Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 41. kapitola + Epilóg

24.01.2011 (21:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 23× • zobrazeno 10662×

41. kapitola

Bella sa celá chvela. Telo mala stuhnuté a viečka tisla silno k sebe. Carlisle ju položil na stôl vo svojej pracovni. Schmatol svoj kufrík a vybral z neho jednorazový skalpel. Pozrel sa na mňa.

„Zvládneš to? Bude tu veľa krvi,“ šepol. Prikývol som a chytil Bellu pevne za ramená. Pritisol som ju k stolu. Carlisle jej jediným prudkým pohybom roztrhol šaty a urobil rýchly pohyb skalpelom. Ozval sa mokrý, mľaskavý zvuk a zacítil som krv. Carlisle sa zachvel. Pozrel mi do očí.

„Pevne ju drž.“ Urobil ešte jeden prudký pohyb. Belline telo sa kŕčovito trhlo. Jej srdce uháňalo ako krídla kolibríka a plytko dýchala. Znova sa ozval trhavý zvuk, ale znelo to skôr ako zvuk trhajúceho sa plechu. Bella na to otvorila oči a vykríkla. Jej srdce vynechalo pár úderov. Oči zostali otvorené a upierali sa do tých mojich. Boli však prázdne. Spanikáril som. Carlisle spozornel.

„Masíruj!“ štekol. Ja som ju obehol a začal stláčať hrudník. On zatiaľ siahol do rany na bruchu. Opatrne ju roztiahol a ja som ho so zatajeným dychom sledoval. Vybral dieťa. Bolo celé od krvi. Vbehla Alice s uterákom, ýchlo ho zobrala a položila vedľa na pohovku. Carlisle sa k nemu zohol. Nevidel som, čo robil, ale dieťa by malo plakať. Ovládol ma strach. Bál som sa, že prídem o oboch.

„Carlisle, Bella!“ zreval som. Carlisle sa otočil.

„Masíruj, musím sa postarať o dieťa.“ Zachvel som sa a pozrel sa do tváre mojej láske. Bola bledá a chladná. Jej hrudník začal klásť čoraz väčší odpor. Z pohovky sa ozvalo tiché zamraučanie. Carlisle sa nahol k Alice.

„Musí byť v teple,“ šepol a pribehol k stolu. Alice s dieťaťom rýchlo odišla. Carlisle jej skontroloval pulz a v masáži ma vystriedal.

„Musíme do nej dostať viac jedu, ale bude to ťažké,“ šepol. Okamžite som schmatol jej zápästie a uhryzol. Jej krv mala zvláštnu arómu. Jed bol už v jej obehu. Ešte som ju uhryzol do lakťovej jamky. Pokožka už bola tuhšia. Postavil som sa krok od stola a sledoval Carlisla. Ustrnul v pohybe a ja som začul jej srdce. Bilo už samo. Vydýchol som si. Rany prestali krvácať. Carlisle si vydýchol. Bol tak prirodzený a ľudský. Ten zvyk si vypestoval v nemocnici. Zmučene som sa nahol k Bellinmu uchu.

„Budeš v poriadku, miláčik.“ Pozrel som sa na Carlisla. On sa len spokojne usmial.

„Máš dcéru,“ šepol a mňa v jedinej sekunde naplnil pocit blaha.

„Bella to už zvládne. Idem sa pozrieť na malú. Narodila sa priskoro. Donesiem ti ju ukázať,“ šepol a odišiel.

„Máme dcérku,“ šepol som znova Belle a mal som pocit, že sa jej kútiky úst jemne dvihli. Pohladil som ju po čele a prikryl dekou. To budú tie najdlhšie tri dni v mojom, aj jej, živote. Jej túžbu stať sa upírom nakoniec naplnil náš nepriateľ. Po chvíli vošiel Carlisle a na tvári mu hral šťastný úsmev. Bol už čisto oblečený a náručí zvieral malý uzlíček. Podával mi ho a ja som ho nechápavo zobral. Z chlpatej deky na mňa hľadela malá tvárička. Najprv som sa zľakol. Pôsobila tak jemne a krehko. Nevedel som si predstaviť nič krehkejšie, než bolo Bella, a teraz mám v náručí drobučké kuriatko. Mal som pocit, že detské bábiky sú väčšie. Pohladil som ju jedným prstom po líčku. Ospalo otvorila očká. Mal som chuť skákať k plafónu. Stal som sa otcom.

„Bude v poriadku?“ opýtal som sa, ale nespustil som pohľad s tej dokonalej tváričky, jemných čŕt, malého nosíka a sladučkých ružových pier. Dopriala mi len krátky pohľad do obrovských čokoládových očí.

„Je húževnatá po mamičke. Bude dobrá. Malá levica,“ uškrnul sa.

„Vezmem ju. Buď s Bellou. O malú sa postará babička,“ šepol a vyšiel z miestnosti. Hladkal som Bellu po vlasoch. Nemal som odvahu nechať ju ani na sekundu o samote. Keď jej srdce po pár hodinách spomalilo, vzal som ju do náručia a odniesol ju do mojej izby. Po pár minútach vošla Rose. Prišla pomaly ku mne.

„Choď k dcérke. Budem pri nej,“ šepla. Usmial som sa. Bola malou úplne unesená. Na chvíľku som odbehol. Všetci, až na Jaspera, sedeli v obývačke okolo Esme, ktorá mala na rukách moju dcérku. Jasper by najskôr nezniesol to utrpenie pri premene a to množstvo krvi. Vzal som si dcéru a postavil sa k oknu. Spala ako malý anjel. Snívala. Hľadel som na ňu a nemohol uveriť tomu, aká je nádherná a ako sa podobá na Bellu. Krásne voňala. Bola to zmes vône mojej manželky so sladkastým nádychom upírej arómy. Hladkal som ju po jemnom páperí na hlavičke.

„Je úžasná,“ šepol Carlisle a pristúpil ku mne.

„Áno, to je,“ usmial som sa.

„Skúšali sme jej dať mlieko, ale veľmi jej nechutilo. Dáva prednosť krvi,“ povedal pohotovo. Vyvalil som oči.

„Krv? Dávali ste jej krv?!“

„Bola hladná,“ šepol.

„Nepočul som ju plakať,“ povedal som polohlasom.

„Ukázala, čo chce. Má dar.“ Znova som vyvalil oči.

„Dar?“

„Áno, vie ti poslať myšlienku. Uvidíš, keď bude hore.“ Pohladil ju.

„Som zvedavý, čo zdedila po mamičke. Samozrejme, okrem výzoru,“ šepol a usmial sa. Opatrne som mu ju vložil do rúk a šiel späť k Belle.

Už to bol tretí deň a ja som bol ako na ihlách. Bellino srdce bilo veľmi pomaly a vynechávalo niektoré údery. Ľahol som si k nej na posteľ a objímal ju okolo pásu. Opatrne vošla Alice. Cez ruku mala prevesené svetlomodré šaty.

„Už to potrvá len chvíľu. Prezlečiem ju,“ povedala s úsmevom. Prikývol som a vyšiel na chvíľku z izby. Keď som sa vrátil, Bella ležala na posteli v tých krásnych šatách a vyzerala ako bohyňa.

„Je prekrásna,“ šepla Alice.

„Áno. Je a vždy bola.“

„Nenechávaj si ju dlho sám pre seba. Aj mi ju chceme privítať v novom živote,“ usmiala sa a vybehla z izby. Ľahol som si naspäť do postele a čakal. Jej srdce udrelo naposledy a nastalo ticho. Žiadny dych a žiadny tlkot srdca. Nahol som sa nad ňu. Jej oči sa pod viečkami pohli a otvorila ich. Uprela svoj pohľad do mojej tváre a zhlboka sa nadýchla. Jej ruka sa opatrne presunula na moju čeľusť. Končekmi prstov prebehla po mojom líci, až sa dotkla okraja mojich pier. Znova sa nadýchla a kútiky pier sa jej zodvihli.

„Edward...“ šepla. Hneď potom sa zatvárila trocha prekvapene. Chytila sa druhou rukou za hrdlo. Zmučene som sa na ňu pozrel. Myslel som si, že ju bolí od smädu.

„Mám pekný hlas,“ šepla a ja som sa rozosmial.

„Máš nádherný hlas.“ Nahol som sa k bozku, no potom som sa zarazil. Novorodený upír zvykne byť prudký a nechcel som riskovať, že preletím miestnosťou. Ona mi však omotala ruku okolo krku a pritisla ma k sebe. Vpila sa mi do pier. Jazykom mi prebehla po pere a slastne sa usmiala.

„Úžasné,“ šepla a ja som sa zasmial. Na to sa na mňa znova natisla a náruživo ma objala. Moje telo tým tlakom zaprašťalo. Sykol som bolesťou. Bella v sekunde vyskočila na nohy a mňa pri tom prudkom pohybe zo seba doslova zhodila. Vyjavene pozerala na to ako sa dvíham zo zeme.

„Prepáč,“ šepla.

„Nič sa nedeje. Si len veľmi silná. Musíš byť ku mne nežná,“ šepol som a ona sa usmiala.

„Kde je moja dcérka,“ povedala s toľkou láskou, až som mal pocit, že sa mi pohlo srdce.

„Dole. Chvíľu ešte potrvá, než ju budeš môcť objať. Je veľmi krehká. Najprv by sme mali ísť na lov a potom uvidíme.“ Postavil som sa oproti nej.

„Môžem zavolať ostatných? Chcú ťa vidieť,“ šepol som. Bella sa znova usmiala.

„O chvíľu,“ povedala roztomilo a omotala mi ruky okolo krku. Pritisol som ju k sebe a pobozkal. Než som sa stihol spamätať, ležal som na chrbte v posteli a Bella na mne. Žiadostivo ma bozkávala. Začal som sa smiať.

„Bella, musíš sa viac ovládať, inak budem volať o pomoc.“ Odtiahla sa a zahanbene sa na mňa pozrela.

„Je to silnejšie než ja. Prepáč.“ Len čo to dopovedala, ďalej ma bozkávala na spodnú stranu čeľuste.

„Bella, asi tu bude jeden upír potrebovať trocha skrotiť.“ Pohladil som ju a ona blažene zapriadla.

„Chceš vedieť ako skrotiť upíra?“ Prikývol som.

„Musíš mu dať všetko, po čom túži.“ Nádherne sa usmiala a odhalila tak ostré biele zuby. Pôsobila tak roztomilo a nebezpečne. Vtedy mi došlo, že to s ňou budem mať naozaj ťažké. Moja malá divoška.

Epilóg

„Bella, kde je Renesme?“ Bella sa poobzerala.

„Potvorka malá. Zas sa niekde skryla,“ usmiala sa, ale presne vedela, kde je. Začala ju akože hľadať. Odsúvala nábytok a prehadzovala vankúše na posteli. Renesmee na mňa spoza dlhého závesu radostne žmurkla.

„Kde len môže byť?“ Bella sa postavila do stredu miestnosti a dala ruky v bok.

„K dedkovi Charliemu musíme ísť bez nej,“ šepla smerom ku mne. Na to Nessie vyletela spoza závesu a hodila sa Belle okolo krku.

„Tu som!“ vybafla. Začali sme sa smiať. Čakala nás dlhá cesta do Forks. Charlieho sme už nejakú dobu nevideli. Aljaška však mala svoje výhody. Presťahovali sme sa tri mesiace po narodení Renesmee. Bella svoje novorodenecké obdobie zvládala úžasne. Ľudskej krvi odolávala takmer okamžite. Minulý týždeň dokonca zmaturovala na miestnej škole. V živote som nevidel väčší večierok. Tak veľmi som sa bál jej premeny, no nakoniec to vyzeralo tak, že si moja manželka každý deň nového života plne užíva. Zisťovala svoje hranice a možnosti, na čo okolité lesy slúžili dokonalo. Emmett našiel v Belle dokonalého partnera na každú stávku. Alice skvelého, a hlavne neúnavného, partnera na nákupy. Rose sa rozplývala blahom nad našou Nessie, ktorá svoju najmilšiu tetu zbožňovala. Jasper stále tvrdil, že podobnú pohodu necítil už roky. Carlisle bol hviezdou v miestnej nemocnici a Esme mala plný dom upírov, o ktorých sa bolo treba starať. A ja? Ja som bol dokonale šťastný. Vždy som k šťastiu potreboval len jediné, a to bola láska. Neviem, čím som si to zaslúžil. Mám lásku dokonalej ženy a malého zázraku, našej dcérky. Bella si všimla môjho zamyslenia a vtisla mi bozk.

„Milujem ťa,“ šepla.

„Milujem ťa,“ povedal som tesne pri jej uchu a pobozkal ju.

„Fúúúj, blééé...“ ozvalo sa od schodov dvojhlasne. Pozrel som na Emmetta a Renesmee a rozosmial som sa.

„Aké fuj a blé?“ Zodvihol som obočie a rýchlo vtisol Belle ďalší bozk. Renesmee sa uškrnula a pribehla ku nám.

„Už poďme...“

40. kapitola - Zhrnutie

Ďakujem všetkým, čo túto poviedku čítali až do konca. Svojimi úžasnými komentármi ste mi dodávali chuť písať. Vždy som sa tešila, čo si nájdem za článkom, a ako sa vám kapitola páčila. Dúfam, že rovnako horlivo budete čítať aj ďalšie moje poviedky. Ešte raz ďakujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 41. kapitola + Epilóg: