Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 10. kapitola

„Aa,“ doliehal ku mne krik. Nestihla som sa otočiť, keď sa mi Alice vrhla okolo krku a pritlačila ma k stene. Nemohla som dýchať, kým ju odo mňa Emmett neodlepil.

„Preboha, veď ju zadusíš. Po tom všetkom s čím Bella súhlasila, by ťa Esme poslala do hrobu,“ smial sa Emm a rýchlo ma objal. Spravila som grimasu, aj keď som presne nechápala Alicinmu šialenému výbuchu šťastia.

„Esme nám hovorila o vašom rozhovore, Bella. Je to úžasné. Konečne budem mať poriadnu sestru.“ Opäť sa mi hodila okolo krku ako šťastný ratlík. Kyslo som sa usmiala a tiež omotala ruky okolo jej malého tela.

Ešte stále som mala pocit, že som sa zbláznila. Ako som mohla s takým niečím súhlasiť? Včera som totiž prijala Esminu ponuku o opatrovníctve a súhlasila som aj s tým, že im dám ešte jednu šancu. Len jednu. Na to som kládla veľký dôraz a v duchu som bola presvedčená, že u nich vďaka tomu nestrávim veľa času. A potom budem konečne sama!

„Áno, bude to zaujímavé,“ súhlasila som s Alice a myslela to smrteľne vážne.

„Nefandi si, Bella. Alice to nakoniec s tebou omrzí, pretože nie si nič iné, len obyčajný človek,“ príkro poznamenala Rosalie a pridala sa k nám s Jasperom. Jej slovám som presne nechápala, no vnímala som ich ako urážku. Aj jej postoj bol jasný – mala prekrížené ruky na prsiach, naštvaný pohľad – tak, ako vždy – a na tvári znechutený výraz. Alice sa odo mňa konečne odlepila a prísnym pohľadom zagánila na svoju sestru. Rosalie jej opätovala pohľad neviniatka, ale hneď na to sa otočila a odišla. Bolo mi jasné, že ma prišla len podpichnúť, pretože s nejakého pre mňa neznámeho dôvodu, ma nenávidela. Nebola som z toho zničená, aspoň som mala hneď prvý dôvod, prečo po procese opustiť Cullenovcov.

„Nevšímaj si ju. Rosalie žiarli,“ usmiala sa Alice a pozrela na Emmetta. To myslela vážne? Rosalie po mne vyštartovala, lebo ma Emm objal? Uškrnula som sa – bolo to úbohé, na takú krásku akou bola Rosalie.

Zazvonilo. Alice ma vzala pod ruku ako najlepšiu kamarátku a odprevadila ma so zvyšnými súrodencami k triede. Nevšímala som si prekvapené pohľady spolužiakov, keď sme kráčali po chodbe a oni sa pozastavovali a s údivom na nás pozerali, aj keď sami už meškali na hodinu. Nech to len vedia, že Esme je moja matka – akosi som zachovanie tohto tajomstva už vyškrtla zo svojich priorít. Aj tak by sa to boli všetci dozvedeli. Forks je malé mesto a so Seattlom je akoby prepojené pupočnou šnúrou. Keď Esme vyhrá proces, nepochybne sa to všetci dozvedia. Ak ho vyhrá. Jedna moja časť totiž stále dúfala, že nie.

„Uvidíme sa na obede,“ dokončila Alice svoj dlhý monológ, ktorému som nevenovala pozornosť a nechala ma vojsť do triedy.

Zatvorila som za sebou dvere a prekvapene zostala stáť. Profesor už stál pred tabuľou a čosi na ňu písal. Dokonca si ma všimol a niečo začal hovoriť, no ja som ho úplne odignorovala. Pohľad mi totiž okamžite spočinul na širokých pleciach a tak chlapčensky rozstrapatených medových vlasoch. Zaskočilo ma, že ho tu vidím. Po tom nachytaní na sekretariáte som mala totiž pocit, že si vymenil všetky hodiny, len aby nemusel byť v mojej spoločnosti. A mne to vyhovovalo, inak by som mu už dávno jednu vrazila. Tak čo tu, dočerta, robil?

Bola to len rečnícka otázka - flirtoval! Nevidela som mu do tváre, ale rozhodne flirtoval. Pretože Andrea, ku ktorej bol natočený celou vrchnou polovicou svojho tela sa priblblo usmievala a nakrúcala si blonďavé vlasy na prst. Presne to robila, keď sa jej niekto páčil a chcela ho zbaliť. Veľmi rýchlo sa mi vybavili jej slová, že na párty sa chce vyspať s Edwardom, aby podráždila Mikea a prišlo mi zle. Otočila som sa na päte a vybehla z triedy. Na toto som sa rozhodne nemusela dívať. Nepatrila som medzi žiadnu satanistickú skupinu, ktorá by sa ukájala na sebatrýznení.

Bežala som na záchody a zavrela som sa do prvej voľnej kabínky. Nasala som vzduch a nechala slzy, nech sa mi skotúľajú dole tvárou. Bola som sama, nikto ma nevidel a tak som sa nemusela hrať na drsňáčku, ktorú nič nezraní, akoby nemala city. Aj keď som presne takou chcela byť – aspoň v prítomnosti Edwarda – teraz som to jednoducho nedokázala. V duchu som si nadávala do hlupaní a keď som s tým skončila, nadávala som, že som Edwardovi včera nevrazila silnejšie. Možno by som mala dnes skutočne zlomenú ruku, ale rozhodne by som mala lepší pocit.

Zotrela som si slzy z tváre a opláchla sa studenou vodou. Make-up sa mi nerozmazal, pretože som ho nepoužívala. Práve preto mi pod očami teraz jasne svietili čierne kruhy ako dôkazy posledných prebdených nocí. Prehltla som tabletky proti bolesti, ktoré mi dal Thobias a naivne dúfala, že mi pomôžu aj s tou vnútornou bolesťou. Márne.

Prehrabla som sa vidličkou v šaláte a odtiahla ďalšiu rajčinu ku kraju taniera. Už mi tam vznikala celkom pekná farebná paleta, keď si ku mne prisadli Cullenovci. Vlastne len Alice, Jasper a Emmett. Nemala som tušenie, kde je Edward a Rosalie a popravde ma to v túto chvíľu ani trochu nezaujímalo. Nech len ostanú tam, kde sú teraz. Aj keby to znamenalo, že Edward je s Andreou a...

Nedokončila som tú myšlienku a radšej ich pozdravila a pridala čo najveselší úsmev. Klamať som však nikdy poriadne nevedela.

„Stalo sa niečo, Bella?“ spýtala sa ma Alice a pozorne sa mi zadívala do tváre. Mala som pocit, že jej pohľadu nič neunikne, no aj tak som sa rozhodla klamať.

„Nie. Nie je to nič vážne, len pár problémov s profesormi a nekonečne veľa úloh.“ Prevrátila som očami a spravila grimasu. Aj ona sa usmiala. Žeby som predsa len vedela klamať?

„Tak to by si mohla ísť dnes večer s nami. Včerajší Dracula bol síce super, ale upíri, ktorí lietajú? Pche,“ odfrkol si Emmett pobúrene. „Dnes chceme ísť na niečo strašidelnejšie. Povedz, bála by si sa mŕtvej rodiny, ktorá zavraždí pár študentov?“

Nadvihla som obočie, pretože sa tváril, akoby som mala už teraz vyskočiť zo stoličky a strachom utiecť. Vyzeral naozaj komicky. „Nie, rozhodne by som sa nebála. Milujem horory a príšery, ktoré zabíjajú,“ uškrnula som sa. Vtedy pri stole všetci strnuli. Bratia si medzi sebou vymenili sprisahanecké pohľady, keď Emm zaburácal smiechom.

„Hovoril tu niekto niečo o zabíjaní?“ ozval sa mi za chrbtom chladný hlas a mňa nadhodilo na stoličke. Rosalie sa nado mnou týčila ako boh pomsty a ja som sa skutočne bála. V hrdle sa mi vytvoril knedlík.

„Rozprávame sa o filme,“ oznámila jej Alice, ale Rosalie ju ignorovala. To mňa prepaľovala pohľadom a trvalo mi hodnú chvíľu, kým som si uvedomila, prečo. Sedela som až príliš blízko Emmetta. Vlastne sme sedeli fakt veľmi blízko, pretože pri stole bolo o dve stoličky na viac. Nemienila som pred ňou ustúpiť, čo ako veľmi som sa bála. A tak som len hrdo vystrčila bradu a usmiala sa.

„Nechceš si k nám prisadnúť?“ opýtala som sa jej, na čo sa Emm zadúšal smiechom. Neodpovedala. Ešte pár sekúnd ma prepaľovala pohľadom, no keď nič nedosiahla, sadla si vedľa Emmetta z druhej strany. S úškrnom som sa obrátila späť k ostatným.

„Tak, čo na to povieš? Ideš s nami?“ naliehal Emmett. Bola to lákavá ponuka, ale nesmela som sa s touto rodinou priveľmi zbližovať, ak som ich neskôr chcela opustiť. Preto som na neho ospravedlňujúco usmiala.

„Prepáč, mala by som sa vrhnúť na úlohy. Je toho priveľa a ja budem rada, ak všetko stihnem.“

Emm zhrozene otvoril ústa. „To nemyslíš vážne. Bella!“ zvolal. „Je piatok. Hovorí ti niečo slovo zábava?“

A vieš, že áno? No odkedy ste prišli, akosi mi na zábavu neostáva čas. Zahryzla som si do pery a len mykal plecami.

„Ale v nedeľu prídeš, nie? Esme s Carlisleom sa s tebou chceli rozprávať o tom opatrovníctve. Myslím, že dnes sa majú stretnúť aj s právnikom,“ povedala Alice neisto, avšak mne bolo jasné, že je to tak. Takže Esme nezaháľa, zamrnčala som. No ten zvuk sa stratil vo vŕzganí stoličky, ktorá sa odtiahla po mojej ľavici. Prekvapene som sa pozrela tým smerom a v duchu ma zamrazilo v presvedčení, že je to Edward. Ale nebol.

Andrea sa mi vrhla okolo krku a ja som začínala mať pocit, že dnes ma od lásky niekto naozaj zabije. Musela som ju odsotiť.Potiahla nosom a ja som si všimla, aká ju uplakaná. Takto som ju ešte nikdy nevidela a to Andrea bola z nás dvoch tá citlivejšia duša. Ani som nebrala na vedomie, že sa so mnou pár dní nerozprávala a rovno sa jej opýtala, čo sa stalo.

„To Mike. Rozišiel sa so mnou. Nechápem prečo. Ja,“ smrkla, „nič som neurobila. Pred chvíľou mi len oznámil, že nemôže prísť na víkend ku mne. Vraj kvôli Narcis. Zrútil sa.“

Prekvapene som zaklipkala očami. Narcis? To naozaj? Na tvári sa mi rozhostila škodoradosť, aj keď som si to vôbec nevedela predstaviť. Až vtedy mi došlo, že som ju od toho Edwardovho odmietnutia nevidela. Žeby to malo niečo spoločné?

„Nevyškieraj sa Bella, je to vážne,“ zachripela Andrea a skryla si tvár do dlaní.

„Prepáč. To len tá predstava, že Narcis sa zrútila... Jednoducho si to nedokážem predstaviť, aj keď myšlienka je to naozaj pekná.“ Ešte viac som sa zazubila. Andrea sa slabo zasmiala, no potom znova začala revať.

Pozrela som na ostatných pri stole, ktorí sa tvárili, akoby boli v kine a prevrátila očami. Nemienila som pred týmito cudzincamii riešiť Andreine vzťahy, ani v preplnenej jedálni. Rýchlo som vstala a do jednej ruky vzala tácku a druhou som ťahala Andreu za sebou. Chvíľu sa mi zdalo, že sa nebude chcieť ani postaviť, ale nakoniec išla. 

Zatiahla som ju na záchody a podala jej niekoľko obrúskov z dávkovača. „Tak, a teraz mi presne povedz, čo sa stalo.“ Andrea prikývla a rozhovorila sa o Mikovi. Hovorila niekoľko minút a každú chvíľu sa jej po tvári spustili nové slzy. Keď dokončila, z celej sily som ju objala.

„Neblázni, Andrea. Mike len povedal, že si dáte na pár dní pauzu, kým nezistí, čo je s Narcis. Ten chalan ťa miluje, to predsa vieš. Sám povedal, že Narcis je príliš namyslená a sebecká, aby s ňou vydržal dlhšie, než hodinu. A možno sa s ňou ešte tento víkend rozíde.“ Nechcela som Andrei dávať zbytočné nádeje, ale bola to moja priateľka a ja som nechcela, aby sa trápila – a už nie kvôli chalanom.

Konečne sa odo mňa odtiahla a na jej tvári som badala slabý úsmev. „Myslíš? To by bolo super. Nenávidím Narcis. Nechápem, Bella, ako je možné, že po tom všetkom, čo ti urobila ona a jej brat, si ju ešte nezabila. Ja by som to urobila.“

Uškrnula som sa. V skutočnosti neurobila, nemala na to povahu. A ja, aj keď som bola tou povestnou bitkárkou na celej škole a Narcis som uštedrila pár rán, nechcela som ju zabiť. Skôr umučiť k smrti, uškrnula som sa.

„Neviem, ako to dnes zvládnem na tej párty. Najradšej by som celý víkend zrušila. Väčšina sa síce bude hnevať, ale sama to tam nezvládnem. Bella,“ vykríkla, akoby jej niekto vnukol nápad, „poď so mnou, prosím. Teraz ťa tam naozaj potrebujem, inak sa zrútim. A Narcis nebude jediná, ktorá bude potrebovať psychiatra.“

„Uh,“ zamrnčala som. Nie, takto som rozhodne Andrei nechcela pomôcť. Vlastne, chcela, ale stále som si až pridobre uvedomovala, koho by som na tej párty mohla stretnúť a to bolo skutočne to posledné, čo by som na koniec tohto týždňa chcela. Už som toho zažila viac než dosť a chcela som...

„Prosím, prosím. Veľmi prosím, Bella. Príď dnes večer, inak sa zrútima budeš ma mať na svedomí. Nikto mi nie je väčšou priateľkou, než ty. Naozaj by si dokázala žiť s tým svedomím, že si mohla mojich rodičov ušetriť niekoľkých stoviek za psychiatra?“ Nahodila psie oči a ja som musela odvrátiť pohľad. Nakoniec som to nevydržala.

„A chceš sa držať svojho pôvodného plánu? Vyspíš sa s Edwardom?“

Zavrtela hlavou. „Edward je sexy, ale teraz by som to Mikovi nedokázala spraviť.“

Zahryzla som si do pery. Som hlupaňa. „Tak dobre. Prídem. Ale nezostanem na celý víkend, jasné?“ Andrea naradovane prikývla a znovu sa mi hodila okolo krku. Povzdychla som si. Nie, takto som si víkend skutočne nepredstavovala. Už som viac nechcela trpieť pri Edwardovej blízkosti, ale malo to aspoň jedno plus  - nemusela som sa báť, že nájdem Andreu a Edwarda niekde v milostnom objatí.

***

Pozrela som na hodinky a zanadávala si. Bolo už skoro pol piatej a ja som sa musela poponáhľať, ak som chcela k Andrei prísť načas. Pešo trvala cesta vyše pol hodiny a mne ostávalo len dúfať, že tých pár minút hore dole ju nezabije. Dohodili sme sa, že prídem skôr, aby som jej pomohla s poslednými prípravami na párty. A aj keď by som najradšej prišla až po polnoci, aby som tam bola čo najkratšie, tými svojimi psími očami ma donútila prísť skôr. Zhrabla som kabelku a posledný raz sa pozrela do zrkadla. Vonku zatrúbilo auto, no nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Radšej som si uhladila dlhý šedý sveter viac ku kolenám, ešte nižšie si stiahla čierne legíny a prehrabla sa vo voľne spustených vlasoch. Takto som sa bežne neobliekala, ale párty bola párty.

Zatvorila som dvere na izbe a po špičkách prešla cez chodbu. Ešte stále som mala v živej pamäti Dorothyn výstup, keď som sa vrátila zo školy a ona na mňa vybehla s poloprázdnou fľašou vody so slovami, kde sa flákam. Označila ma za kurvu a hodila po mne fľašu, no ja som sa stihla včas uhnúť a zamknúť sa vo svojej izbe. Bolo vidieť, že je úplne mimo, akoby zabudla, že chodím do školy. Ale teraz som sa podobného výstupu nemusela báť, pretože v jej izbe bolo úplné ticho.

Vyšla som z dverí a ohromene ostala stáť na verande. Na príjazdovej ceste stál Thobias. Ležérne sa opieral o moje auto, s rukami vo vreckách ošúchanej bundy. Na tvári mal široký úsmev a aj z tej diaľky som videla, ako mu svietia modré oči.

„Ahoj,“ pozdravila som ho prekvapene. Opätoval mi pozdrav a nechal, nech si poobzerám tú starú rachotinu, ktorá mi však už neskutočne chýbala.

„Príšerne mi chýbalo,“ priznala som, keď som sa vrátila späť k Thobiasovi. Chvíľu som sa pohrával s myšlienkou, že sa mu vrhnem okolo krku a od radosti ho pobozkám, nakoniec som to neurobila. „Nemohol si si to lepšie načasovať, ďakujem,“ povedala som miesto toho.

„Ideš niekam?“ opýtal sa a prebehol ma pohľadom. Zdalo sa mi, že zavzdychal.

„Andrea má párty,“ spravila som grimasu a rýchlo zmenila tému: „A čo som ti dlžná? Je to už poriadne staré auto, tá oprava musela byť drahá.“ Mala som v úmysle klepnúť si trochu po prasiatku a pustiť pár dolárov, len aby som sa necítila Thobiasovi taká zaviazaná.

On len mávol rukou. „Už som to povedal, má to zadarmo. Ten opravár mi niečo dlžil, nelám si s tým hlavu. Bolo to pre teba.“

Zaliala ma horúčava. „Tak mi dovoľ, aby som ťa aspoň pozvala niekde...“ zasekla som sa a skusla si spodnú peru. Nemala som to hovoriť, ale už bolo neskoro. „Na Andreinu párty,“ dodala som rýchlo.

Prehrabol si čokoládové vlasy a ja som mala pocit, že už nie sú také mastné, ako pri našom prvom stretnutí. Dokonca boli o čosi hustejšie a vo vlnách mu splývali na plecia. „A ty chceš, aby som išiel?“ spýtal sa nečakane a vpil sa mi do očí.

Veď som ťa sama teraz pozvala, chcela som vykríknuť. „Áno, chcem, aby si prišiel,“ uškrnula som sa. Až  potom mi došlo, čo chce vlastne vidieť. Pozvala som ho len zo zdvorilosti? Moja odpoveď to nenasvedčovala. A vrátiť to bolo neskoro, už sa usmieval od ucha k uchu ako malý chlapec. Skôr, než som sa spamätala, dal mi pusu na líce a sľúbil, že príde.

Sledovala som, ako odchádza a nadávala si. Nie že by nebol pekný – navyše s tou jazvičkou, ktorá sa mu tiahla po líci vyzeral neskutočne sexy, ale na Edwarda nemal. Dočerta, na neho predsa nikto nemal. Edward bol jedinečný a ja som bola hlúpa, keď som na neho opäť myslela.

Nasadla som do auta a započúvala sa do motora, ktorý zaburácal, no mne to znelo ako zapradenie. Pobozkala som volant a vyrazila k Andrei. Jej dom sa nenachádzal priamo v bohatej Rich Street, ale aj tak som cez tú ulicu musela prejsť. Bol dvojposchodový s vysokou strechou natretý bielou farbou. Viedla k nemu dlhá štrkastá cesta popri lese a hneď vedľa neho bola garáž pri tri autá. Zapakovala som pred ňou na trávniku, ktorý síce nebol udržiavaný, ale nebol ani vysoký a vošla som do domu. Andreu som našla v kuchyni.

„Ahoj. Hádaj čo?“ začala som hneď celá šťastná. Chvíľu si a prezerala a potom pokrčila plecami. Zdvihla som ruku s kľúčmi a zacinkala nimi.

„Máš auto? To je perfekné. Ale asi márne dúfam, že namiesto toho starého šrotu ti priviezli nové, však?“ Prevrátila som očami. Andrea sa zachichotala a nazrela do chladničky. Po chvíli mi podala pivo.

„Kto ti ho vlastne priviezol? Thobias? Pozvala si ho na párty?“ spýtala sa nedočkavo a pri mojom výraze jej došlo, že som to urobila. Zajasala. Jej ústa sa rozhodorili o tom, aké je to úžasné, že som si konečne našla priateľa a úplne odignorovala moje námietky, že Thobias mi nie je ani kamarát.

Bolo už niečo po šiestej, keď sme dokončili prípravu jedla a ja som sa zvalila na gauč v obývačke. Prezerala som hudbu a hľadala vhodné pesničky, keď sa dorútila tá texasanka. Preskočila operadlo gauča a zrútila sa so smiechom do mäkkého matraca.

„Pozri, čo som našla. Myslela som, že už to nemám, ale mala som ich schované v jednom CD-čku, kvôli rodičom. Tu máš.“ Podala mi bielu tabletku, menšiu než jadierko z melóna. Skepticky som sa na ňu pozrela.

„Upokoj sa, je to na zlepšenie nálady. Dal mi to Mike, keď sme sa spolu naposledy milovali.“

Z mojej tváre nezmizol neistý výraz. Andrea ju však zhltla a zapila pivom. Počkala som. Minútu. Potom druhú. Napokon som pokrčila plecami a tiež ju prehltla. Nič. Žiadne okamžité účinky, ktoré by ma dostali do varu alebo mi zlepšili náladu. Keď som po niekoľkých minútach nič necítila, začínala som mať pocit, že sme s Andreou zjedli niečo iné – možno nejaké tabletky jej mamy – a prisahala som si, že už nikdy si nedám niečo, čo sto percentne nepoznám.

Andrea vyrazila z obývačky ako strela, keď sa ozval zvonček pri vchode. Nastavila som hudbu a zašla do kuchyne po ďalšie pivo. Vo dverách sa objavila Andrea.

„Bella, pozri, kto prišiel,“ zasmiala sa a pred seba potiahla Edwarda. Skoro som vypľula pivo od prekvapenia.

Vyzeral neskutočne dobre. Zdalo sa mi, že ešte lepšie, než obyčajne. Nebola som si istá, či je to svetlom, ale jeho oči mali teraz zlatú farbu. Vlasy mal strapaté a zároveň sa k nemu dokonale hodili. V tmavo-modrom tričku mu bolo vidieť každý sval a obtiahnuté nohavice mal okolo stehien stiahnuté až príliš. Alebo to len ja som videla, čo sa mu skrýva medzi nohami a ako má na tom mieste nadvihnuté nohavice? Očervenela som a dúfala, že nie veľmi.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil ma, no nedíval sa mi do očí. Prezeral si moje telo od hora dole a chvíľu spočinul pohľadom na odhalených lýtkach. Bola to jediná časť môjho tela – okrem tváre – kde bolo vidno pokožku. Usmial sa.

„Čau,“ odzdravila som potichu. Andrea si to ani nevšimla. Stisla mu ruku akoby to bol jej priateľ a prilepila sa mu zboku na telo.

„Prišla aj Louis s priateľmi so Seattlu. Chceme si zahrať pravdu alebo skutok. Ideš?“

Prikývla som. Ani som nepremýšľala, čo robím. Vzala som si pivo a nasledovala ich do obývačky. Nie, nebudem sa mu dívať na zadok, Edward ma predsa odkopol, hovorila som si v duchu. Pomohlo to. A keď som si sadala na gauč, už som sa na Edwarda hnevala a prvotné oslnenie zmizlo.

„Začínam,“ zvolalo jedno dievča. Položilo prázdnu fľašu doprostred stola a uškrnulo sa na Andreu, keď zastavila hrdlom na nej. „Takže, Andy, pravda alebo skutok?“

„Pravda,“ vybrala si Andrea a ja som sa v duchu usmiala. Odkedy som jej raz na skutok nakázala obehnúť dom a to úplne nahej, vyhýbala sa druhej možnosti.

„Vie Mike o tom chlapcovi vedľa teba?“

Otázka zasiahla do čierneho. Andrea sa uškrnula a pozrela na Edwarda. Ten sa len pousmial. Vie vôbec, aké s nim mala Andrea plány? Čo ak áno, čo ak mu to povedala. A on sa teraz usmieva. Znamená to snáď, že s tým súhlasil?

Naježili sa mi chĺpky na celom tele a ani som si nevšimla, keď sa hrdlo fľaše stočilo k Edwardovi.

„Skutok,“ začula som len. Dievča, ktoré mu dávalo úlohu sa lišiacky usmialo.

„Celú noc musíš byť bez trička,“ zachichotala sa. Edward prekrútil očami a vyzliekol si tričko. Rýchlo som sa odvrátila – nechcela som očervenieť pri pohľade na jeho dokonalú mužnú hruď.

Fľaša sa znova roztočila a skôr než zastavila, ozval sa zvonček. Pozrela som ku vchodu bez toho, aby som si uvedomila, že hrdlo fľaše zastavilo na mne.

„Bella,“ zvýskla Andrea a ja som odtrhla pohľad od fľaši. „Pravda alebo skutok?“

„Skutok?“ opýtala som sa neisto. Andrea cmukla.

„Dobre. Prvého chlapca, ktorý prejde cez tie dvere musíš zaviesť do izby a päť minút sa tam s ním bozkávať.“ Začula som zavrčanie – alebo sa mi to len zdalo? Zagánila som na Andreu, ale nehádala sa ako malé dieťa, že chcem radšej pravdu. Vstala som a podišla k dverám. Neisto som otvorila a ostala stáť ako obarená. Vydýchla som si.

„Ahoj, Bella,“ uškrnul sa Thobias.

„Poď so mnou.“ Stiahla som ho za ruku a prešla cez obývačku na poschodie. Za chrbtom som počula Andrein smiech a tlieskanie. Naozaj jej to nemohlo výnsť lepšie. A ja som si musela priznať, že sto krát radšej by som sa bozkávala s Thobiasom ako s niekým iným.

Vsunula som ho do izby a zavrela dvere. Pozrela som na hodiny.

„Čo sa deje?“ pýtal sa nechápavo. Pokrútila som hlavou, zabuchla som dvere a pritisla sa k nemu v presvedčení, že čím rýchlejšie to urobíme, tým rýchlejšie to budem mať za sebou. Neprotestoval, keď som spojila naše pery. Jednu ruku mi položil na chrbát a druhú okolo drieku. Bozkával ma tak pomaly, akoby chcel spomaliť celý svet. V podbrušku sa mi rozhostilo teplo. Objala som ho okolo krku a on ma položil na posteľ. Prehĺbil náš bozk do francuzáka a ľahol si na mňa. Ak by som aspoň trochu premýšľala, nedovolila by som mu to. Bolo to však také príjemné, že som nechcela prestať. Pripadalo mi to už ako celú večnosť, čo som sa nebozkávala s človekom, ktorý vydával telo. S Edwardom to bolo iné. Vedel rozvášniť ženu tak, že sa o tom mnohým mužom môže len snívať, ale bol chladný, Jeho pokožka, pery...

„Čo to robíš, Bella?“ opýtal sa ma polohlasne. Bozkami mi prechádzal po tvári a jeho oholená, no drsná brada ma šteklila na krku. Jednou rukou mi zašiel pod tričko a podprsenku. Zachvela som sa, keď stlačil jeden prsník. Celé telo mi horelo a srdce som mala v krku. Toto už dávno nebolo len bozkávanie.

Potiahla som si jeho tvár k sebe. Jeho dych chutiaci po mentolke bol plný vzrušenia. Rukami rozpaľoval moje telo do nepríčetnosti. Chcela som ho mať v sebe. Potrebovala som sex. To zistenie ma na chvíľu úplne ochromilo. Siahla som mu na nohavice a rýchlo ich rozopla. Na líci som cítila jeho úškrn. Siahol mi medzi nohy. Prehla som sa ako luk a spomedzi pier mi unikol vzdych. Bola som už celá vlhká. Nemusel mi dlho dráždiť klitoris. Z prízemia som počula krik, preťatý mojim zavzdychaním. Thobias do mňa ponoril celú svoju mužnosť a dvere sa rozleteli... 

Pevne verím, že ste sa dostali až na koniec kapitoly a hádam sa vám aspoň trochu páčila, a zanecháte mi tu svoje dokmy, ktorými by som sa mohla nakopnúť do ďalšej kapitoly. A s tým sa chcem poďakovať aj za všetky komentáre k minulej kapitole, ktoré ma veľmi potešili. :)