Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Алкоголь ублюдок, alebo alkohol je sviňa - 2. kapitola

21.04.2014 (12:30) • LiviaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 2146×

Ležala som vo svojej posteli a spala. Všetko naokolo vyzeralo presne tak ako vždy, no predsa len, v niečom to bolo iné. Ležala som vo svojej posteli. Ležala som na pravom boku, ruky zložené pod hlavou ako dieťa a tvárou som bola otočená ku dverám, presne ako vždy.  Tak ako vždy v tomto meste, na okno bubnoval dážď, ktorý potichu uspával a vytváral príjemnú atmosféru. Okno bolo trošku pootvorené a dnu vchádzal chladný, vlhký, voňavý vzduch, ideálny na dýchanie. Všetko bolo rovnaké, až do jedného momentu, a ja som prišla na to, čo bolo na tejto scéne odlišné.

Prikrývka vedľa mňa sa pohla a nadvihla. Spod nej sa vynorila strapatá hlava. Konečne som si všimla, že v posteli nie som sama a pod prikrývkou sa črtala postava. Podľa veľkosti a mohutnosti to bola mužská postava.

Dotyčný si stiahol prikrývku z hlavy a ramien, a tak mu bolo vidieť nahý hrudník. Bol perfektne vypracovaný a pevný bez jediného chĺpku. Ramená boli rovnako dobre vypracované a mohutné. Ležal na boku, otočený tvárou ku mne. Moja malá posteľ nám neumožňovala, aby sme sa nedotýkali telami, ale bol to len jemný dotyk. No stále som cítila jeho jemný, slabučký dych na svojom zátylku.

Zrazu prehodil svoju dlhú ruku cezo mňa pritiahol si moje telo k tomu svojmu. Pritisol sa mi zozadu svojou nahou hrudou na chrbát. Oči mal stále zavreté, ale bol hore. Snažil sa udržať pokojnú tvár, aby neprezradil to, že je už hore. No nedarilo sa mu to. Nedokázal skryť úsmev, ktorý sa mu dral na pery, keď som sa pritisla k jeho nahej pevnej hrudi. Usmiala som sa, už som nespala. Boli sme na sebe tak natisnutí, že by sa medzi nás nezmestilo ani zrnko prachu. Cítila som celé jeho telo pritisnuté k tomu môjmu, každý jeden milimeter jeho dokonalého tela. Teraz som už jasne cítila jeho dych na mojom krku, ktorý ma jemne šteklil.

Jeho nepokojná ruka položená na mojom hrudníku sa vydala na pomalý prieskum toho, čo aj tak už dávno veľmi dobre poznal. Od kľúčnej kosti, pomedzi prsia , k  bruchu. Prstami urobil pár krúžkov okolo môjho pupku a pokračoval stále nižšie a nižšie až pokiaľ dosiahol.  Jeho dlhé ruky však dočiahli presne tam, kam chcel.

Moje telo na neho reagovala automaticky. Ucítila som vlhko v rozkroku a moje bradavky sa mu samé ponúkali. Túžili po jeho dotyku, po jeho pohladení , po jeho bozku a jazyku. Prebehla mnou vlna vzrušenia a ucítila som strašnú túžbu. Vedela som, že jediné, čo by ju dokázalo skrotiť, je len on. V podbrušku som cítila napätie. Toto všetko so mnou dokázal urobiť len jeho jediný dotyk.

Svojimi dlhými prstami vkĺzol do mojich nohavičiek. Prešiel až k môjmu horúcemu stredu a jemne ma pohladil. Jeho pery sa začali venovať môjmu krku. Zatiaľ čo dole ma stále jemne hladil, hore ma nešetril. Jeho bozky boli žiaduce, vlhké a občas aj pekne drsné. Cítila som na pokožke jeho pery, jazyk, ale aj zuby. Pomaly sa presúval hore až k mojim perám a nechával za sebou vlhkú cestičku. Pomaly prechádzal hore k ušnému latôčku, ktorý jemne stlačil medzi zubami. Jeho pohyby v mojom rozkroku sa zrýchlili a pridali na intenzite.

Z hrdla sa mi drali vzdychy, ale snažila som sa ich kontrolovať. Zahryzla som si do pery, až som na jazyku ucítila krv. Vo vedľajšej izbe spal môj otec a keby zistil, že tu nie som sama a čo tu vlastne robím, bola by to hotová katastrofa.

Keď už som to nedokázala viacej ovládať, schmatla som ho za tie hodvábne, bronzové vlasy a pritiahla si jeho pery na svoje. Svoje tlmené vzdychy som teraz venovala jeho perám. Jeho jazyk pokojne vplával do mojich úst a bral si všetko, čo som mu ponúkala. Bozkával ma náruživo a hladne. No ja som nezostávala pozadu, všetky jeho bozky som mu oplácala rovnako vrúcne a rovnako intenzívne.

Jeho ruka v mojom lone na chvíľu zastala. Veľmi pomaly do mňa vsunul jeden prst. Počkal, kým si na neho zvyknem a potom ním začal opatrne  pohybovať. Zo začiatku pohyboval prstom veľmi pomaly a opatrne, no potom zrýchlil. Po chvíli pridal ďalší prst.

Stále ma bozkával, no ja som už nebola schopná jeho bozky opätovať. Jednu ruku som mala vpletenú vo jeho vlasoch a silno som ho za ne ťahala. Druhou rukou som pevne zvierala okraj postele. Svoje vzdychy som už nedokázala kontrolovať a jediné, čo ich tlmilo, bol jeho jazyk v mojich ústach. Úplne som stratila prehľad o okolí. Cítila som, že už len kúsok a  budem v nebi, a to napätie v podbrušku, ktoré doposiaľ stále rástlo a priberalo na intenzite, sa stratí.

Vyšvihla som sa do sedu. Celá zmätená som sa rozhliadla okolo seba. Bola som mimo a chvíľu mi trvalo, kým som zistila, kde som. Rozhliadala som sa okolo seba, prehmatala som posteľ vedľa seba a až keď som sa presvedčila, že je naozaj prázdna, som sa upokojila. Bola tu tma, jediné svetlo v miestnosti vydával môj budík na nočnom stolíku vedľa postele po mojej pravej strane. Bol tu oveľa väčší neporiadok ako v mojom sne, za čo som bola v tejto chvíli neskutočne vďačná. Bol to znak, že sa mi to naozaj snívalo. Neviem síce, ako by bolo možné, aby sa to skutočne stalo, ale teraz som si bola naozaj istá, že to bol len sen.

Hodila som sa dozadu do vankúšov. Rukou som si prešla cez mokré vlasy. Bola som celá spotená, po chrbte a čele mi stekali pramienky potu. Srdce mi bilo ako zvon a narážalo mi do hrude. Bola som zadýchaná akoby som práve ubehla maratón. Mokré vlasy sa mi lepili na tvár a krk.

Pozerala som sa do stropu, tep a dych sa mi pomaličky začínali dostávať do normálu. Vtom ma prepadol smiech. Nedokázala som tomu zabrániť a vyprskla som smiechom. Smiala som sa ako šialená, bola som si istá, že ma otec určite počuje, ale bolo mi to v tej chvíli jedno. Smiala som sa nad tým absurdným snom, nad mojím správaním. Smiala som sa aj keď mi vlastne bolo do plaču. Cítila som úzkosť a strach. Tieto sni som nenávidela a nenávidela som sama seba za to, že som tomu nedokázala zabrániť, za to, že som na ne vždy rovnako reagovala, že som ich nedokázala zabudnúť. Toto je ale prvý sen, ktorý si pamätám úplné celý, pamätám si každý jeden detail a to ma desilo ešte viac. Veľa si z nich nepamätám, ale viem, že toto je nový sen. Na niečo podobné by som nezabudla. Doteraz bol on vždy len na okraji mojich snov, nikdy sami nesnívalo, že by sa ku mne takto priblížil. Vždy mi bol vzdialený.

Mala som z toho strach. Nechápala som, prečo sa mi tieto sny snívajú. Bála som sa toho, že začínam byť šialená. Málokedy som svoje sny pochopila, skôr nie ako áno. Bála som sa ich významu. Chcela som len jedno - aby prestali.

Pozrela som na hodinky vedľa seba. Mala som ešte pol hodinu do budíku. Vedela som, že už nezaspím. Bola som na to dosť vystrašená a aj prebratá. Toto je prvýkrát, keď som sa zobudila čulá a viac-menej odpočinutá. Navyše by som už neuniesla, keby sa mi sníval ďalší podobný sen.

Zodvihla som sa a posadila sa na posteli. Prehodila som nohy cez okraj postele. Pomaly som sa postavila. Včera večer som si vzala pred spaním tabletku a mala som už skúsenosti. Občas sa mi ráno po požití tabletky zakrútila hlava, alebo som mala ochabnuté končatiny. Preto som každé ráno, keď sa mi niečo podobné stalo, preklínala výrobcu tých tabletiek . Boli to lieky na predpis od doktora Cullena, jediného z tej rodiny, ku ktorému som cítila rešpekt. Predpísal mi ich po tom, ako mi pri ošetrení poranenej hlavy, ktorú som si udrela po šmyku na ľade, povedal, že vyzerám ako chodiaca mŕtvola. Je pravda, že som mala pod očami obrovské kruhy, mala som strašnú pokožku, úplne priesvitnú, no on bol na tom rovnako, ak nie horšie. Keď sa ma spýtal na to, či v noci dobre spím, musela som mu povedať pravdu. Nezmienila som sa, že to jeho adoptívny syn ma straší v snoch, to by som nemusela prežiť. Verila som doktorovi, že by to nerozoberal kde tu na chodbe so sestričkami, no cítil som, že by som mu to nemala povedať.

Podľa jeho slov to boli veľmi silné lieky a nemala by som si dávať viac ako jednu celú tabletku a to vážne iba v núdzových prípadoch. Samozrejme, že som sa držala jeho pokynov, teda prvý týždeň určite. Keď ani po celej tabletke sny nezmizli, zvýšila som dávku, no stále nič, možno len som ráno bola viacej stuhnutá a chvíľu mi trvalo, kým som sa prebrala. Sny však nezmizli.

Odvtedy som sa s doktorom stretla pár raz. Už som si dávala pozor, aby moje kruhy pod očami nevzbudzovali toľko pozornosti. Spýtal sa ma, či pomohli tabletky a ja som mu nakoniec zaklamala. Neviem určiť, či mi veril alebo nie, no viac sa už na to nespýtal.

Postavila som sa z postele a zamierila rovno do kúpeľne. Po ceste som zo skrine na chodbe vzala jednu veľkú osušku a ešte jeden menší uterák na vlasy. Vyzliekla som si pyžamo a rovno ho hodila do prázdneho koša na bielizeň. Nechcela som tu otcovi nechať možnosť, aby sa pustil do prania, alebo aby musel nosiť špinavé ponožky.

Postavila som sa pod sprchu a pustila na seba horúcu vodu. Stála som bez pohnutia pod tečúcou horúcou vodou asi päť minút. Viem, že to bol len sen, ale chcela som zo seba zmyť ten pocit, že sa ma dotýkal. Cítila som sa hrozne špinavá. Dúfala som, že teplá voda odplaví ten pocit do kanála - márne. Keď ani po piatich minútach ten pocit nezmizol, vzala som do rúk sprchový gél a poriadne sa namydlila. Umyla som si aj vlasy a zastavila vodu.

Zabalila som sa do osušky a stúpila na koberček pred vaňu. Vyhla som sa pohľadu do zrkadla a rýchlo sa začala utierať. Vyfénovala som si vlasy a len v osuške som prebehla do svojej izby. Zavrela som za sebou dvere a zažala svetlo. Prešla som k stoličke a vzala som oblečenie, ktoré som tam mala na dnes pripravené. Rozprestrela som ho na posteľ a pomaly sa začala obliekať. Podľa hodín som mala ešte more času a nemala som sa kam ponáhľať.

Keď som bola oblačená, prešla som k stolíku. Tentokrát to nešlo inak a musela som sa pozrieť do zrkadla. Nebolo to najhoršie, kruhy pod očami neboli také výrazné a sprcha tomu výrazne pomohla. Horšie na tom bola moja pleť. Bola strašne bledá, skoro priesvitná a strašne strhaná. Pohrávala som sa s myšlienkou, že by som použila make-up, no keď som si predstavila, čo všetko ma dnes čaká, rýchlo som to zamietla. Po dvanásťhodinovej ceste lietadlom by som vyzerala hrozne a to som rozhodne nepotrebovala. Nieto, že budem musieť vymyslieť, čo budem počas letu robiť a zabrániť tomu, aby som zaspala.

Práve som si prečesávala vlasy, keď sa ozvalo jemné zaklopanie na dvere. Otec.

„Ďalej!“ vyzvala som ho a pokračovala som v česaní.

Dvere sa otvorili a dnu nazrela otcova rozospatá hlava. Určite len teraz vstal, typické.

„Ahoj, zlatko. Len som chcel vedieť, či už si hore. Ako si dnes spala? Žiadne zlé sny?“ V hlase mu bolo poznať starosť. Nechcela som mu povedať pravdu a tak som sa prinútila usmiať.

„Neviem, nepamätám si, čo sa mi snívalo, ale vyspala som sa celkom dobre. Vstala som trošku skorej a išla som si dať sprchu. Dúfam, že som ťa nezobudila, ty máš ešte čas.“ Pozrela som  na hodinky a usúdila, že toľko času už teda nemá. Sprchu a raňajky stíha len tak – tak. „Oci, choď do sprchy a ja zatiaľ urobím raňajky, dobre?“ Zodvihla som sa zo stoličky a mierila už ku dverám. Otec len rýchlo prikývol a zmizol za dverami do kúpeľne. O pár sekúnd som počula tiecť vodu.

Zbehla som dolu do kuchyne a začala rýchlo pripravovať raňajky. Otcovi som hodina na panvicu pár vajec a z chladničky som tiež vytiahla slaninu a nechala ju pripraviť vedľa nich. Ja som si zatiaľ zaliala cereálie mliekom a do pohárov pre mňa a tata som naliala pomarančový džús.

Keď som nakladala vajíčka na tanier, počula som buchnutie kúpeľňových dverí a následne aj dverí na otcovej spálni. O pár minút som už počula dupot na schodoch a potom sa objavil otec vo dverách do kuchyne. Tak ako vždy sa zhlboka nadýchol predtým než vstúpil. Kontroloval, či je všetko v poriadku, či sa nič nepripálilo a či je bezpečné vstúpiť. Vždy som sa tomu usmiala. On sám je hrozný kuchár, ale nechápem, prečo je nedôverčivý ku kuchárskym zdatnostiam ostatných. Varila som mu už dosť dlho, ale tohto zvyku sa proste nezbavil.

Položila som tanier pred jeho stoličku aj s pečivom a príborom a posadila sa na svoje miesto. Jedli sme potichu, každý zahĺbený do svojich myšlienok presne tak, ako každé ráno. Dnes však na tom bolo niečo iné. Visela nad nami nervozita a veľa nepovedaných slov. Vedela som, že by som mala niečo povedať, ale nevedela som čo a hlavne som nechcela prerušiť to ticho ako prvá. Keď sa ale otec ani po desiatich minútach nemal k slovu a už sme skoro dojedli, rozhodla som sa, že začnem teda prvá, nič sa nedá robiť.

„Oci, dohodla som sa so Sue, že ťa príde  v nedeľu vždy skontrolovať a donesie ti niečo na obed, nech máš aspoň jeden deň teplé domáce jedlo. Sľúbila mi tiež, že ak by si chcel, môžeš k ním kedykoľvek prísť na večeru. Harrymu to určite vadiť nebude.“ Sue a Harry boli otcovi dlhoroční priatelia. Bývali v rezervácii pár minút od mesta. Mali dve deti.  Setha, ktorý bol o pár rokov mladší odo mňa, a Leah, ktorá bola zase staršia odo mňa. Často sme k nim chodili na večere, keď otec išiel s Harrym na ryby. Celkom som sa so Sethom spriatelila, no Leah som vídala málokedy.

Predvčerom, keď som pripravovala večeru a otec bol na rybách s Harrym, mi Sue zavolala. Doslova mi vytrhla tŕň z päty. Bála som sa, čo bude s otcom za ten čas, čo budem preč. Nechcela som, aby jedol iba fast food, ale vedela som, že pri jeho kuchárskych zručnostiach pravdepodobne nebude mať inú možnosť. Sue vedela, ako je na tom Charlie s varením a bola som neskutočne vďačná, keď mi ponúkla, že k nim môže ocko chodiť na večere. Mala som záruku, že mi hladom neumrie.

„To nebolo nutné, Bella. Viem sa o sebe postarať aj sám. Pokojne si môžem navariť aj sám!“ prehlásil úplne suverénne a ďalej sa venoval svojim vajíčkam. Ja som zas mala čo robiť, aby som sa nezadusila cereáliami, ktoré som práve mala v ústach. Bránila som sa smiechu ako to len šlo a nakoniec sa mi to podarilo a udržala som smiech na uzde. Pokojne som prehltla a vytasila svoj protiargument.

„Ocko, stále mám schovanú tu panvicu od minula. Teda, to čo z nej zostalo. A budem ju mať odloženú tak dlho, pokiaľ nepochopíš, že ty do kuchyne a hlavne za sporák nepatríš,“ povedala som vážnym, miestami až výhražným hlasom a lyžičkou ukázala za seba na skrinku pod dresom. Bola tam ukrytá panvica, ktorú som proste nemohla zahodiť. Bol to nádherný dôkaz otcových zdatností v kuchyni. Jeho posledný pokus o varenie skončil dierou v tej najlepšej panvici, ktorú som mala. Nikdy som sa nedozvedela, čo sa pokúšal uvariť a myslím, že sa ani nedozviem. Som vlastne rada, že tento dom ešte stojí a kuchyňa vyzerá presne tak ako vždy.

Zdvihla som pohľad na otca, aby som zistila, ako reaguje na informáciu, že ešte stále existuje niečo, čo by mu mohlo dokázať jeho nešikovnosť v kuchyni. Presne, ako som čakala, hlavu mal sklonenú, aby som mu nevidela do tváre a pohľad zabodnutý v tanieri. Niečo si mrmlal pod fúzy, no nerozumela som mu. Čakala som však, že to bude niečo v tom duchu ako obyčajne. Zase nadáva na všetko okolo seba, že to nie je jeho chyba, ak vyrábajú také nekvalitné tovary a podobne. Aby som sa na ňom nezačala znova smiať, dala som si do úst poslednú lyžičku cereálií. Zapila som to zvyškom džúsu z pohára a vstala som. Riad som dala do drezu a opláchla ho.

Naša debata na tému otcovho času v kuchyni mi zdvihla náladu a zahnala pochmúrne myšlienky, ktoré vyvolal môj sen. Málokedy sa stane, že by sme sa s otcom takto doťahovali a preto som sa toho nechcela vzdať tak rýchlo a rozhodla som sa ešte si trocha do neho rypnúť. Idem predsa na dlho preč.

Riad som vyložila do stojanu vedľa drezu a otočila sa smerom k nemu.

„Dúfam, že ju za ten čas nevyhodíš. Tá panvica tu pekne krásne zostane, aby som ti ju mohla ukázať vždy, keď sa chytíš sporáku s účelom variť. Aj tak by ma zaujímalo, čo si to vlastne kuchtil.“ Tentokrát som smiech udržať nedokázala a musela som to maskovať kašľom. Otec zdvihol hlavu a prepálil ma pohľadom. V tej chvíli som bola rada, že príslovie Zabíjať pohľadom je len výmysel.

„No tak, už si sa na mne zasmiala. Teraz upaľuj hore a dones si veci. Za chvíľu vyrážame.“

Poslúchla som otca a za pár minút som už schádzala dole zo schodov. Veci už boli pripravené pri dverách a otec ich odnášal do svojho policajného auta. Nebola som nadšená, že ma na letisko v Port Angeles odvezie policajné auto, ale musela som byť ticho. Rýchlo som skontrolovala, či mám naozaj všetko. Pas aj peňaženka boli v kabelke, rovnako aj lieky na spanie, ktoré som tam teraz rýchlo prihodila.

Obliekala som si práve bundu, keď prišiel otec ku dverám. Podržal mi bundu, aby som sa do nej ľahšie nasúkala. Ako poďakovanie som sa na neho usmiala. Schmatla som kabelku a vyšla pred dom. Otec za mnou zamkol dvere a išiel ku autu. Ja som sa však na pol ceste zastavila a obzrela som sa.

Bude mi to tu chýbať. Ja viem, je to len pár týždňov, ale aj tak mi to tu celé bude chýbať. Poslednýkrát som si obzrela celý dom aj jeho okolie a snažila sa zapamätať každý detail. Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa k autu. Rýchlo som prešla tu krátku vzdialenosť a nastúpila si. Zapla som si pás a vyrazili sme.

Škemrám o komentáriky. :D

Autor: LiviaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Алкоголь ублюдок, alebo alkohol je sviňa - 2. kapitola: