Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 7. kapitola

22.04.2013 (16:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 3529×

7. kapitola

Edward: 

„Medzi tebou a Edwardom... Je medzi vami dvomi niečo?“ 

Zaúpel som. Stál som vo svojej izbe ako prikovaný k zemi a pozorne počúval rozhovor Carlislea a mojej krásnej milenky. On nemusel mať schopnosť čítania myšlienok, aby si všimol moje nezvyklé správanie. Stačilo mu poznať ma a doktorát so psychológie. 

Nedokázal som však zabrániť svojim citom preniknúť na povrch. Keď som tak stál pred rezidenciou a Emmettove auto sa za nami neobjavilo, zľakol som sa. A ako som sa mal, doriti, asi tak tváriť, keď som začul Emmove myšlienky? Chcel Bellu zabiť, prekristoverany. Bol od nej tak blízko, že mu stačilo sa zahryznúť. Nedokázal som sa zbaviť myšlienky, že teraz sme už mohli všetci oplakávať Bellinu bezduchú mŕtvolu. Vlastne dve mŕtvoly. Pretože by som Emmetta namieste zabil a bolo by mi jedno, čo si o tom pomyslí moja rodina. 

A teraz kvôli tomu idiotovi má Carlisle podozrenie. Ak by mi bilo srdce, teraz by mi určite vyletelo do hrdla od nervozity. Miesto toho som sa len nervózne prechádzal po svojej izbe a odfukoval. 

Bella sa zasmiala. „Nie, preboha. Už mám priateľa. No, teda...“ zasekla sa. 

Čože? Zastavil som. To myslela vážne? Ani Carlisle si nebol istý. Cez jeho oči som videl Bellu len rozmazane. Tlkot jej srdca znel nepravidelne, ale to mohla zapríčiniť tá nehoda. Musel som to počuť na vlastné uši a pri tom ju vidieť. A, samozrejme, ak je to pravda, zistiť meno toho smrada, aby som s ním mohol vytrieť podlahu. 

Zbehol som dole a rozrazil dvere. Obaja sa na mňa prekvapene podívali, ja som sa tvári akoby nič. Kývol som hlavou smerom na jej ranu a postavil sa vedľa Carlislea. V duchu mi poslal myšlienku, že bude v poriadku.

„Takže, je to nejakí spolužiak?“ vyzvedal Carlisle. Svojim príchodom som mu nahral do kariet. Chcel vidieť tváre nás oboch, rozanalyzovať naše chovanie. Prekliata psychológia.

Bella sa pozrela na mňa a potom sa začervenala. „Nie, je starší. Volá sa Thobias a... Vlastne sme sa spoznali len nedávno, no je fakt zlatý.“ Usmiala sa. 

Zlatý? To si robí srandu, však?! Je so mnou a popri tom sa stretáva ešte s iným? A ten hlas akým to povedala. Taký okúzlený. A to som si o nej myslel, že je len nevinným dievčatkom, ktoré sa nejakou podivnou náhodou dostalo do striptízového klubu. Zjavne som sa v mojej malej diablici zmýlil. Okej, tak nech ešte prezradí priezvisko a ja sa s tým Thobiasom veľmi rád zoznámim. A on sa určite zoznámi s mojimi tesákmi. 

„Takže nám ho prídeš niekedy ukázať,“ usmieval sa Carlisle. Trochu sa uvoľnil, aj keď si stále dával pozor na každučkú moju reakciu. 

„To asi nie. Thobias nie je príliš spoločenský, navyše je to ešte len v začiatku, takže nechcem nič uponáhľať.“ Znova sa usmiala. Kurva, musí sa stále usmievať? Snažil som sa upokojiť, no ťažko sa mi ovládalo. Mal som chuť do niečoho vraziť päsťou a najlepšie by bolo do Thobiasovej tváre.

„Chápem. Chceš niečo proti bolesti?“ Áno, vyrvi mi srdce a podaj ho Belle na striebornom podnose, lebo ak bude ešte chvíľu mlieť o Thobiasovi, zbláznim sa.

„Nie, ďakujem.“ Carlisle prikývol, zbalil si všetky veci a vyšiel z kuchyne. Bella sa na mňa pozrela červená ako paprika. Už otvárala ústa, len tak-tak som ju stihol prerušiť. 

„Chcem sa ospravedlniť za ten výstup, Isabella,“ precedil som pomedzi zuby. Prekvapene nadvihla obočie. Priložil som si ukazovák k ústam, aby som jej pripomenul, že tu nie sme sami. Prikývla. 

„Nič sa nestalo. Len dúfam, že je Emmett v poriadku,“ vzdychla. Prikývol som a posadil sa oproti nej. Navzájom sme sa pozorovali. Nakoniec som to nevydržal. 

„Takže, ako je to s tým Thobiasom? Kedy ste sa stretli? A kde býva? A je to vôbec dobrý chalan?“ vychrlil som otázky. Bella vypúlila oči a Alice na poschodí sa niečo nezdalo na mojom správaní. Sám som si v duchu vynadal a prinútil sa k väčšej opatrnosti. 

„No vieš, em,“ začala celá nesvoja. Svojim ostrým pohľadom som jej prepaľoval tvár. Skrížil som si ruky na hrudi a čakal. „Pokazilo sa mi auto a on ma zviezol domov. A či je dobrý, to neviem... Zatiaľ.“ Mykla plecami. Nezaujato pozerala do zeme, ale srdce jej hlasno búšilo. Zaryl som prsty do dlaní a zaškrípal zubami. 

„Prepáč,“ prudko som sa postavil, až stolička preletela po podlahe a vybehol z kuchyne. 

„Čo to robíš, Edward?“ Na schodoch ma zastavila Alice. Jej čierne oči si ma premeriavali od hora dole a analyzovali moje chovanie. Chcela sa pozrieť do mojej budúcnosti, no ja som do nej podráždene strčil. 

„Už si ako Carlisle. Čo to všetci máte? Medzi mnou a Bellou nič nie je!“ precedil som pomedzi zuby. Nesúhlasne zavrtela hlávkou. 

Nevidím Bellinu budúcnosť. Jasper necíti jej pocity a som si na sto percent istá, že ty jej nedokážeš prečítať myšlienky. Je to, akoby mala okolo seba nejaký ochranný štít alebo čo. Nerob zo mňa hlupaňu, Edward Cullen. Viem si zrátať koľko je dva a dva. Keď ste boli s chlapcami vonku, zrazu som ťa stratila. Stretol si sa s Bellou, však? 

Zavrčal som. „Nie.“ 

Alice nadvihla obočie. Moje chovanie len potvrdzovalo jej teóriu. Nadýchol som sa. „Reagujem tak, lebo ma priťahuje jej krv, spokojná? Najradšej by som sa na ňu vrhol a vysal ju do poslednej kvapky. Ona mi...“ Spieva, dodal som v duchu. 

Chceš ju tak, ako Esme? 

Čože? chcel som sa opýtať. Ale potom som sa započúval do okolitých zvukou. Esme v dome nebola. Ani Emmett a Jasper. Počul som ich však ďaleko v lese, niekoľko kilometrov od domu. Esme bola stále neskúsenou novorodenou, aj keď bola upírom už päť rokov. Sladká krv vlastnej dcéry ju dráždila v krku. Doslova trpela. Chcela ten smäd uhasiť a to čo najskôr. Potrebovala sa napiť. Tak ako umierajúci vody na vyprahnutej púšti. Ak by ju moji dvaja bratia nedržali pri zemi, už dávno by bola späť v dome. 

„Mali by ste Bellu odviesť späť domov,“ Carlisle sa objavil na začiatku schodiska. „V takomto stave sa s ňou Esme nemôže rozprávať. Bella by sa nemala dozvedieť o upíroch, kým si nebudeme istý, že jej môžeme dôverovať.“

„Pôjdem ja,“ vyhŕkla Alice. Pozrela na mňa a potom sa doširoka usmiala. „Edward má s jej krvou problémy a Rosalie...“ nedokončila. Všetci sme to ale aj tak pochopili. Rosalie bola zatvorená vo svojej izbe a trucovala. V myšlienkach si pripravovala pomstu Emmettovi. 

Alice sa mi stratila z dohľadu, o chvíľu už však hopkala tanečným krokom s Bellou k vchodu. Sledoval som to sexy telíčko ako sa ťažko hompáľa popri božskej Alice a zamyslel sa, čo sa mi vlastne na tejto sexy žene tak páči. Oproti upírkam, ktoré som poznal, bola poriadne nemotorná. Dokonca ani nevyzerala tak dobre. Ale aj tak sa mi zdala byť na človeka dokonalá. Tie jej čokoládové očká, ktoré ma občas prepaľovali od zlosti. Majstrovsky vykrajované pery. Malý noštek pyšne vykrútený trochu dohora. A to správanie, ktoré ma dokáže úplne vytočiť, alebo aj dohnať v vášni. Nohavice sa mi napli. Vzdychol som si a vyšiel do svojej izby. 

Počúval som Alicine auto, ktoré sa pomaly vzďaľovalo. O chvíľu sa mi úplne stratilo a ja som vyskočil z okna. Bolo to šialené a nebezpečné, no nemohol som si pomôcť. Mal som pocit, že ak sa dnes ešte raz nestretnem s Bellou, zbláznim sa. Prebehol som pomedzi stromy plnou rýchlosťou, Carlislovi som ešte povedal, že idem na lov a stratil som sa v hustom lese. Obišiel som Forks na niekoľko kilometrov. Nepotreboval som, aby ma Alice začula a mala opäť hlúpe poznámky. Aj keď som mohol len dúfať, že jej schopnosť bude vypnutá. 

Zastavil som. Bolo to už dobrých štyridsať minút, čo som opustil rezidenciu. Urobil som pár krokov k mestu a snažil sa nájsť Alice. Nebola tam. Pobehol som k Bellinmu domu. Svoju sestru som stále nikde nevidel ani necítil. Jej auto bolo preč. Pri pohľade na cestu som sa však uškrnul. 

Bella kľačala pri krajnici a zbierala si veci z tašky. S úsmevom som k nej pristúpil a postavil sa na papier. 

„Dočerta, môžete-“ nedokončila. Zodvihla hlavu a s vydýchnutím sa posadila na nohy. „Edward.“ 

„Mám ti pomôcť, maličká?“ Nečkal som na odpoveď. Zohol som sa a upírskou rýchlosťou pozbieral zvyšné knihy. 

„Tá hlúpa taška sa mi roztrhla, keď som hľadala kľúče. Ďakujem.“ Krásne sa usmiala. Pomohol som jej vstať a podal jej veci. 

„Ako si sa sem vlastne dostal? Nepočula som auto.“ Obzrela sa po ulici. 

„Myslel som, že je tu ešte Alice, tak som radšej zaparkoval o ulicu ďalej,“ zaklamal som. Nebolo mi to príjemné, ale Carlisle povedal, že sa ešte nesmie dozvedieť pravdu o upíroch. A jeho želanie som mienil splniť. 

„Nechceš dnes u mňa prespať?“ zaklipkala očami a kývla hlavou smerom na dom. 

„Prečo nie,“ uškrnul som sa. Aj keď som vedel, že spánok bude to posledné, čo budeme robiť. Aspoň ja určite. 

Išiel som s ňou k dverám a hneď sa zarazil. Zamrkal som a zavrčal. Na ošúchaných dverách bol prilepený farebný papierik a škrabopisom na ňom bolo napísané: 

Bella, 

tvoje auto bude opravené až v piatok. 

Potom ti ho priveziem. Ten včerajšok ma mrzí. 

Thobias

Myklo mi pravým okom a pozrel som na Bellu. Prebehla lístok očami. 

„Čo sa medzi vami včera stalo, Isabella?“ opýtal som sa chladne. 

„Nič,“ šepla. Nadvihol som obočie a hlasno zaťal sánku. „Možno sa ma pokúsil pobozkať.“ Sklopila pohľad. Zalial ma studený chlad. 

„Chcela si mi to vôbec povedať?“ skríkol som. Bella uskočila a na tvári sa jej mihol skutočný strach. Tak nejako podobne sa tvárila Narcis, keď som sa jej vyhrážal. Vtedy som to chcel, ale teraz ma z pohľadu na jej vydesenú tvár zabolelo na mieste, kde som mal pred sto rokmi srdce. Okamžite som sa upokojil a snažil potlačiť všetky emócie. 

„Prepáč, miláčik,“ vydýchol som. Chvíľu bolo ticho, kým sa Bella priblížila. 

„Ty žiarliš,“ zazubila sa.

„Nie,“ zavrčal som. Bolo to klamstvo. Mal som chuť tomu Thobiasovi rozdrbať držku. Dolámať mu všetky kosti v tele a potom sa do neho slastne zahryznúť. Chcel som mu vysať všetku krv z tela a jeho telo vyhodiť niekde uprostred Tichomoria, aby sa Bella o jeho smrti nikdy nedozvedela. Nebol som žiadny sadista, ale ten chlap ma vytáčal do nepríčetnosti. 

„Edwaaard,“ zatiahla. „Na Thobiasa nemusíš žiarliť. Je to len kamarát,“ upokojovala ma. Hľadiac na odkaz na dverách som ho jedným šmahom strhol a rozdrtil v ruke. Bella ma letmo pobozkala na pery. 

„No tak, upokoj sa, zlatko. Už sa s ním nestretnem, ak ťa to upokojí.“ 

Prikývol som. Vzal som ju okolo pása a stiahol do domu. Dorothy sa zase nalievala chľastom vo svojej izbe nás si ani nevšimla, keď sme prechádzali okolo jej izby do Bellinej. Kopol som do dverí, ktoré sa zabuchli, a prilepil sa Belle na pery. Nedočkavo som sa ponáral jazykom do jej horúcich úst. Rifle som z nej doslova strhol a hodil ju na posteľ. Tá zavŕzgala. Krásne sa usmiala. Teplými prstami mi prešla pod tričko. Hladila ma po hrudi a nemotorne sa snažila rozopnúť zips na mojich nohaviciach. Pomohol som jej a jediným pohybom som si ich stiahol aj s boxerkami. Vzala moje pripravené vzrušenie medzi presty a pomaly ho hladila. Zastavil som ju. „Nerob to, ak nechceš, aby som vybuchol,“ upozornil som ju, na čo sa uškrnula. Moje sladké mučenie sa skončilo. Stiahla si čipkované nohavičky a nasmerovala ma do seba. Zavzdychal som vzrušením. Prehla sa ako luk a prstami mi zašla do vlasov. Pritiahla si moju tvár bližšie k sebe. Pomaly som sa v nej začal pohybovať. Jazykom som prešiel po prehnutom krku, kľúčnej kosti, kde ma zrazu zastavila jej stará blúzka. Podráždene som roztrhal ten kus látky. Rukou som zašiel pod jej podprsenku a nežne stisol jej ňadro. Zavzdychala. Znovu som vnikol do jej úst a začal hru našich jazykov. Zrýchlil som naše tempo. 

„Prisahaj, že s Thobiasom nikdy nič mať nebudeš, Bella.“ 

„Prisahám,“ vzdychla. Zatvorila oči a z pootvorených úst je vychádzali vzdychy. Silno som do nej posledný krát prirazil so šťastným úsmevom a ona vykríkla moje meno. Zrútil som sa vedľa Belly úplne vyčerpaný. Bella sa schúlila ku mne. Objal som ju okolo pása a hlasno jej vydychoval do vlasov. 

„Si príšerný. Vieš to?“ zamumlala. 

„Preto, lebo si chcem chrániť svoj majetok? Nemyslím si,“ odvetil som nesústredene. Belle preskočilo srdce. Zarazene sa odtiahla a posadila sa mi na bedrá. 

„Ako to myslíš?“ chcela vedieť. Došlo mi, že som prestrelil. Bola to ale pravda. 

„Chodíš so mnou, Bella. Neznesiem podvádzanie,“ skúsil som zjemniť jej hnev. Neúspešne. Chytila mi ruky a pritlačila ich k vankúšu. Vrcholkami pŕs sa mi dotýkala hrudi, čo ma znova vzrušilo. 

„My spolu chodíme? Ja ti patrím? Mala som pocit, že spolu len spávame. Nie je v tom nič viac, tak sme sa predsa dohodli. Však, Edward?!“ Pokrčil som ramenami. „Tak prečo sa nesprávame ako zamilovaná dvojica?“ skoro vykríkla. 

Prevalil som u na chrbát a teraz ja som jej spútal ruky nad hlavou. „Pretože nemôžeme. Kvôli Esme. Zabila by ma a potom by sa zbláznila. Alebo naopak. To, že mi patríš, platí len pri Thobiasovi. A, samozrejme, ostatných jemu podobných, ktorí by o teba mohli prejaviť záujem.“ 

Ohúrene otvorila ústa. „Tak ja nesmiem mať nikoho okrem teba? To myslíš naozaj? Dobre, a čo ty a Andrea. Prečo si prijal jej pozvanie?“ 

Bola poriadne rozpaprčená a to sa mi neskutočne páčilo. Vyzerala sexy. „Tak kto teraz žiarli, maličká?“ Pobozkal som ju na noštek. Vzpriečila sa. Začala sa zvíjať ako jedovatý had, až kým som ju nepustil. Vytiahla sa spod mňa, vyskočila na nohy a pretiahla si cez hlavu neskutočne dlhý sveter. 

„Vypadni.“ Ukázala na dvere. 

„Čože? Bella, týmto sme si už raz prešli. Mohla by si ma stále prestať vyhadzovať z vlastnej izby?“ 

„Nie. Je to moja izba, ako si poznamenal. Prijal si Andreinu ponuku a popritom ma pokladáš za vlastný majetok. Ja nemôžem iného ani vydieť, ale ty môžeš pokojne prijať Andreinu ponuku? Si obyčajný hajzel!“ skríkla. Vzala si pár vecí a vyšla z izby. Počúval som jej kroky po chodbe. Zašla do kúpeľne, odkiaľ sa po chvíli ozvala sprcha. Chápal som to – mol som odísť, kým odtiaľ vyjde – nechcela sa so mnou hádať. Možno sa bála mojich bozkov, ktorými by som ju opäť presvedčil, že len jaj mám pravdu.

Vyšiel som z izby a skontroloval Dorothy. Ešte stále nás ignorovala. Nepočuteľne som vošiel do kúpeľne a vošiel k Belle. Zhíkla. Mala mokré vlasy. Kvapôčky vody jej pomaly stekali po bledom krku, medzi prsia, po pupku a strácali sa medzi stehnami. Tričko aj nohavice som mal okamžite mokré. Na páse ich trochu dvíhalo moje vzrušenie, ktorému stačil len kúsok, aby sa dotklo Bellinho stehna. Tam dole sa mi zrazu nahrnulo toľko krvi, až som na chvíľu zabudol, čo som vlastne chcel. 

„Nepovedala som ti to dosť jasne, Cullen?! Chcem, aby si vypadol!“ Útlymi rúčkami ma tlačila von zo sprchy. Ale bolo to ako snažiť sa odtlačiť stenu. 

 „Bella, Andreinu ponuku som prijal len kvôli kamufláži. Moja rodina sa o nás nesmie dozvedieť, to predsa vieš. Miláčik, no tak, nebuď tvrdohlavá, prosím,“ zakňučal som. Opäť som ju objal okolo pása, ale ona ma jediným pohybom odstrčila. Zvraštila čelo a prekrížila si ruky na prsiach. 

„Vypadni, Edward. Hnevám sa!“ skoro vykríkla. 

„Prehnal som to, Bella, prepáč, ale teraz ma nevyháňaj,“ šepkal som. Videla moje vztýčené vzrušenie, no pohľad sa jej nezmenil. Pevne si stála za svojím. Obišla ma a siahla po osuške. Pritlačila si ju rukami k telu. 

„Cestu von si určite pamätáš,“ uškrnula sa a odišla z kúpeľne. Mal som sto chutí vyraziť novu za ňom a pritlačiť ju k stene. Uvidíme, či by sa jej ten arogantný výraz udržal na jej peknej nežnej... Doriti. Bolesť mi už prechádzala celým telom a ja som ju nemohol nejako utíšiť. Odmietal som sa zase plaziť za tou malou potvorkou ako poslušný psíček a na kolenách ju prosiť o odpustenie. To ona ma predsa donútila „podpísať“ túto dohodu. Ona so mnou chcela spávať, túžila po mojom tele. Príde. Keď sa prestane mračiť. Raz ju to predsa musí omrzieť a potom sa ona bude plaziť, pomyslel som si samoľúbo. Rýchlo som si navliekol tie tesné nohavice, ktoré ma tlačili a na okamih som sa pohrával s myšlienkou, že pôjdem domov od pása dole nahý. Potom som prebehol cez dom a vchodovými dverami von. Bella ešte nespala. Počul som jej nepravidelne bijúce srdce z jej izby. Možno si to už predsa len rozmyslela. Ale ďalej som sa tomu nevenoval, zacítil som totižto úplne iný pach. Sladkú vôňu, ktorú som veľmi dobre poznal. Alice...

Pridanie tohto článku mi trvalo trochu dlhšie, ale mala som toho naozaj veľa. Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila, pretože som ju dopisovala bez múzi. A veľmi sa chcem poďakovať za komentáre k minulej kapitole, ktorých počet trochu vzrástol a to ma veľmi potešilo. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 7. kapitola: