Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako ďalej? 9. kapitolka

esme-card


Ako ďalej?  9. kapitolkaTakže je tu nová kapitola Ako ďalej. Je trochu kratšia, ale sľubujem, že ďalšia bude dlhšia a lepšia. No, takže v tejto kapitole Opisuje Kate svoje city k Edwardovi. Možno práve to cítite i vy. A ak nie tak sa skúste zasnívať, pretože toto je aj váš Edward. Takže, ďalej Kate dôjde na to, že bude lepšie Bellu rešpektovať. No, však v ďalších kapitolách sa dozviete, že všetko sa nedá prezerať cez ružové okuliare. Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a prajem vám príjemné čítanie. A chcem aj poďakovať za komentáre. Každí jeden ma vie potešiť a rada si ich čítam aj 5x dokola. Patrí vám veľké ďakujem, ste skvelí priam neuveriteľní. Vaša DarkPassion =)

"Teraz sme chytený v kruhu,
nepretržitej bitke.
V ten deň si ma zranila.
Mraky na nás zoslali tieň,
a ja dúfam že si šťastná až teraz , tak plač baby plač!
"

 

9.kapitola

 

hudba

 

„Dáte si... madam?“

„Pravdaže pane. Rada ochutnám  vašu osobnú výrobu.“

„Dovezená až  z Forks, madam.“

„Tak to je luxus,“ zasmiala som sa a on mi vtisol rýchlu pusu na pery. Takže si pripisujem bodík do  zápisníčku skvelého dňa. Dúfam, že to nie je sen. Lebo ak áno... chcem spať.


„Fíha, naozaj luxus,“ oblizla som si pery a Edward si ma k sebe ešte viac pritiahol. Položil si tvár do mojich vlasov... dúfam, že nesmrdia... a zavrel oči.

„Som hlupák, prepáč.“

„Za čo sa ospravedlňuješ? Lebo, ako za toto všetko, tak ja som potom krava.“

„Kate, nechápem prečo práve ty sa musíš nazývať hovädzím dobytkom. Môžem za to ja... ja môžem za tvoje premárnené dni.“
„Počuj Edward, ak sa mi snažíš skaziť tento deň... tak ti sama rozdrvím tvoje gu... telo.“ Odtiahol sa a v očiach mu svietili iskričky. Usmieval sa a ja viem, že som ho skoro rozosmiala. Ach, ako ho ja len milujem. Viem, vyzerá to ako samé kecy, ale ak zažijete niečo, čo práve cítim ja, nebudete chcieť skutočnú realitu. Budete chcieť zastaviť čas... ostať len v tom jednom okamihu, okamihu, ktorý je strávený s človekom, ktorému patrí vaše srdce. Len tak sme tu sedeli, užívali si jeden druhého. Ostávali sme v našej škrupinke lásky... no ako dlho?


Vystúpili sme a pobrali sa za našou rodinou. Emmett vyzeral naozaj komicky, niekedy mám chuť nepriznávať sa za neho. Mal okolo krku veľkého plyšového hada a v rukách samé plyšáky. Na očiach lenonky a úsmev od ucha k uchu.

„Ako ste sa bavili?“ opýtala sa Rosalie a snažila sa nájsť Emmettovu ruku.

„My, fajn, ale ako vidím, vy ešte lepšie,“ smiala som sa a Emmett po mne hodil plyšového tučniaka.

„Jé, ďakujem!“

„Ten je môj!“ zavrčala Alice a schmatla mi ho z rúk. Všetci sme sa začali smiať a pozerali sme na ňu ako na blázna. Tak počkať... určite ho chce mať ako prezliekaciu bábiku.

„Už ťa vidím v Prada oblečku, ty môj ťuťu muťu tučniačik.“ Pobozkala ho na hlavu a pritisla si ho k hrudi. A ďalší príval smiechu.


Vystupovali sme z auta... Emmett šiel hore na aute so všetkými svojimi “kamarátmi“... tak teda Emmett z neho zoskočil a my sme vystúpili a hneď na verande nás čakala Esme. Usmievala sa a držala nám dvere. Každého pobozkala na tvár a hnala dnu.

„Edward?“

„Áno, mami?“ Esme sa zrazu zdala nejaká opatrná, zrakom tikala ku mne a naspäť k Edwardovi. Edward kývol a ja som bola mimo. Čiže to môže znamenať len jedno, Bella.

„Bella, však?“ usmiala som sa na mamu a tá kývla.

„Ale nemusíš sa báť, nejde sem!“ Rýchlo sa ku mne nahla aby ma chytila za ruku.

„To je v pohode, mami.“ Pobozkala som ju na čelo a vstala, šla som sa schovať do svojej izby. Nie pred nimi, ale pred sebou samou.  Zapla som si počítač a šla na facebook. Nikto nebol online. Dokonca ani Felix. Sakra, čo teraz? Vypla som počítač a zvalila sa na posteľ. Nuda, nuda, nuda. Ani neviem ako, ale zaspala som.


„Vstávaj!“ Pootvorila som oči a uvidela a aj pocítila ako mi Emmett skáče po posteli.

„Ihneď zlez!“

„Tak vstávaj!“

„Zlez a vypadni, Emmett!“

„Niekto vstáva ľavou nohou!“ smial sa a skákal ďalej.

„Vstala som pravou, tak vy-pa-dni!“

„Poď si zahopsať aj ty!“ Chytil ma za ruky a začal so mnou hopsať. O pár minút som sa začala smiať a skákať ako malá. Len tak sme tu skákali po posteli, smiali sa a ohadzovali vankúšmi. Emmett zle namieril a vpálil to do kvetináča na stole. Okamžite boli otvorené dvere a v nich stala Esme, vyzerala ako víchor.

„Emmett!“
„Prepáč, mami!“

„Mne to nevadí, no neviem ako Kate.“

„To je v pohode, ja to upr...“

„Emmett, okamžite bež pre zmetáčik a zameť to a hlavne to chúďa zasaď!“

„Musím?“

„Musíš!“ prskli sme a on len sklopil oči a pomalým krokom sa vybral preč z izby. Vyzeral ako šteniatko, keď ho vytrescú za pocikaný koberček.

„Ako si sa vyspala, zlatko?“ Sadla si na posteľ a ja som hopsla k nej.

„Super, ani neviem ako sa to stalo.“

„Bola si vyčerpaná.“ Pohladila ma po líci a vstala.

„Dám sa do poriadku a prídem dole.“

„Budú ťa čakať raňajky.“ Mrkla na mňa a ja som jej poslala vzdušnú pusu. Zaliezla som do mojej krásnej a milovanej kúpeľne a dala si moju sprchu snov.

Keď som vyzerala ako “človek“ vyliezla som  z izby a šla pomalinky dole. Len nech tam nie je, len nech tam nie je. Emmett však sedel na sedačke a prepaľoval tú osobu pohľadom a nie len ju, ale aj Edwarda. Vzdychla som si a zliezla schody.

„Dobré ráno.“

„Jú, dnes vyzeráš dobre, Kate. Ale chcelo by to niečo nové na seba.“ Chrlila na mňa Alice pri schodoch. Len pomaly šušník, teraz som len vstala.

„Môžeme, ale ešte neviem kedy.“

„Super, dnešok bude super ďakujem!“ zvýskla a silne ma objala. Nikdy by ste nepovedali, že v takej malej osôbke je toľko sily, však? Ale o na je iná siláčka. Zakrútila som nad ňou hlavou a šla sa najesť. V žalúdku mi už nepríjemne škvŕkalo. Neznášam tieto ľudské, problémy. Ja ešte musím aj prechádzať “ženstvom“. Rose by za to dala všetko aby mohla mať deti. Aj ja ich raz chcem mať, ale je to otrava.

Keď som mala plné brušisko sadla som si oproti Belle a milo sa na ňu usmiala.

„Kedy si sa sem prisťahovala?“

„Uhm, začiatkom minulého leta.“ Usmiala sa na mňa a ešte viac sa pritisla k Edwardovi. Viem čo cíti, viem, že v ňom hľadá oporu, pretože sa jej v tomto kruhu ťažko komunikuje. A hlavne, keď je tu tak dusno. Večer sa s nimi budem musieť porozprávať. Nemôžu byť na ňu takí, len kvôli mne! To predsa  nejde!

„Kate?“ Jasper mal zodvihnuté obočie, ale ja som len mykla plecami. Neviem vôbec aký pocit musel  cítiť so mnou, ale rada by som to vedela. Takže teraz si zapamätať body... nákupy, rozhovor o Belle a Jasper. Myslím, že to mám! Juchú, moja pamäť ešte funguje to je ale veľké plus! Rozmýšľam, že si nájdem prácu. Z poschodia som počula umrnčané vrieskanie Alice.

„To snáď nemyslíš vážne, Kate! Taká práca?!“

„Myslím, že to bude fajn.“ A šup, na internet!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ako ďalej? 9. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!