Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj ľad sa raz roztopí 1. kapitolka

28.02.2010 (18:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 925×

"Keď si nahnevaný, neši horúcou ihlou, lebo si spáliš aj vlastné prsty."

1. kapitolka

hudba

Ďalšia vidina bola, že sa Troy bozkáva s nejakou babou. Neviem prečo, ale poriadne ma to naprdlo.

Debil jeden nevyspelý. Aspoň keby to nebol človek!

Nepotrebujem aby ohrozoval našu rodinu! Alebo je to o niečom inom? Nie! Nechcem aby ohrozoval niekoho koho milujem. Našla som sa ho cicmať za skrinkami. Chytila som ho surovo za vlasy a ťahala preč.

„Au, ty suka!“ Nikdy mi nenadával. To zabolelo. V momente som ho pustila.

„Zbláznil si sa Troy? Je to človek! Môžeš nás ohroziť.“ Sykla som šeptom!

„A čo bola tvoja matka a Nessiina?“ Vrčal tak, aby som to počula len ja.

„Nehovor tak o nich.“ Pristúpila som k nemu bližšie a už som mala v očiach blesky.

„Lebo čo ty namyslená krava.“ Ja som na neho vykulene pozerala. Nasrala som sa a urobila ešte jeden krok. Poriadne som mu najebala a on sa zvalil pod nátlakom mojej dlane na skrinku.

Otočila som sa na podpätku a kráčala preč. Všetci na mňa čumeli a ja som sa to snažila ignorovať... Tak ako tú vnútornú bolesť.

Škola skončila celkom rýchlo, ale ja som nedokázala nič vnímať. Hlavou mi lietalo strašne veľa otázok. Nevedela som si na ne odpovedať, ani sa z toho všetkého spamätať.

Celá moja rodina stála pri aute a môj ocko ma skúmal pohľadom, Edward sa snažil pátrať v mojej mysli a Nessie si ma znepokojene prezerala. Ona nikdy nepotrebovala schopnosť aby vedela, že niečo nie je v poriadku.

Kráčala som cez parkovisko plné ľudí a cítila sa ako mravec. Počítala som kroky a chcela už stáť pri aute, no v tom do mňa niečo narazilo. Pozrela som sa na dotyčného a zaklipkala očami. Bol to upír... krásny upír. Mal zlaté oči a čierne vlasy, ktoré mu padali do očí. Keď sa usmial, spravili sa mu na líčkach jamky a ja som nemala slova...

„Ahoj, prepáč, nevšimol som si ťa... som blbec,“ zasmial sa a podal mi ruku.

„To ja som tá, čo si nevšíma,“ usmiala som sa a mykla plecami.

„Prepáč už musím ísť, dúfam, že sa ešte uvidíme,“ mrkol na mňa a kývol rukou na pozdrav. Ja som sa len usmiala a kráčala ďalej. Myslela som, že ten pocit zmizol, keď som ho uvidela, no to bol len minútový ošiaľ. Stále je tu a nechce sa ma pustiť!

„Aký si mala deň zlatko?“ Usmiala sa na mňa mama.

„Hm?“ Opýtala som sa jej.

„Si v poriadku?“ Vybehla na mňa Nessie.

„Jasné,“ usmiala som sa... snáď aspoň trošku presvedčivo.

Ocko sa na mňa mračil, Edward sa mračil tiež a Nessie vyzerala znepokojene. Mamu som už radšej nesledovala. Jediný, kto sa k tomu postavil super bol Emmet.

„Načo to riešite? Poď kráska... opustíme tých kamenných dubákov.“ Zasmiala som sa a on prevrátil nad nimi očami. Skočila som k nemu do auta a zapínala si pás.

„Vieš o tom, že si ten najlepší ujo?“ Usmiala som sa.

„Ako inak? Bože... !“A prehrabol si vlasy. Smiala som sa tak strašne, že sa i to veľké auto muselo natriasať.

„Ideme?“ Zakrochkala som.

„Musíme počkať na Troya.“

„Tak to ja idem s ockom.“ Chcela som vyskočiť z auta, ale to ma ujo už chytil za ruku.

„Urobil niečo?“ Mračil sa... mne vždy pripadal vtipne, keď chcel byť otcom.

„Nie, len tu bude plno,“ mrkla som na neho.

„Klameš... vieš, že ti to nejde! Ihneď to vyklop Lussie,“

„Hej! Neklamem... prestaň ujo Emm lebo si to začnem brať k srdcu,“ snažila som sa hrať formu. On kývol a začal sa smiať. Vyskočila som z auta a narazila do Troya. Zavrčal na mňa a naskočil do auta. Myslela som, že vybuchnem. Otvorila som dvere tam kde sedel a nevšímala som si pohľady mojej rodiny. Chytila som ho za lem trička a strelila mu facku. Emm nás pozoroval, ale rýchlo zasiahol, lebo Troy sa už prestával ovládať. Mňa chytil ocko a ťahal do auta. Myslím, že dnes bude doma dosť dusno!

Sedeli sme dole v obývačke a obaja sme mali ruky na kolenách a pozerali sa do zeme. Rose a moja mama sa prechádzali  a priam zúrili.

„Ako si to predstavujete?“ Vrčala Rose.

„Naozaj toto už netrvá jeden rok. Tá nenávisť medzi vami... predsa sme rodina!“ Vrčala moja mama. A v tom som mala vidinu.

Nessie stála v lese a napadol ju vlkolak. Umrela.

Vstala som a utekala preč.

„Lussie, ešte sme nedohovorili!“ No ja som utekala preč. Ignorovala som ju. Všetko okolo seba... išlo len o ňu... o moju najlepšiu priateľku.

Našla som ju práve bojovať. Ja som bola vždy silnejšia. Skočila som mu do cesty, keď jej chcel dať poslednú ranu. Zasiahol moje brucho a to začalo strašne krvácať. Viete, byť poloupír má aj svoje nevýhody.

„Lussie!“

„Uteč! Volaj o pomoc Nessie!“

„Nenechám ťa tu.“ Po tvári sa jej liali slzy.

„Ak nezavoláš pomoc zomrieme obe!“ Kričala som. Ona kývla a už ju nebolo. Vlk sa obzrel a chcel ísť za ňou, no ja som po ňom skočila, ale on ma odhodil a ja som narazila do stromu. Vyrazil mi dych.

Otočil hlavou a zrazu ho nebolo tiež. Vyškrabala som sa do sedu a snažila sa dýchať. Cez brucho som mala veľkú ranu z ktorej sa liala krv a na hlave  tiež niečo podobné. Necítila som si pravú ruku a ťažko sa mi dýchalo.

„Lussie!“ Počula som moju mamu. Bol tu aj Troy... pozeral na mňa s otvorenou pusou. Ruky mal v pästiach a pozeral sa do diaľky, vrčal.

„Mama...“ šepla som.

„Som tu zlatko!“ šeptala. Ocko ma zodvihol do náručia a ja som zavrela oči. Utekal som mnou až domov, kde ma predal Carlislovi.

Všetko bolo v pohode. Povedal, že za pár hodín sa zotavím.

Sedela som na balkóne, ktorý som mala spojený s tým Troyovím. Bola som zakrytá dekou a nechala sa ohrievať slnkom. Cítila som bolesť... nie fyzickú... ale bolelo ma srdce.

Niekto mi zaklopal na sklenené dvere a ja som len kývla hlavou. Vstúpila dnu Nessie a sadla si oproti mne.

„Ďakujem,“

„Začo?“ Spýtala som sa posmešne.

„Za záchranu života Lussie!“

„Prosím ťa! Nič som neurobila!“

„Vymenila by si za mňa život...“ smrkla.

„A ty nie?“

„To áno ale...“

„No, žiadne ale... urobila som to čo by si spravila ty Nessie.“

„Miluješ ho.“ Ja som na ňu vyvaľovala oči. Koho že milujem? Nejako od témy nie? Len tak som tam sedela a pozerala sa na jej víťazný úsmev na tvári.

2+2=4 počítať viem... takže som v poriadku... tak prečo nefungujú aj moje mozgové závity?!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj ľad sa raz roztopí 1. kapitolka: