Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 5. Zmena a zamestnanie

26.06.2009 (09:00) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1368×

Pozrela som sa von oknom, zistila som, že Matt na mňa už čaká a že neprišiel na aute, ale na motorke. Fajn, dúfam, že nebude pršať, lebo nechcem zmoknúť, aby som urobila dobrý dojem na majiteľa klubu a nechcelo by sa mi ísť domov prezliekať.

Zbehla som dolu a vletela do jeho náručia. „Ahoj" zašepkala som „Ahoj, láska" povedal a pobozkal ma do vlasov.

Do školy sme dorazili v rekordne krátkom čase. Keď sme sa ruka v ruke pobrali k učebni na parkovisku zavládlo hrobové ticho. Všetci mali na tvári prekvapený výraz, len my dvaja sme sa usmievali. Dnes sme sa stali témou číslo jedna pri rozhovoroch. Chalani nadávali na Matta, ale aj na seba, že nemali viac odvahy, aby ma oslovili ako prvý a baby nechápali, prečo si Matt vybral práve mňa. My sme to neriešili.

Dohodli sme sa, že po škole spolu zájdeme do klubu spýtať sa na to voľné miesto.

Škola prebehla rýchlo. Ani som sa nesnažila dávať pozor. Matt ma ako vždy počkal na parkovisku, ale dnes pre zmenu nie pri mojom aute, ale pri jeho motorke. Keď som ho zbadala rozbehla som sa k nemu ľudskou rýchlosťou a objala som ho. Bola som bez neho pár hodín, ale mne to pripadalo ako večnosť. On ma na oplátku pobozkal do vlasov ako vždy.

Nasadli sme na motorku a vyrazili smerom ku klubu. Pred klubom sme zastali aj ja som sa usmievala na Matta.

„Poď so mnou, niečo ti ukážem, ale nevydes sa prosím." Chytila som ho za ruku a voviedla do lesa, čo rástol okolo klubu. Zastala som a otočila som sa tvárou k nemu. Zavrela som oči a začala som sa sústrediť. Počula som ako zhíkol, vedela som si predstaviť tie jeho nádherné čierne oči rozšírené údivom, pri tej predstave sa mi ústa zvlnili do mierneho úsmevu. Vedela som presne, čo vidí. Moje vlasy už neboli dlhé ani hnedé. Zmenili sa na krátke a blond s množstvom farebných pramienkov. Výškovo som sa skoro rovnala Mattovi, čo znamenalo, že som za dve minúty podrástla o 20 cm. Otvorila som oči a už nemali farbu zlata, ale boli jemne fialové. Všetko do dokopy vyzeralo ako celkom exoticky vydarený nepodarok prírody.

„Tak čo ty na to?" ukázala som sa mu zo všetkých strán aj keď som teraz vyzerala dosť divne, pretože veci, ktoré obyčajne nosím, mi boli na niektorých miestach tesné, niekde krátky a inde voľné.  

„Preboha, to čo sa s tebou stalo?" opýtal sa ma prekvapene.

„Vieš, v klube by asi ťažko nechali hrať 17-ročné dievča, aj keby sa im pokúsilo vysvetliť, že v skutočnosti má 170 rokov. No a to čo si videl je vlastne môj dar. Nie celý, len jedna jeho časť. Dokážem meniť seba alebo ľudí okolo mňa, ale nepoužívam ho často je to dosť zložité a raz ma varoval priateľ, že by ma mohli nájsť Volturiovy a narobila by som si zbytočné problémy. Na druhej strane je to dosť otravné, keď sa stále musím sústrediť na to, ako vyzerám, na všetky detaily. Radšej vyzerám, tak ako vyzerám."

„Tak .... teda.... akože fakt wow, nemám slov." koktal Matt.

„ Monsieur Gubler, veľmi ma teší. Volám sa Véronique de Sarire." povedala som s miernym francúzskym prízvukom a úškrnom na tvári.

„Tak toto je moja identita číslo.....hmmm myslím, že štyri. Véronique známo pod menom Ange (pozn. autorky: anjel po francúzsky) je známa DJ-ka po celej Západnej Európe" uškrnula som sa. Matt len potichu zapískal.

„ Tak to už hej, no mne si sa viac páčila predtým." 

Rýchlo som si z ruksaku vytiahla oblečenie, ktoré som si nachystala doma.

„Mohol by si sa prosím otočiť?" povedala som a dávala som si dole mikinu, keď sa ozvalo tiché: „Musím?" rýchlo som si stiahla mikinu dolu a pozrela na neho. Jeho oči mali snáď ešte černejší odtieň ako zvyčajne, ak to vôbec bolo možné. Zalapala som po dychu a moje vlasy začali prechádzať do pôvodnej podoby.

„Matt, musím sa sústrediť, aby som nevypadla z roly Ange a ty mi to nijak neuľahčuješ!" začala som sa znova sústrediť a moje vlasy sa skrátili a nabrali ten správny odtieň.

„OK, už budem dobrý, ale len pre tentoraz" varoval ma s výrazom na tvári, ktorý mnohé sľuboval. Otočil sa a začala som sa rýchlo prezliekať.

„Môžem?" opýtal sa mapo chvíli.

„Už áno." otočil sa oči sa mu znova rozšírili prekvapením. Pozrela som sa na seba. Mala som oblečené to čo nosievam vždy ako Ange. Čierne rifle, ktoré presne kopírovali moje dlhé nohy, červené tričko, ktoré malo vzadu hlboký výstrih, aby odhalilo moje tetovanie.

„Sakra, na niečo som zabudla." Zatvorila som oči a v tom sa na mojom tele, presnejšie vzadu na chrbte začal objavovať nádherný anjel, ktorý mal roztvorené krídla.

„Tak toto je fakt sila." ozval sa Matt. Asi mu už došli slová, pretože sa stále opakoval.

Postrkala som všetky veci do ruksaku, obula som si červené lodičky a tak dorovnala výškový rozdiel medzi mnou a Mattom. „Ideme!" zavelila som a chytila ho za ruku. Vošli sme do vnútra.

„Haló je tu niekto?"

„Dnes je zatvorené a pravdepodobne bude zatvorené aj naďalej." ozval sa nepríjemný hlas kdesi zozadu.

„Prepáčte, ale počula som, že hľadáte nového DJ-a?" ešte stále som nevidela toho komu som odpovedala. Zrazu sa spoza pultu objavila hlava pravdepodobne majiteľa.

„No, ale my hľadáme DJ-a a nie DJ-ku." Matt už už chcel niečo povedať, ale ja som ho predbehla.

„OK, tak ja si nájdem niečo iné." A urobila som pomalú a efektnú otočku čelom vzad. JEDEN, DVA, TRI v duchu som počítal kroky a zároveň strkala do Matta, ktorý bol predo mnou, keď tu zrazu za nami bolo počuť zalapanie po dychu, presne takú reakciu som očakávala.

„Prepáčte, ja..... rozmyslel som si to. Kedy môžete nastúpiť? Čo takto tento víkend?" usmiala som sa sama pre seba a otočila som sa. 

„Jasné. Môžem vidieť akú tu máte techniku, či si mám doniesť svoju?" prešla som hneď k veci. Vedela som, že v takýchto kluboch majú väčšinou zastaranú techniku, čo sa nedala porovnať s tou čo som mala doma. Presne podľa mojich predpokladov technika bola pár rokov za opicami. Otočila som sa k majiteľovi.

„Nebude vám vadiť, keď si donesiem vlastné veci?" spýtala som sa a nahodila nevinný kukuč. 

„Ale nie, samozrejme. Moje meno je Sebastian Fordyce. Pre priateľov som Seb." ozval sa prvý krát milým hlasom, aj keď som vedela, že nie je úprimný a že svoj názor zmenil vo chvíli keď zbadal môjho anjela. 

„Moje meno je Véronique de Sarire, pre fanúšikov Ange a pre vás vždy mademoiselle de Sarire." schladila som ho hneď na začiatku. Síce som si nebola istá, či ma po tejto urážke hneď nevyrazí. V Amerike by som už letela aj s dverami, ale tu v Anglicku a hlavne v tomto mestečku "nikoho" si nemohol vyberať, kto mu bude hrať a moje štvrté ja bolo dosť známe na to, aby prehltol urážku, ktorú mal na jazyku. Podali sme si ruky.

„Zajtra si doveziem techniku a v sobotu môžem hrať. Vyhovuje ti to tak Seb?"

„Ale samozrejme mademoiselle de Sarire." povedal s opatrnosťou v hlase, ako by sa bál, aby som si to náhodou nerozmyslela.

„Myslím, že sme si už na začiatku vyjasnili akým smerom sa bude vyvíjať náš vzťah, tam ma volaj Ange, tak ako každý." a usmiala som sa.

Keď sme sa dohodli, tak som sa otočila k Mattovi, ktorý celý náš rozhovor počúval a na tvári mal neveriaci výraz. Žmurkla som na neho a so slovami „Padáme" som ho ťahala von. 

„Tak to som ešte nevidel. Poznám Fordyca dosť na to, aby som ti neveril, keby si mi toto rozprávala, ale vidieť to na vlastné oči. Zážitok na celý život, to ti poviem. A keď som ho videl, keď to hovoril: Samozrejme mademoiselle de Sarire." imitoval Fordyca „Skoro som vybuchol od smiechu."

Keď som si predstavila jeho ksicht začala som sa nezadržateľne smiať. Matt sa pridal ku mne a smejúc sme sa potácali smerom k lesu. Keď sme už boli z dohľadu prestala som sa sústrediť na môj výzor a pomaly som sa menila na starú dobrú Veronicu. Ešte stále smejúc som sa otočila k Mattovi, ktorý stál len pár centimetrov odo mňa. Hneď sme stíchli a obaja sme cítili tie iskry, čo lietajú medzi nami. Matt otvoril ústa a chcel niečo povedať, ja som mu rýchlo pritisla prst na pery. „Psssssssst." Odtiahol mi ho preč. Jednu ruku položil na môj chrbát a druhou ma jemne pohladil po líci a skĺzol až na krk. Potom si ma pritiahol k sebe. Na chvíľu zaváhal, ale potom sa mu tvárou mihlo odhodlania. Naklonil sa ku mne a konečne ma pobozkal.

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 5. Zmena a zamestnanie: