Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako ďalej? 7. kapitolka

07.03.2010 (18:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2321×

"Cez hudbu majú vášne rozkoš zo seba samých."

7. kapitolka

hudba

„Emm!“ zakričala Esme a ja som už nebola ja...

... držali ma bratove silné paže a ja som sebou metala. Až, keď ma vytiahol von na dvor uvedomila som si čo sa mohlo stať.

„Kurva!“ zakričala som a kopla do kmeňa. Chytila som sa za hlavu a prechádzala sa do kolečka ako blázon. Musím sa ukludniť. Stále cítiť chuť toho šialenstva. Rozbehla som sa do lesa a zabíjala, pila.

Aj, keď som si myslela, že mám dosť pila som... až po kým to vo mne nezačalo ločkať.

Utekala som domov a odhodlane otvorila dvere. Už tu nebola... no jej vôňa tu stále prebývala. Mala som chuť sa otočiť a stopovať... STOP! Bože mne už šibe. Zatriasla som hlavou a hodila svoje telo do sedačky. Nikto tu nebol.

Všetci asi išli na lov. Takže troška pokoja pre mňa? OKEJ... tak to si nechám ľúbiť.

Vstala som a hrabala sa k pianu. Sadla som si a pohladila veľké krídlo. Vyzeralo to tak kúzelne a nádherne. Jemne som sa dotkla klávesov a hrala melódiu lásky a nehy...

Predstavovala som si ako veľmi ho miluje... že ma drží... prestala som až, keď som ucítila dotyk na mojom ramene. Otočila som sa a uvidela Esme. Keby mohla plakať, slzy by sa jej kotúľali po tvári.

„Nevedela som, že hráš zlatko.“

„Mám jednu aj pre teba,“ usmiala som sa a znovu položila prsty na klávesy.

Celým domom hrala jemná melódia. Každý tón i nota vyjadrovala niečo iné.

Celú dobu som mala zavreté oči a spomínala na mamu. Na jej fotky na spomienky môjho otca. Na Esme a rodinu. Cítila som sa aspoň tak, že niekam patrím. Nie, nemám toho koho milujem ale čo? Mám ľudí, ktorí milujú mňa!

Ked skončila skladba skončili i moje myšlienky. Posledná krát som pohladila tú nádheru a vstala. Esme sa mi hneď vrhla do náručia a ďakovala mi.

„Nemáš za čo, Esme,“ usmiala sa vtisla jej bozk na líce. Presunuli sme sa do obývačky, kde už sedeli všetci. Môj brat a Rose sa konečne usmievali. Bola som nesmierne šťastná, že to vychádza aspoň jemu.

„Nezájdeme sa dnes niekam zabaviť?“ navrhla Alice a ja som sa usmiala.

„Ty vždy vieš na čo mám chuť,“ mrkla som na ňu a vybehla schody do izby. Za pár minút tu boli i Rose a Alice. Ked sme sa obliekli a namaľovali vyzerali sme krásne.

Rose vyzerala veľmi sexy a Alice tak isto.  Pozrela som sa na seba do zrkadla a padla mi sánka. Vyzeralo to super. Moje čierne vlasy lietali okolo  a tie šaty... proste bomba!

„Môžeme vyraziť?“ pýtala sa Rose, ked sme zliezli schody.

To sa pýtala chlapcov? Myslela som, že pôjdeme len my. Lebo to znamená, že ide aj môj anjel. Ak pôjde Bella... pálim otočku!

Emmet stál opretý o zábradlie a ked nás uvidel padla mu sánka. Takže to má svoj efekt. Pritiahol si Rose a na mňa obdivne pískol. Tým si vyslúžil pohlavok. Ach, tá žiarlivosť.

Jazz s otvorenou pusou pozoroval Ash a na mňa vyvaľoval oči Edward. Usmiala som sa a kráčala dole.

Dúfam, že  sa dnes zabavím.

Vystupovali sme pred barom a mne sa rozžiarli očká. Juchú, tak to vyzerá nádejne!

„Ideme?“ pozrela som sa na Edwarda. Viete išla som v aute s ním. Usmial sa a chytil ma okolo pásu. Zodvihla som obočie ale nekomentovala. Pri vchode stáli chlapci a s záujmom si ma prezerali. Aha, tak už to chápem. Na jedného z nich som mrkla... bolo vtipné vidieť ako mu padla sánka. Edward zavrčal a ja som ho štuchla do rebier.

„Chovaj sa ako človek!“

„A ty nemrkaj na... ľudí,“ vypľuvol posmešne. Tak fajn, pán dokonalý. Vošli sme dnu... hudba sa ozývala snáď celým barom. Všade samé tuc, tuc.

„Je tu pekne,“ nemusela som kričať ako ľudia. Edward ma bez problémov počul. Kývol ale stále sa tváril nejako vážne.

„Povieš mi prečo sa tváriš ako kakabus?!“

„Pod si radšej zatancovať!“ Tvárila som sa prekvapene, ale on ma už ťahal na parket. Ľudia nám vytvorili miesto a ja som sa ocitla vo víre tanca.

„Si dobrý!“ žiarivo som sa usmiala a on sa zohol a zašepkal mi do ucha.

„Ani ty nie si najhoršia.“

„Smrdí tu sebavedomie!“ Zamračila som sa a on mi vyplazil jazyk. Bol tak zlatý, keď chcel.

„Kde sú baby?“

„Oni šli inam.“ Prosím? Jak inam!

„Kam?“

„Neviem, nechcela by si ísť dozadu? Vonku je dnes krásne,“ usmial sa.

„Počuj, nezačaroval ťa niekto?“

„Myslím, že som celkom v pohode!“ zasmial sa a mne sa krútila hlava nad tou krásnou melódiou!

Kývla som a ani som si neuvedomila, kedy sme stáli na terase baru. Nikto tu nebol. Podišla som k zábradliu, oprela sa a pozerala na krásny mesiac. Cítila som, že stojí za mnou... otočila som a práve mal zodvihnutú ruku. Keď som sa mu pozrela do očí, ruku stiahol a sklopil oči.

„Je to naozaj krásne,“ otočila som sa a nechala sa unášať vlastnými príbehmi.

Ucítila som jeho paže okolo môjho pásu. Oprela som sa o neho a zavrela oči.  Užívala som si to do kým to nezmizne. Lebo ja viem, že čoskoro príde niečo čo mi ho zoberie... niečo alebo niekto.

Položil si tvár do mojich vlasov a hladil ma po brušku. Aké by to bolo mať s ním dieťa? Bože, nad čím to rozmýšľam?! Otočila som sa mu v náručí.

„Keby to tak ostalo navždy...“ zasmiala som sa a trpko zakrútila hlavou.

„A čo, keď ostane?“

„To nie je možné Edward. Ty nevieš svoje srdce rozpoliť.“

„Ale...“ Nalepila som sa mu na pery a užívala si aspoň kúsok jeho tela... jeho pery chutili tak sladko. Jemne sa obtierali o tie moje. Získavali si moju dôveru... podľahli im.

Kiežby bol môj osud inak napísaní...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako ďalej? 7. kapitolka: