Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako dalej 1. kapitolka

14.11.2009 (10:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 993×

Práve sa začína ďalší deň mojej existencie. Som dcérou Ara Vollturiho. Mám aj biologického súrodenca. Brata Emmeta. Je to moje večné šťastko. Môj o pár minút starší brat. Našu mamičku sme nikdy nepoznali lebo neprežila pôrod. Poznám ju len z fotiek. Ocko mi vždy vravieval  že som úplne ako ona.  S bratom sme dvojčatá. Máme čierne vlasy ale on má hnedé oči a ja zelené. A on je obor a ja škriatok.  Práve sa chystám  na raňajky. Áno presne tak ako ste počuli raňajky. Ja a brat sme vegetariáni  pijeme iba zvieraciu krv. Emm má najradšej medvede a ja pumy. Sú rýchle a tak vznešené. Otec vravieva že si korisť vyberáme podľa našej osobnosti. Ale asi v tom niečo bude Emm je veľmi silný a ja zas veľmi rýchla. Každí z nás sa narodil s darom. On je obdarovaní neuveriteľnou silou a ja? Ja mám dar prevziať schopnosť upírov a ponechať si  ju na tak dlho chcem. Ked sa s nou už raz stretnem môžem ju použiť keď je treba.

.....................................................................................................................

,,Kate kde si ja úž som hladný!“ vrieskal  už z vonku Emm.

,,Už idem ty hladoš“ usmiala som sa na neho milo. Na hlave mal vtáčie hniezdo. Bol fakt úchvatný. Nevydržala som to a začala som sa strašne smiať. On na mňa iba pozeral ako na blázna.

,, čo je ?“ opýtal sa trošku  dotknuto.

,, Ach Emm keby si sa videl. Ty si určite ráno vstal a šmikal dole na mňa čakať že áno.“

,,No áno ale ty nevieš aké je to byť poriadne hladný. Ty si taký drobec čo sa o mne povedať nedá.“ Teraz sa smial zas on. Ani som mu neodpovedala a už som bežala do lesa čo sme tu mali. S Emmetom  sme mali super ovládanie, ľudská krv nám nič nerobila lebo už od narodenia nás kŕmili zvieracou krvou. Ocko to robil lebo to bola posledná mamina prosba. On ju strašne miloval. Dosť dlho trvalo dokým sa dal do poriadku a vstrebal to čo sa stalo. Prvé mesiace nás nechcel ani vidieť vinil nás za to čo sa stalo.Obaja ocka veľmi ľúbime ale chceme ísť vlastným životom. A práve dnes nastal deň keď mu to povieme. Náš lov trval asi dve hodiny Emmet skolil dva medvede a jednu srnu a ja iba jednu pumu.

,, Ako keby som to nehovoril“ pochechtával sa mi.

,, Náhodou mne to stačilo." Vyplazila som mu jazyk a utekala domov.

...........................................................................................................................

Práve nastala tá správna chvíľa. Sedeli sme všetci dole pri telke.  Boli tam aj naši strýkovia.  Pozrela som sa na  Emma a začala som...

,, Ocko? Mohli by sme sa všetci porozprávať?“

,,Pravdaže zlatko.“

,, Ja.. vieš teda ja a Emmet by sme sa chceli odsťahovať začať nový život pravdaže by sme boli stále spolu a chceme ti len povedať že dnes večer odchádzame. “

„Ja viem zlatko. Niečo takéto som od vás už očakával. Predsa len ste už dospeli.“ Usmial sa na nás.  Emm a ja sme sa pripravovali na vzdorovanie krik a ostatné. Toto sme naozaj neočakávali.Bola som veľmi šťastná. Dúfala som že konečne  stretnem svojho vysnívaného princa. Sníva sa mi o chlapcovi, o upírovi. Má bronzové vlasy a zlaté oči. V mojich snoch  sa ukazuje pravidelne. Je to môj anjel. Ale myslím že je to len výplod mojej fantázie. Jediný kto o tom vie je Emmet. Povedal mi že je možné že naozaj existuje no ja neverím. Som až moc veľká pesimistka a realistka. No teraz som sa musela  vrátiť do prítomnosti i ked veľmi nerada. Radšej by som sa zavrela do izby a snívala o anjelovi.

,, Dakujem oci ľúbime ťa. “

,, Aj ja vás ľúbim zlatíčka“ oboch nás objal  pobozkal na šiju a ešte spustil.

„Chodte si zbaliť. A peňazí budete mať viac než dosť už som vám zaobstaral dom vo Forks je to mestečko kde nesvieti slnko kde stále prší. A je tam veľký les.“   Emmet už bol dávno zbalený  tak zostal dole s rodinou. Ja som sa bežala zbaliť . Strašne som sa tešila som zvedavá čo nové nás čaká. Zabalila som si len to najnutnejšie. Nemohla som zabudnúť na spoločnú fotku  kde je ocko a mama. Milovala som tú fotku. Ked som bola  zbalená  šla som si dať ešte horúcu sprchu.

Ked som bola hotová šla som sa posledný krát pozrieť po hrade.

,,Felix ?? čo ty tu ?"

,, Kate, kedy si mi chcela povedať že odchádzate ?"

,, Ja, prepáč nevedela som. Nenapadlo ma že.. "

,, Nenapadlo ťa čo ? že by si to svojmu najlepšiemu priateľovi mala oznámiť?"

Ako som mohla byť taká hlúpa? Zabudla som na Felixa! Rozplakala som sa a zavesila sa mu okolo krku.

,,Felix, odpusť mi prosím. Ja, je mi to strašne ľúto. Určite ti budem volávať a určite budem chodiť aj na návštevy. úplne mi vypršalo z hlavy že o tom nevieš. Prepáč."

,, To nič Kate. Teším sa s tebou." Pobozkal ma do vlasov. Celú noc sme prekecali. Naozaj mi bude chýbať.

.........................................................................................................................

Ráno sme vyrazili  skoro. Lúčenie bolo najhoršie. Zas ako jediná som plakala.

,,Ty si taká citlivka Kate." Sťažoval si Emmet. Nasadli  sme do nášho súkromného lietadla a vyrazili. Cey cestu som zložila báseň. O mojom anjelovi.

Dovoľ mi zostať v mojom sne

dovoľ mi zostať tu kde dažďové kvapky  pri dopade rozprávajú príbeh.

Si pre mňa rodiaci sa úsvit tejto noci.

Už navždy ma budeš držať vo svojej moci.

Tvoj hlas zo mňa vyfúkol všetok rozum.

S tebou som si postavila vlastný svet.

Konečne zažívam môj vysnívaný let.

Už nikdy nechcem vstať,

a tvojej láske zbohom dať.

Konečne sme pristali a mohli sa rozbehnúť novým začiatkom.

„Tu je to tak krásne“ usmievala som sa na náš domček v lesíku. Bol veľký a vyzeral staro. Proste rozprávkový. Ocko vie čo sa nám páči.  BUM, počula som veľký buchot z našeho domčeku.  Vletela som dnu a myslela som že puknem od smiechu.  Emmet  skočil na postel, ktorá pukla a pierka z nej poletovali po celej izbe. On sa len postavil a  hodil do mňa  vankúš. Emm je ako veľké dieťa a to na ňom milujem. áno niekedy sa nevie chovať vážne a nerozmýšľa ale je to proste môj  malý veľký braček.

,, Tak ako chceš“ začala som sa smiať a taktiež sa začala vankúšová bitka.

Bili sme sa strašne dlho. Ešte sme chvíľu len tak ležali v pierkach a rozprávali sa o tom čo nás čaká zajtra. škola!! A v tom sme zaspali.

V mojom sne sa zas objavil môj anjel.

Stála som na útese a vietor sa hral s mojimi vlasmi. Zrazu ma niekto chytil zo zadu okolo pásu. Bol to on. Môj anjel. Len tak sme tam stáli a pozerali na východ slnka. Otočila som sa mu v náručí a pozerala som sa do jeho hlbokých očí. Videla som tam toľko lásky, nehy. Zohol sa a jemne sa dotkol mojich pier. Boli sme ako puzzle. Viem že už sa nechcem zobudiť.

,,Milujem ťa." šepol mi do ucha. V tom sa pod nami zlomil útes a my sme padali.

Blbý budík. Ja ťa tak nenávidím.

...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako dalej 1. kapitolka: