny!“ Snažil som sa kričať čo najhlasnejšie. Chcel som aby ma počkala, všetko jej vysvetliť, ale nemohol som a hlavne nie tu.

„Dnes ma nečakaj!“ Vyslovila slová, ktoré som nechcel počuť, ktoré som chcel vymazať z jej pier. Do očí sa jej liali  slzy. Och, prečo je to všetko tak zložité?

„Destiny!“ kričal som  a bežal cez celú chodbu. Chytil som ju za lakeť a obrátil k sebe.

„Prečo?“ šepol som a ona  sa mi vytrhla. Usmiala sa a pretrela si oči. Toto mi nerob, anjelik!

„Dnešok bude tvoj,“ pohladila ma po líci a ja som urobil to najhoršie, čo som mohol. Okolo išla moja partia a ja som sa uhol jej dotyku. Uhol som sa dotyku mojej lásky. Zvrtla sa na päte a šla preč.

Cez celý deň som ju už nevidel. Vyhľadával som ju na miestach kde sa učila. Nebola tam, nikde.

Škola sa skončila  a ja som vstúpil do mokrého raja. Milujem to... no chýba mi polovička, ktorá by moje šťastie prežívala so mnou, inak sa to šťastím nazvať nedá...

Bez nej nepoznám, lásku, šťastie, faloš a ani nenávisť. Neviem čo to všetko je...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ab Aeterno 1. kapitola: