Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - Prológ

Isabella Maria Swanová je obyčajné dievča, aspoň do toho osudového večera, kedy sa sama vracia z mesta... Čo sa jej stane? Ako sa s tým vyrovná?
Je to moja prvá poviedka, dúfam, že sa bude páčiť, a že zanecháte komentíky. 9moncici9

17.07.2012 (14:45) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 5502×

Prológ

Bol už večer, keď som sa vracala domov z kaviarne, kde som bola s kamarátkami zo školy. Búrkové mračná sa mi kopili nad hlavou, obloha nado mnou dostávala stále tmavší a tmavší odtieň, vietor strhával na zem listy zo stromov, ktoré mi lemovali cestu domov. Začala som zrýchľovať krok, pretože som začínala mať divný pocit, akoby ma niekto sledoval. Po pár metroch som medzi stromami videla dve postavy, muža a ženu. Opäť som pridala do kroku, ale asi to bolo úplne zbytočné, keďže ma ten muž chytil pod krkom, a posledné, čo si pamätám, je len bolesť, ktorú som najprv cítila len na krku, a napokon aj v celom tele, celé telo mi horelo zaživa.

Po troch dňoch, čo som sa prebrala, mi tisíce myšlienok vírili v hlave a dožadovali sa odpovedí. V tomto momente som ale cítila bezmocnosť, nevedela som si nič vysvetliť. Všímala som si zmeny na sebe, mala som bledšiu pokožku ako inokedy, počula som všetky zvuky zreteľnejšie ako predtým, videla som veci lepšie ako predtým, ale stále som si nevedela uvedomiť, čo sa mi to, do čerta, stalo. Musela som ísť preč, vedela som, že tu nemôžem ostať ani o sekundu dlhšie, rozbehla som sa smerom do lesa, ale bežala som tak rýchlo, až sa mi všetko rozplývalo pred očami, bolo to všetko ako hmla, bežala som tak rýchlo, až som mala pocit, že sa ani nedotýkam zeme, akoby som bola závoj vznášajúci sa nad zemou.

Postupom času som sa všetko naučila sama, lovila som, samozrejme, zvieratá, nechcela som byť netvor, naučila som sa skvele ovládať svoj smäd, ľuďom som neubližovala vďaka môjmu štítu, ktorý keď bol natiahnutý, tak som necítila smäd, podarilo sa mi ovládať moju silu, už som nerozdrvila každý kameň, ktorý som chytila do rúk, už som neprevrátila každý strom v lese, o ktorý som sa oprela. Nebolo ťažké sa to naučiť, ťažké na tom bolo naučiť sa to sama a prijať to, čím som sa stala. Som upírka, trvalo mi, kým som si to pripustila, ale teraz žijem a viem, že sa pomstím, nenávidím upírov a jedného dňa nájdem toho, ktorý mi urobil toto.

„Pomóc, prosím, pomôžte mi! Nie!“

Krik, počula som krik mladého dievčaťa, rýchlo som sa rozbehla za tým krikom a našla som mladú čiernovlasú dievčinu, ktorá vyzerala ako elf a nad ňou sa skláňal ten istý upír, ktorý premenil mňa. Keď ma zacítil, prestal ju sať a ja som vedela, že začala premena. Chcel sa dať na útek, nechcel bojovať, ale ja áno... Ale teraz bolo dôležité pomôcť tomuto dievčaťu, pomsta ešte príde, upír! Prišla som bližšie k tej dievčine, sadla som si na zem, chytila ju za ruku a začala som ju hladkať po vlasoch. Presne som vedela, čím prechádza, akú bolesť cíti, ale už nie je sama, som tu ja a budem pri nej, nebude na to sama ako som bola ja, pomôžem jej so všetkým.

„Neboj sa, moja, som pri tebe a neopustím ťa, dám na teba pozor, všetko ťa naučím, nebudeš monštrum, som tu pre teba, sľubujem ti to.“

Snažila som sa k nej rozprávať celý čas počas jej premeny, nevedela som, či ma počuje, ale chcela som, aby vedela, že tu s ňou niekto je, že ju chráni. Keď som počula, že jej srdce bije slabšie rýchlo som išla uloviť aspoň dve srny a jedného jeleňa, určite bude smädná, bude aj veľmi silná, ale ja mám ešte stále dostatočnú silu na to, aby som jej zabránila ublížiť komukoľvek. A mám predsa môj štít. Jej srdce udrelo poslednýkrát, pomaly začala otvárať oči, mala ich celé červené, ako som mala ja, ale postupne budú karamelovo-zlaté.

„Kde to som? Čo sa to so mnou stalo? Kto mi to urobil?“ chrlila jednu otázku za druhou, bola zúfalá, nie agresívna, ale zúfalá, mala strach. Začala vzlykať, bolo mi jej ľúto, ale na jednej strane som bola rada, že nemusím použiť silu, aby som sa jej bránila.

„Ahoj, som Bella, si v lese, v prvom rade sa ma, prosím ťa, neboj, nechcem ti ublížiť, chcem ti pomôcť. Viem, ako sa teraz cítiš, viem, čím si prechádzaš, mne sa to stalo pred pár mesiacmi. Išla som z mesta a napadol ma ten istý chlap, čo aj teba, urobil mi to, čo tebe, vrhol sa na mňa a premenil ma na to, čím si teraz aj ty. Nezľakni sa, prosím ťa, si upír, ale nemusíš sa báť, nebudeš zabíjať ľudí, ja ti pomôžem. A k tomu, že kto ti to urobil, viem len toľko, že je upír, veľmi silný, živí sa ľuďmi, a je to vysoký blondiak, ktorý nosí vlasy vo vrkoči. Od mojej premeny som ho videla len pred troma dňami, keď som ťa našla, a jeho, ako sa skláňa nad tvojím telom,“ snažila som sa jej zhrnúť všetko v skratke, aby videla, že mi môže veriť. Počúvala každé moje slovo a po celý čas jej ani raz nenapadlo sa na mňa vrhnúť, alebo sa vrhnúť na zver, ktorú som pre ňu ulovila.

„Ahoj, som Alice, a viem, čím som, celý čas som ťa počula, keď som bola mimo, sedela si pri mne, rozprávala si na mňa, neopustila si ma, ďakujem ti,“ objala ma a ja som sykla bolesťou. Zľakla sa a uskočila dozadu a zvalila strom. Ja som sa začala smiať.

„Alice, pokoj, z toho si nič nerob, si novorodený upír, máš obrovskú silu, to sa časom dá do poriadku, uvidíš. Ako som ti hovorila, naučím ťa všetko, na čo som prišla za tie mesiace, čo som upírka, ale najprv sa napi. Musíš byť určite smädná, ulovila som ti zver, ktorá tu leží, ja nezabíjam ľudí, kŕmim sa zvieratami. A potom mi povieš niečo o sebe, dlho som sa s nikým nerozprávala a rada by som počula, čo si robila v lese sama a niečo o tvojom živote.“

Opäť som sa ju snažila upokojiť, aj keď už vyzerala, že to nepotrebuje, a bola som rada, že nebudem sama, možno to znie sebecky, ale som rada za jej prítomnosť, ale ten upír zaplatí za to, čo urobil mne a Alice.

„Alice, v prvom rade sa zhlboka nadýchni, čo cítiš?“ Teraz som sa snažila ukázať jej, že jej inštinkty urobia všetko za ňu.

„Cítim krv, lahodnú vôňu krvi.“

Nestihla to ani dopovedať a prisala sa na prvú srnu, potom na druhú, keď zahnala smäd, posadila sa vedľa mňa a vyrozprávala mi svoj príbeh o tom, ako ju jej otec zavrel na psychiatriu, pretože mala vidiny, a jej rodičia si mysleli, že je blázon, povedala mi aj to, aké to tam bolo strašné, že jej dávali elektrošoky, kúpali ju v ľadovej vode. Vedela som si to živo predstaviť, vedela som, že musela strašne trpieť, povedala mi, ako sa jej podarilo ujsť, keď vypukol požiar, že bežala a bežala až došla tu do lesa a tu sa na ňu vrhol ten upír. Chudinka moja, môj život bol oproti jej rozprávkou, ale teraz som tu a už jej nikto nikdy neublíži.

S Alice sme sa stali po rokoch najlepšími priateľkami, po čase som zistila, že je to neskutočný maniak na nakupovanie, stali sa z nás sestry, jedného dňa Alice dostala vidinu, že musíme odísť do malého mestečka Forks, že vraj sa náš život zmení. Neznášala som, keď mala vízie a nepovedala mi nič bližšie.

Teraz sme tu, vo Forks, a ideme nastúpiť na strednú školu. To bol tiež nápad Alice, ako inak. 

Následující díl »

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - Prológ:

Zaujímavá téma a dobrý nápad.
Len si pripadám, akoby som mala za sebou už najmenej tri kapitoly.
To, čo si ty zhrnula do prológu, by naozaj na tie tri kapitoly vystačilo. Pretože Bella prešla a prežila (potom už aj spolu s Alice) niekoľko rokov nového života.
Podstatou prológu asi bolo, dostať sa do Forks. To som pochopila. Aspoň niečo, že? Haha...:D
Ale nepochopila som, prečo si takto unáhlila dej, celkom slušnej poviedky. To mi asi zostane záhadou.
Príliš si sa ponáhľala, ale keďže je to tvoja prvá poviedka, nejdem ti niečo vyčítať. Môj koment ber ako pomoc.
Určite by som zvoľnila tempo. Viac sa zamyslela nad charakterom postáv. Možno by som pridala viac myšlienok a pocitom, ktoré som postrádala.
Keď so chcela do prológu zhrnúť toto všetko, radšej by som si zvolila iný spôsob, a to formou spomienok. Mohla si pokojne začať tým, že už vo Forks sú, alebo sú na ceste doň, či Alicinou víziou, ako tam majú ísť. A potom formou spomienok sa dostať k tomu, ako sa z Belly stala upírka, ako našla Alice a ako spolu začali žiť.
Teraz je to už bezpredmetné, ale možno ti to pomôže do budúcna pri nejakej inej poviedke. Je to len môj názor, ako sa rýchlo dostať k podstate veci a pri tom nič neurýchliť.
OK,nebudem ťa kritizovať. Ani to nemám v úmysle. Ide len o malú radu.
Inak sa mi poviedka páči. Som zvedavá o čo v nej pôjde a čo bude hlavnou pointou. Myslím, že si prišla s nápadom, ktorý ešte nieje okukaný a navodíš úplne iný smer.
A taktiež dúfam, že pôjde o pohodovú poviedku. Bez Sad Endu. Také totižto nemám rada a mám omedzený prísun papierových kapesníkov. To len preto.
Teším sa, ako sa s tým pobiješ a ako to zvládneš.
Takisto ťa vítam medzi nami šialencami, ktorí túžia odovzdať nejaký ten svoj odkaz a podeliť sa o kúsok seba.
Takže sa nedaj odradiť a pusti sa do toho s elánom a nadšením.
No a ja sa pustím do ďalšej kapitoly, ktorá tu už svieti.

zaujimave

Rýchlo ďalšiu

Jessy:

Ďakujem ti za krásny komentár :) Dala si si na ňom záležať a to ma potešilo. Prvý dôvod: čítala si celý prológ a to ma teší, uhádla si, že sa jedná o Jamesa, a prečo ju nechal tak? Uvidíš, zámer bol, aby sa to čitatelia pýtali, aby boli trošku zvedavý :)

Máš pravdu v tom, že som mohla viacej popísať o nej a Alice ako žili už tu v úvode, a s tým, že nelovila ľudí hneď od začiatku je fakt, že máš pravdu, že je to kúsok divné a zvláštne, a nedáva to úplne zmysel , ale som proste dobrá duša a nechcela som, aby bola taká, ale neboj sa, veľa nepoviem, ale ani ľudskej krvi sa nevyhne naša Bella :)

A naozaj ti ďakujem a vôbec som sa nenahnevala som šťastná, kiežby bol každý tak úprimný ako ty

Takže, kde začať. Začiatok mi prišiel úplne úžasný. Atmosféru si navodila veľmi dobrú, skvele som si to vedela predstaviť. No potom to začalo trošku škrípať. Nepochopila som, prečo by James (ak som správne pochopila, on bol ten, čo ju premenil) uhryzol, no nakoniec ju nezabil, len premenil. K čomu mu to bolo dobré, ak ju nechcel na nič využiť?
Ok, ale to je jedno. Takže, odvtedy, ako sa stala z Belly upírka, mi to prišlo neskutočne zmätené.
To, že ona ani zo začiatku poriadne nevedela, čo z nej je, no predsa lovila zvieratá, pretože nechcela byť netvor, mi prišlo... čudné. Mám pocit, že by sa zo začiatku riadila inštinktmi a lovila by jednoducho ľudí. Možno po čase by prišla na to, že sa jej nepáči, čo robí a uvedomila si, že existuje aj iná cesta a tou je lovenie zvery. No hneď zo začiatku určite nie... A ešte k tomu, keď bola na všetko sama. Potom to "stretnutie" s Alice. To bolo celkom dobré, aj keď mám pocit, že by sa to dalo ešte poriadne porozpisovať. Taktiež mi prišiel trošku zvláštny rozhovor medzi nimi dvoma, keď sa Alice premenila a prebrala.
Neviem, ale mám hrozný pocit, akoby si sa s týmto prológom zbytočne ponáhľala, len aby sa dievčatá už čím skôr presťahovali do Forks, kde sa začne, predpokladám, celý príbeh. Mohla si tam ešte spomenúť, ako Alice a Bella prežívali tie začiatky, kde bývali (v lese? To predpokladám, že nie), a takéto maličkosti.
Inak je to vcelku napísané pekne, len ako som povedala... ten dej je taký trošku zmätený. Napriek tomu dúfam, že som ťa mojou kritikou neurazila, ani nenahnevala. To by som nechcela. Ako si napísala v perexe, je to tvoja prvá poviedka, preto som ti len chcela napísať, čo mi tu nesedelo. Mojim zámerom nebolo nahnevať ťa. Chcem len, aby si sa vyvarovala do budúcna týmto chybám, pretože mi príde férovejšie ti napísať teraz, v čom robíš chyby, miesto toho, aby som ti napísala, aké je to skvelé, keď mi to tak nepripadalo. Možno si z mojich slov niečo zoberieš, možno nie. To je na tebe, ale ja som ti len chcela dobre. Verím však, že sa postupom času zlepšíš a napíšeš niečo tak, že si poviem: WOW!
Určite si však prečítam aj pokračovanie, aby som vedela, ako to bude pokračovať, pretože nápad na poviedku sa mi páči a zdá sa mi byť dobrý a že by z poviedky aj niečo pekné mohlo byť.
Tak ešte raz, dúfam, že som ťa neurazila.

Ďakujem, naozaj si to vážim. Sľubujem, že budem dávať väčší pozor, začínam písať, ale budem obozretnejšia. :)

Ahoj. V článku som ti opravila tieto chyby:

*Chýbalo ti veľké množstvo čiarok a veľa si ich tiež mala navyše. Pred ako sa čiarka píše len v tom prípade, keď za ním nasleduje sloveso, čiže ide o súvetie. Ak ide o obyčajné prirovnanie, nesmie tam čiarka byť. Oslovenie sa z oboch strán vymedzuje čiarkami.
*Pred hornými (alebo tiež druhými) úvodzovkami sa medzera nepíše!
*Syknúť je s y, pretože je to vybrané slovo!
*Pred interpunkčnými znamienkami sa medzery nepíšu, len za nimi
*Slová s krát sa píšu spolu (výnimku tvorí len vyjadrenie rozmeru - napr. tri krát dva metre)
*Toto ber skôr ako radu: Prosím ťa, pokús sa častejšie oddeľovať od seba vety. Keď napíšeš súvetie dlhé desať riadkov, nielen, že to pôsobí zmätene, ale je ťažšie napísať ho gramaticky správne.
*Mala si zle popísanú priamu reč. Tento vzor by ti mal pomôcť:

1. Ak za priamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!

„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.


2. Ak za priamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkričníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!

„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.

3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:

a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"


Nabudúce buď, prosím ťa, pozornejšia. Ďakujem.

Přidat komentář:

Nick:

Text: