Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 32. kapitola

02.01.2011 (17:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 7796×

32. kapitola

Sedela som znudene pri okne a čmárala si do notesa. Edward bol na love s Alice a Jasperom. Vonku bolo na toto ročné obdobie celkom pekne, a tak som sa rozhodla, že pôjdem vybaľovať veci do nášho domu. Vonku bolo ešte vidno. Naložila som ešte zopár škatúľ a sadla za volant Volva. Vždy som jazdila opatrne, no aj tak bolo už dosť otrieskané. Emm sa smial, že ak sa chce niekto zbaviť auta, stačí mi ho dať do rúk. Nič z tých škrabancov však nebola moja vina. Teda väčšina nebola moja vina. Zabočila som na cestu k domu. Vystúpila som a otvorila kufor. S jednou zo škatúľ v náručí som opatrne kráčala po štrkovej ceste. Odomkla som a hodila škatuľu na zem. Okamžite som sa zvalila na pohovku a vyložila si nohy na stolík. Diaľkovým ovládačom som zapla vežu, a keď sa ozval klavír, pousmiala som sa. Posledný tu bol Edward. Jeho obľúbené CD. Takto si predstavujem pohodu a pokoj. Po chvíli som vzala škatuľu a vyšla s ňou na poschodie. Začala som vybaľovať veci do šatníka. Edwardove veci už úhľadne viseli na ramienkach a tie moje boli ledabolo povešané a kostrbato poskladané v poličkách. Až som sa trocha zahanbila. Niekoľko som ich zrovnala, no rýchlo ma to prestalo baviť. Šla som po ďalšiu škatuľu. Zrazu som zneistela. Kufor na aute bol pribuchnutý a ja som si bola istá, že som ho nechala otvorený. Otriasla som sa a prešla mnou zvláštna mrazivá vlna neistoty. Príšerný pocit. Už som asi trocha paranoidná. Vzala som ďalšiu škatuľu a šla dnu. Znova ma ovládol zvláštny pocit. Mala som potichu zapnutú klavírnu hudbu a zrazu bolo ticho. Nemohlo ešte CD skončiť. Urobila som neistý krok dozadu a nervózne sledovala miestnosť.

„Emmett, to nie je vtipné,“ šepla som.

„Rose...“ Vybehla som von. Ešte raz som sa obzrela k domu a vrazila do niečoho tvrdého. Vydesene som sa pozrela, do koho som vrazila. Zo srdca mi padol balvan.

„Emm, to si ty?“ Povzdychla som si s úľavou. Emmettov postoj bol strnulý a kŕčovitý. Zalapala som po dychu. Razom mi došlo, že sa so mnou on nehrá.

„Okamžite sadni do auta a choď k nám. Hneď!“ štekol. V sekunde som obehla auto a bez jediného slova som nasadla. Nezavrela som ani kufor, len som prudko vyštartovala. Z pod kolies mi vyprskol štrk a kufor sa tým odpichom sám zavrel. Ja som uháňala po lesnej ceste ako zmyslov zbavená a auto som vôbec nešetrila. Keď som zahla na hlavnú cestu, pre slzy som už takmer nič nevidela. Bola som vydesená a rozpačito som sa obzerala. V každom človeku popri ceste, v každom kríku, či tmavom kúte som videla nebezpečenstvo. Zahla som na príjazdovú cestu ku Cullenovým. Zrazu sa predo mnou zjavila postava a ja som prudko šliapla na brzdu. Utrela som si oči zmáčané plačom. Rose vtedy už stála pri aute a okamžite zasadla na miesto šoféra. Ja som sa jej bez slova uhla na miesto spolujazdca. Nepovedala nič, len sa rýchlo prirútila k domu. Otvorila mi dvere a tak rýchlo, že som mala pocit, že sa ani nedotýkam zeme, ma odvliekla dnu.

„Choď hore do izby. Hneď som pri tebe,“ povedala roztržito.

„Rose,“ šepla som. Zdvihla obočie a ja som rýchlo počúvla. Neviem, čo to so mnou bolo. Normálne by som sa dožadovala vysvetlenia a neodišla by som, kým by mi ho nedala, no teraz som bez slova počúvla. Vyšla som po schodoch a stiahla si nohavice a bundu. Zaliezla som pod perinu ako vystrašené šteňa. Sedela som s prikrývkou vytiahnutou po oči a načúvala tichu v dome. Dvere sa otvorili a moje telo sa mimovoľne myklo. Rose prešla ku mne a podala mi hrnček čaju. Vzala som ho a vyplašene strieľala pohľadom po nej a otvorených dverách. Objavil sa tam Emmett a tiež pomaly vošiel do dverí.

„Bella, si v poriadku?“ opýtala sa Rose starostlivo, keď mi pozrela do tváre.

„Trocha v šoku. Kto tam bol?“ šepla som. Až potom som si všimla, že sa mi ruka, v ktorej držím pohár, nekontrolovateľne trasie. Emm prišiel bližšie.

„Mala si návštevu. Bol to Laurent,“ šepol a ja som si, neviem prečo, vydýchla. Laurent sa predsa vtedy pridal na našu stranu. Hlavne, že to nebola Victoria, ale tá by mi asi nezatvorila kufor a nevypla hudbu. Šla by rovno po mne. Zabudla som na ňu ako na smrť. Dlho sme o nej nič nepočuli, a tak som si myslela, že ju to prešlo.

„Čo chcel?“ Hlas som už mala istejší.

„Teba. Zistil, že si sama a zdalo sa mu, že má dobrú príležitosť.“ Emmettov hlas bol zvláštne chladný a odmeraný. Zdesením som sa znova zachvela. Rose ma ochraniteľsky objala okolo ramien.

„Chcel ma zabiť?“ povedala som šokovane.

„Neboj sa. Si v bezpečí a o Laurenta sa postarali vlci,“ šepla Rose. Vyvalila som oči.

„Vlci?“ Nechápavo som pokrútila hlavou.

„Volal sem Jacob, že na ich pozemku zachytili pach červenovlasej upírky a ešte ďalšieho upíra. Ona ušla a on pokračoval na naše územie. Jacob nás včas varoval. Šiel som k domu a Carlisle k tvojmu otcovi,“ povedal Emm.

„Volal Jacob? Myslela som, že... Nezavolala vás Alice?“ Rose mi vzala z ruky pohár, lebo som už bola celá poliata, ako som sa chvela.

„Alice nemala žiadne videnie. Povedali sme im to až my. Okamžite sa vracajú a dovtedy budeš tu. Nejako prišli na to, ako Alice obídu,“ šepla a pohladila ma po chrbte.

„Skús si pospať. Si v bezpečí a ráno tu bude Edward,“ šepla a usmiala sa.

„Nevráti sa Victoria?“

„Vlci hliadkujú a cez ich územie neprejde.“ Emm sa usmial a čakal pri dverách na Rose. Postavila sa a šla k nemu.

„Rose, môžeš tu zostať? Mám strach,“ šepla som zahanbene. Rose sa usmiala a prisunula si stolík. Sadla si ku mne na posteľ a na stolík si vyložila nohy. Pôsobila, akoby si potrebovala urobiť pohodlie. Emm sa vytratil. Bola som neskutočne otrasená a vydesená. Edward ma stále uisťoval, že sa Victorii báť nemusíme a teraz toto. Moje telo bolo totálne vyčerpané, a tak som okamžite zaspala.

„Bella! Bella, vstávaj! Nič ťa nebolí?“ Niekto mnou triasol. Otvorila som šokovane oči. Rose sa nado mnou skláňala a ja som netušila, čo sa deje. Držala ma za ramená a jej výraz bol totálne vystrašený.

„Čo? Čo?“ zaskučala som. Na to sa otvorili dvere a vošiel Carlisle.

„Rose? Deje sa niečo?“ opýtal sa a potom sa jeho tvár zvláštne skrivila. Pribehol k posteli a nahol sa nado mňa.

„Bella, nebolí ťa nič?“ Ťahal zo mňa perinu. Prudko som sa posadila a zacítila som tupú bolesť v podbrušku.

„Cítim krv,“ šepla Rose. Okamžite som sa odkryla a podo mnou bola krvavá kaluž.

„Nehýb sa,“ prikázal Carlisle. Hodil na mňa deku a zababušil ma niekoľkými rýchlymi pohybmi. Než som sa stihla spamätať, ležala som na zadnom sedadle Mercedesu a on uháňal po ceste.

„Carlisle, čo sa deje?“ zaskučala som z časti tupou bolesťou, ktorá sa znova ozvala a z časti strachom, ktorý prešiel celým mojim telom.

„Je niečo s dieťatkom,“ šepla som s plačom.

„Upokoj sa, zlatko. Srdiečko dieťatka je pekne počuť. Prežila si dnes šok. Možno praskla len nejaká cievka, ale musím ťa vyšetriť, a to ide len v nemocnici. Lež pokojne.“ Otočil sa ku mne a usmial sa. Bol to ten najkŕčovitejší úsmev, aký som kedy na jeho tvári videla.

„Carlisle, môže to byť aj vážne, však? Bolo to veľa krvi a stále krvácam,“ šepla som zúfalo.

31. kapitola - 33. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 32. kapitola: