Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako ďalej 6. kapitolka

20.02.2010 (08:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 789×

"Smích a úsměv jsou brány, jimiž se dá do člověka propašovat mnoho dobrého."

6. kapitolka

hudba

„Prosím, nech to je celé len sen!“ Prosil som a započúval sa.

Kate:

Do zadku! Ako ďalej? Kam sa mám pohnúť... ako sa nadýchnuť? Mám použiť slová?

Cítila som, že sa ma niekto dotýka... hovorí ku mne. Ale nechcela som ho vidieť, vedieť, kto to je.

Keď som mala pocit, že už som tu sama, snažila som sa spamätať.

Moje telo a myseľ sa rozdelili na dve časti. Jedna časť sa chce vrátiť späť... a tá druhá tu chce ostať, chrániť sa pred ďalšou bolesťou.

Aký je stav? Bijú sa... mlátia a pokrikujú po sebe. Ale čo chcem viac ja?  Kam vedie moje rozhodnutie a tá správna cesta?

Pane Bože... nikdy som nebola slaboch! Vždy som sa postavila na vlastné nohy, riešila veci, ktoré sa ma netýkali ale pre niekoho boli nevyriešiteľné.

Ešte stále mi ani nenapadlo, ako sa musí cítiť Emmet, Esme, Alice a ostatní... som obyčajný sobec.

Musím to skúsiť! Jeden, dva a tri... nadýchla som sa a snažila sa klipkať očami. Podarilo sa. Sedela som vo svojej izbe na mäkkej sedačke a bola otočená k stene. Vlasy mi padali do očí, moja bledá pleť bola až priesvitná. Potichu som vstala a šla do kúpeľne. Dala som si sprchu a vypla vlasy. Keď som sa prvý krát uvidela, zľakla som sa. Vyzerala som ako duch... bola som zničená a... no, nebola som to ja.

Teraz som vyzerala celkom normálne, ale nezdravo. V krku som mala strašnú bolesť a moje oči boli čierne ako granát. A pleť bola tiež taká... neživá. Čo to tu vlastne trepem za blbosti?

Keď som vyzerala ako tak v pohode, vyšla som z izby. Musím ísť predsa dole. Stála som pri dverách a zhlboka dýchala. Ruku som položila na kľučku a váhala... mám či nemám? Zrazu som počula zdola krik a to rozhodlo. Rozhodne som otvorila a kráčala dole.

„To nemyslíš vážne!“ Kričala Esme. Počkať Esme?

„Ale áno.“ Cralisl?

„Utekáš pred všetkým do práce... vôbec mi nepomáhaš. Kam zmizol môj manžel?“ Zavzlykala a ja som počula buchnutie dverí.

Stála som pred schodmi. Každí schod som brala pomaličky, ale iste.

Zodvihla som hlavu a uvidela moju rodinu. Nikto si ma nevšimol. Bože... čo som to s nimi urobila? Emmet stál pri okne a držal sa za spánky. To nie je dobré znamenie.

Kráčala som za ním a položila mu ruku na rameno. Mykol sa a otočil. Oči mu zaplavila láska, pery sa mu zvlnili do úsmevu a ja som lietala izbou.

„Och, Kate! “Silno som ho objala okolo krku a pobozkala na čelo.

„Pusti ma k nej!“ Zavrčala Alice a už som ju mala zavesenú okolo krku. Ešte stále som vôbec neprehovorila. Len si ma tam vymieňali, ja som ich objímala, bozkávala a hladila.

Všetci sedeli v obývačke a pozerali na mňa. Jasper ma sledoval a vyzeral byť smutný. Zavrela som oči a rozmýšľala nad krásnymi chvíľkami môjho života... otvorila som oči a na jeho tvári žiaril úsmev.

„Lepšie?“ Ani neviem ako to slovo zo mňa vyletelo.

„Ty nie si nemá! Ako som si vydýchol, ségra!“ Objímal ma Emm. Buchla som ho do ramena a zasmiala sa.

„Za to, že som bola mimo... nemusím prísť o všetko.“ Pri posledných slovách mi pohasol hlas.

Otvorili sa dvere a dnu vošiel Edward. Mal zvesenú hlavu a ruky v pästiach.

„Edward?“ Opýtala sa Esme s úsmevom. Emmet zavrčal a ja som mu dala pohlavok.

On zodvihol hlavu a jeho oči sa ustálili na mne. Najprv v nich bolo prekvapenie, bolesť, láska, smútok, bolesť. Striedalo sa to u neho ako na kolotoči. Zrazu tu nikto nebol. Dokonca ani Emmet a to sa mi nezdalo. Poobzerala sa som sa a všimla si, že mu vytŕčajú nohy z pod závesu. Prišla som k nemu, odhrnula ho a ruku nasmerovala hore na schody.

„Do izby, ihneď!“ Zavelila som a on sa zamračil a mrmlal si popod nos.

„A už je to späť.“

Šľapal schody a ja som sa usmievala. Konečne som mohla počuť jeho hlas a vidieť jeho tvár. Viete, ak ste dvojičky, máte medzi sebou zvláštne puto a to medzi nami dvoma teda je!

Sadla som si na sedačku a ruky si zložila na nohy. Nemohla som sa na neho pozrieť. Nie... nemohla. Cítila som, že si sadol vedľa mňa. Vzal jednu moju ruku a stlačil ju.

Vzhliadla som a utopila sa v jeho zlatých očiach.

„Musíš... prepáč,“ Sklonil hlavu.

„A čo?“ Usmiala som sa, ale s riadnou dávkou smútku.

„No,... že som taký chuj!“ Posledné slovo zakričal.

„Presne tak!“ Zakričal zhora Emm.

„Buď ticho! Nepočul si, čo som ti povedala?“ Zavrčala som na oko a on zmĺkol.

„Edward... vieš, že ja k tebe cítim viac ako ty ku mne.“

„Aj ja k tebe...“

„Ale aj k Belle. Ja nie som bábika, zlato,“ Skočila som mu do reči a pohladila ho po tvári. Bolí ma, čo mu teraz poviem, ale bude to tak lepšie.

„Hneď teraz si musíš vybrať... inak sme skončili. Na dobro,“ On na mňa vzhliadol a položil si hlavu do dlaní. Vstala som a vzdychla si.

„To beriem ako... ahoj.“ Smutne som sa usmiala a kráčala k dverám. Zo schodov zletel Emmet a myslím, že keby som mu nepovedala, že umieram smädom a nechcem ísť sama, tak z Eda ostane akurát tak bronzová štica z vlasov.

Braček ma držal za ruku a palcom mi robil upokojujúce krúžku. Otočila som k nemu hlavu a usmiala sa. Musela som mu dať najavo, že je všetko v pohode. Aj ked z ďaleka nebolo. Bolelo to ako sviňa!

Ulovila som toľko zvierat, že ma Emm zastavoval so slovami, že vyhubím rasu. Celú dobu sa na mne smial a ja som ho postrkovala. Stáli sme pred domom.

„Ty si strašná trubka, Kate.“

„Ale čo ty... zlobor,“ Zasmiala som sa a on sa zamračil. Hodil ma do trávy a my sme sa tam len tak kotúľali. Bili... raz bol jeden hore a raz dole. No nakoniec som dole skončila ja.

„Vzdávam sa!“

„To som očakával, madam,“ Usmial sa a ja som mu dala pusu na čelo. On akože z toho odpadol a ležal na zemi nehybný.

„Prestaň robiť blbiny a poď dnu,“ Stála som nad ním. On sa vyšvihol na nohy a zasalutoval.

„Dobre, pane. Ale vaše bozky sú tak omamné,“ Strelila som mu jednu poriadnu do chrbta až to poriadne zadunelo.

„Si nejaký... prázdny,“ Smiala som sa a utekala dnu. Vyrazila som dvere s úsmevom na perách, ktorý mi na nich hneď zmrzol, keď som uvidela sedieť Bellu u nás na sedačke.

Ešte som nebola tak dobre najedená, aby mi jej vôňa neudrela do nosa. V tom momente som nemysela.

„Emm!“ Zakričala Esme a ja som už nebola ja...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako ďalej 6. kapitolka: