Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 19. kapitola

15.12.2010 (07:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7735×

19. kapitola

Edward:

„To bolo pekné. Kombinácia slov sladký a upír,“ smial som sa ako blázon. Natiahla sa k mojim perám a pobozkala ma. Držal som ju za ruku a hladil ju. Bol som tak šťastný a hrdý, že sa rozhodla spojiť svoj život s mojim. Na chvíľu nezaváhala. Čakal som odmietnutie, čakal som zdržanlivosť a možno trošku vykrucovania, no ona na mňa vyprskla nadšené áno. Bol som bez seba radosťou. Bella zaspala behom chvíle. Miloval som to. Jej oči oťažejú a ona ich zatvorí. Väčšinou mi šepká sladké nezmysly, kým úplne zaspí. Je sladká.

Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Bol som z reakcie mojej snúbenice totálne vyvedený z miery. Bál som sa, že ma odmietne a naozaj som nevedel, čo urobím, ak by to spravila.

Ráno sme šli na raňajky a potom sme si pozreli zámok. Bella bola nadšená z každej maličkosti a pýtala sa na každý detail. Svadbu ale vôbec nespomenula a ja som ju nechcel nijako dráždiť. Po obede sme šli domov. Zaparkoval som pred Belliným domom. Charlieho auto bolo na príjazdovej ceste. Pomohol som Belle vystúpiť a ona sa rozbehla do domu.

„Charlie!“ zavolala od dverí. Charlie zišiel pomaly zo schodov a pozrel na mňa. Prstom hore som mu naznačil, že všetko vyšlo. Bella sa obzrela a škaredo zasyčala. Potom na Charlieho otrčila ľavú ruku. Charlie sa uškrnul a nežne Bellu objal.

„Blahoželám, miláčik.“ Charlie sa v skutočnosti veľmi netešil a dúfal, že svadbu odsunieme najmenej až o dva roky. Bol som ale rád, že nepokazil radosť Belle. Odovzdal som otcovi jeho dcéru a šiel domov. Večer sa vrátim.

Prišiel som domov. Esme ma čakala na dverách a nervózne prešľapovala. Bola nesmierne ľudská. V niektorých situáciách sa správa ako moja Bella. Len čo som vystúpil, skočila po mne a nadšene ma objala.

„Tak, čo povedala? Tešila sa?“ dobiedzala Esme.

„Bolo to úžasne. Súhlasila a bola šťastná,“ šepol som a pobozkal ju do vlasov.

„Kedy bude svadba?“ opýtala sa a celá žiarila. Na to pribehla Alice.

„Dúfam, že čím skôr.“ Usmievala sa Alice.

„Bol si romantický? Čo si jej povedal?“ pustila sa do mňa Rose, len čo som vošiel do domu. Všetci boli nadšení, ale ja najviac. Šiel som sa prezliecť a nevedel sa dočkať večera, kým budem Bellu znova držať v náručí. Keď budeme spolu, nebudem musieť týmto prechádzať. Budeme stále spolu, až naveky. Moje vlastné myšlienky ma zaskočili. Naozaj s ňou chcem byť naveky aj za tú cenu, že z nej spravím to, čím som ja? Odpoveď som vo svojom vnútri už dávno vedel. Bella po tom dávno túžila. Ja som sa jej rozhodol splniť každé prianie. Ak ma o to znova požiada, urobím to. Keď som odmietal jej želania, vždy to dopadlo zle. Už nikdy jej nepoviem nie. Vždy to bude len a len áno.

Doma som to nevedel vydržať. Odišiel som skôr, než obyčajne. Bellin dom som už mal na dohľad. Charlie sedel pred televíziou. Bella s niekým telefonovala. Nemám vo zvyku počúvať, no moju pozornosť pritiahlo moje meno. Podišiel som bližšie. Moja zvedavosť bola silnejšia než ja.

„Áno, požiadal ma o ruku a ja som súhlasila,“ povedala Bella. Musel som sa usmiať. Bol som stále blažený šťastím.

„A čo som mu mala povedať? Mala si vidieť jeho tvár,“ šepla. Spozornel som a prišiel ešte bližšie.

„Nie. Nemienim sa ešte vydávať. Myslím si, že na to mám dosť času. Edward je strašne staromódny. Nemohla som ho odmietnuť. On má na to vlastnú logiku. Ak chcem, aby sa so mnou miloval, tak to bude jednoduchšie, keď sme sa zasnúbili.“ Vyvalil som oči. Chvíľu bolo ticho.

„Nikomu to nemienim vešať na nos. Aj ty si to nechaj pre seba. Nechcem mať v škole problémy. Edwardovi to vysvetlím. Maturita a tak... Sex mi už vlastne sľúbil,“ šepla a potom sa na niečom zasmiala.

„Dobre. Ahoj a rada som ťa počula. Uvidíme sa potom v škole.“ Zložila. Stál som pod jej oknom a predýchaval. Nechápal som. Všetok ten pocit blaženej radosti bol preč. Ona súhlasila, len aby dostala, čo chce. Takúto ju nepoznám. Musel som si sadnúť. Mal som pocit, že sa mi točí hlava. Niečo také sa mi ešte nestalo. Sedel som tam dosť dlho. Zvažoval som, čo urobiť. Mám ísť domov, alebo za Bellou a dať jej šancu vysvetliť mi to. Bál som sa, že mi to nebude vedieť vysvetliť. Bál som sa, že sa nahnevá, že som počúval. Ako mi to mohla urobiť. Cítim sa ako somár. Urobil som pár krokov od domu, rozbehol sa a skočil do okna. Bella sedela pri počítači. Len čo ma zbadala, široko sa usmiala a priam ma vtiahla z okna do vnútra. Pobozkal som ju na čelo.

„Ahoj,“ šepol som.

„Ahoj, snúbenec.“ Usmiala sa. Pre mňa to bola doslova facka. Nepovedal som nič, len som sa nútene usmial.

„Bella, už si sa niekomu stihla pochváliť?“ šepol som nervózne. Bella sa usmiala.

„Volala som René. Mala radosť a mám ťa pozdraviť.“

„Nikomu inému?“ vyzvedal som a dúfal, že mi aspoň naznačí, s kým telefonovala.

„Ty mi radšej povedz, ako reagovala moja budúca rodinka.“ Sadla si na posteľ a poklepala na voľné miesto vedľa seba.

„Bella, ja ťa nechcem do ničoho nútiť. Ak sa na svadbu ešte necítiš...“ Nedopovedal som vetu, lebo som v jej očiach hľadal akýkoľvek náznak zaváhania. Klamať predsa nevie. Bella sa nervózne pomrvila.

„Čo sa deje?“ opýtala sa pridusene.

„Nič. Len chcem mať istotu, že vieš, čo robíš,“ šepol som.

„Iste, že viem.“ Jej hlas bol rázny.

„Nebude ti potom vadiť, keď urobíme malú oslavu s rodinou a potom s priateľmi?“ šepol som. Bella vyvalila oči.

„No ja som nechcela, aby sme to do maturít niekomu hovorili. Nechcem mať preto v škole problémy,“ šepla na vysvetlenie. Presne túto odpoveď som čakal. Začínal som mať zlosť.

„Bella, ja to chcem vykričať celému svetu,“ šepol som a čakal. Zachvela sa.

„Ja to nechcem,“ povedala rázne.

„Dobre. Ani svadbu nechceš?“ Použil som rovnako rázny tón ako ona. Neodpovedala. Pozrela na svoju ruku a na prsteň.

„Edward, prečo ťa musím stále o niečom presviedčať? Povedala som áno. To znamená, že si ťa chcem vziať.“ Vydýchla a vzala si veci do sprchy.

„Idem sa osprchovať. Hneď som naspäť. Zostaneš tu?“ opýtala sa ponad rameno. Prikývol som. Len, čo som začul tiecť vodu, vzal som do ruky jej mobil. Chcel som si pozrieť posledný hovor, no potom ma niečo osvietilo. To nemôžem urobiť. Bolo nefér, že som počúval a toto by bol koniec. Ja takýto predsa nie som. Položil som mobil späť a sadol si na posteľ. Bella sa po chvíli vrátila. Voňala nádherne - malinami a citrusmi. Prisadla si ku mne.

„Edward, milujem ťa. Prečo tomu neveríš?“ šepla.

„Bella, strážiš tie najväčšie tajomstvá. Iste, že ti verím. Nechcem však nikomu z nás ublížiť. Nechcem, aby si robila niečo, čo nechceš, alebo čomu neveríš.“

Bella:

Edwardovo správanie mi pripadalo zvláštne. Najprv ma rozhodí Angela s tým telefonátom a potom sa on správa tak divne. Angela nevedela pochopiť, ako môžem byť tak nadšená. Čo jej mám vysvetľovať? Povedala som jej, čo chcela počuť a na chvíľu bude pokoj. Ak som sa chcela pochváliť kamarátke, mala som radšej zavolať Jesicce. Síce by to v pondelok vedela celá škola, ale mne to bolo jedno. Edward sa nakoniec upokojil a potom sa konečne správal normálne. Mala som však pocit, že ho niečo trápi. Aj na druhý deň, keď sme boli u nich, bol zvláštny. Cítila som, že pochybuje o mojom rozhodnutí vziať si ho. Napadla ma zvláštna myšlienka. Na to ku mne dotancovala Alice, schmatla ma za ruku a odvliekla do svojej izby. Zatiahla ma až do kúpeľne a pustila vodu.

„Fakt to urobíš?“ šepkala.

„Čo akože?“ Nechápala som. Alice sa zatvárila ako nejaká veštica.

„Videla som, čo chceš v škole urobiť,“ pošepla sprisahanecky.

„Aha. Blbosť, však?“ šepkala som. Nechcela som jej tú špiónsku hru pokaziť.

„Ak to urobíš, tak to bude to najromantickejšie a najšialenejšie, čo, kedy, kto na strednej škole vo Forks urobil.“ Uškrnula sa.

„Ja to urobím. V pondelok,“ povedala som odhodlane.

„Edwarda porazí.“ Alice vyprskla v šialený smiech.

18. kapitola - 20. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 19. kapitola: