Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 3. Stretnutie a vyznanie

24.06.2009 (10:00) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 986×

Bola som zvedavá, aké miesto mi môže ešte ukázať, čo mali znamenať tie jeho slová a hlavne som chcela byť s ním. Pri ňom som si nepripadala ako upír, bola som len človek. Bolo veľmi čudné, že ma to k nemu takto ťahalo. Nikdy som necítila takú potrebu byť s niekým, ani keď som bola človek. Nikdy som sa takto necítila. Tak bezpečne. Niečo sa vo mne menilo, ale nevedela som definovať čo. Chodila som po dome ako bez duše ( čo je v mojom prípade krutá realita, keďže dušu už nemám asi 150 rokov ) a ani som nezbadala ako ten čas letí.

Bolo presne pol deviatej, keď som sa vrátila na Zem z ríše snov. Rýchlo som sa obliekla, teda natiahla som si nové džínsy a tie staré hodila rovno do koša na prádlo a na triko som si natiahla mikinu.Na dohodnuté miesto som prišla presne na čas a on na mňa už čakal s úsmevom na tvári.

„Ahoj" povedali sme obaja naraz a naraz sme sa začali smiať. Úplne prirodzene ma chytil za ruku so slovami „Nechcem aby si sa mi stratila." a rozbehli sme sa smerom ku lesu.

Jeho ruka bola horúca, až som sa čudovala, že mu nie je divné aká je tá moja studená. Dlho mi tieto myšlienky v hlave nevírili, pretože sa na mňa pozrel tými nádhernými čiernymi očami a ja som sa v nich stratila. Na chvíľu zastal ako by chcel niečo urobiť alebo povedať, ale po chvíľke si to rozmyslel a išiel ďalej.

Bolo zvláštne ako sme sa cez deň mali o čom rozprávať, celý čas sa nám ústa nezatvorili, ale teraz keď sme kráčali lesom a tmou, vychutnávala som si ten pocit, že je blízko mňa a nepotrebovala som slová. Bol na tom asi podobne. Asi polhodinku sme len išli lesom, keď tu zrazu ostal stáť.

„Už sme tu. Toto je miesto kde sa skrývam pred svetom." Pozrel sa hore a ja som nasledovala jeho pohľad a uvidela som vysoko v korune stromov rozhľadňu.

„Chceš ísť hore.........so mnou?" dodal po chvíli. Nebola som si istá či váhal preto, že to nezvládnem alebo za tým bolo niečo iné.

„Jasné, veď ten výhľad musí byť odtiaľ úžasný." Väčšiu blbosť som fakt vymyslieť nevedela pomyslela som si a mlčky som šplhala hore po rebríku. Vyšli sme hore ...... a fakt ten výhľad bol neskutočný, nádherný a dychberúci. Ale taký bol aj Matthew. Sakra, ja som sa do neho asi zaľúbila. To nie je možné. Veď som upír. On je človek. Nemá to zmysel ani cenu. Môj výraz asi odrážal všetky pocity, ktoré vo mne kolovali. Od poznania, lásky, nádeje až po sklamania. Asi si to všimol, pretože ku mne pristúpil a chytil ma za ruky.  

„Veronica, deje sa niečo?"

„Nie, ja len .... že .... ja ...... vlastne neviem." koktala som. Nevedela som čo povedať, chcela som mu povedať všetko, ale bála som sa, že ho stratím. Zároveň som vedela, že ho musím chrániť, chrániť pred sebou.

„Veronica, musím ti niečo povedať. Ja som nebol k tebe celkom úprimný." V hlave mi bliklo červené svetielko a rozmýšľala som o čom sme sa rozprávali a v čom mi mohol klamať, no na nič dôležité som neprišla.

„Pamätáš sa ako som Ti hovoril, že toto mesto je ako mojím domovom a že sa veľa sťahujem?"

„Áno" nasucho som preglgla aj keď som to nepotrebovala a čakala som čo mi povie.

„No je to len časť pravdy, zdá sa mi ako keby som sem patril, ale začal som to cítiť až včera, keď som ťa stretol. Neviem čím to je, ale pri tebe sa cítim úplný, sám sebou. Ja fakt neviem ako ti to mám vysvetliť. Pri tebe nemusím krotiť svoj temperament, svoju povahu...." pozrel sa na mňa akoby sa bál, že utečiem. „ ...vieš mám s týmto problém. Ale s tebou je to iné. Vyzeráš tak krehko, ale pri tom ti v očiach žiari odhodlanie zdolať akúkoľvek prekážku. Si taká nádherná, taká milá, nežná a máš ten najnádhernejší smiech aký som kedy počul. A vlastne .... ja neviem. Neviem sa v sebe vyznať. Neviem čo k tebe cítim. Som z toho celý zmätaný." Keď skončil pozrel sa na mňa a čakal na moju reakciu, na moju odpoveď.

„ Ja.... Matt ...ja vlastne..... som ti chcela povedať to isté. Pri tebe sa cítim nádherne úplná. Neviem prečo, ale chcem byť s tebou. Stále. Ja myslím, že som sa.... že som sa to teba zaľúbila." koktala som.

„Tak to teda máme malý problém." Povedal Matt potichu, ja som to aj napriek tomu, že šepkal počula. Pozrela som sa na neho nechápavo. Ja som si síce myslela to isté, ale z úplne iného dôvodu ako by si mohol myslieť on.

„Aký problém?" opýtala som sa ho teda.

„Vieš, to čom si ti povedal pred chvíľou je len jedna časť pravdy. Tá druhá sa vzťahuje na to, že sa stále sťahujem. Ono to má svoj dôvod. Od môjho narodenia som mal problémy so svojím temperamentom. Nikde som nemohol ostať dlhšie ako rok alebo dva, niekde ani to nie. Všade hrozilo, že vybuchnem a niekomu nechtiac ublížim. Bolo to ťažké, nikdy som nemal priateľov, lebo som sa bál s niekým zblížiť. Bál som sa, že by som ho ....že by som ho zabil." posledné slová hovoril šeptom, ale ja som ich počula tak akoby ich na mňa kričal. Ostalo ticho. Povedal presne to, čo som mu chcela povedať ja, až na to, že ja som nemala problémy so svojou výbušnosťou, či vlastne temperamentom, ako to on nazval, ale s túžbou po krvi.

„Matthew ja by som ti chcela ..."

„Pssst, ešte som neskončil." Nadýchol sa a pozrel som mi do očí. „Ja viem kto si. Viem úplne presne kto si." povedal pomaličky. Moje oči sa dokorán rozšírili prekvapením a moju hlavu zaplnili otázky. Ako sa to dozvedel? Prečo je tu teraz so mnou a neuteká odo mňa preč? Ako dlho to vie? Komu to povedal? Sakra, začalo sa mi tu páčiť a už sa zas budem musieť sťahovať? Budem ho musieť zabiť? Nie, to nechcem....asi vytušil na čo myslím, tak ma nežne chytil za ruku a pokračoval.

„Viem, že ľuďom neubližuješ, vidím ti to v očiach. Dôvod mojej existencie je ten že mám chrániť svet pred takými ako ty. Pripravoval som sa na tento deň dlhé roky, ale nikto ma neupozornil, že upír môže byť aj dobrý. No absolútne nič ma nepripravilo na stretnutie s tebou. Si ako víla, ako anjel a vôbec nevyzeráš ako upír. Tých som si predstavoval ako strašidlá s veľkými tesákmi, krvavými očami a oblečených v plášťoch." pri tejto predstave som sa usmiala, pretože tak si nás predstavovala väčšina ľudstva na Zemi.

„Nikto ma neučil ako mám uchrániť seba pred láskou, ako si uchrániť srdce, aby som sa do teba nezamiloval, ale stalo sa a ja to neľutujem, pretože si to najlepšie, čo ma v živote strelo. Ja od teba nežiadam nič. Chcem len vedieť, či teraz keď už vieš kto, vlastne čo som ja a ja poznám tvoje tajomstvo, či ma ľúbiš dostatočne na to aby si zabudla na to čo som ja a zostala so mnou. Nie ako Ochranca s Upírom, ale ako Matthew s Veronicou????

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 3. Stretnutie a vyznanie: