Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 7. Ráno a problém

07.07.2009 (11:00) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1076×

Otvorila som oči, bola ešte tma. Mala som pocit ako keby som sa prebudila zo spánku. Matt ešte spal. Pozorovala som ho. Vyzeral tak nevinne ako anjel. Jeho tvár bola uvoľnená, nebolo v nej stopy po žiadnej emócii. Vrásky okolo očí, ktoré som si už predtým všimla tam neboli. A pery mal roztiahnuté do jemného úsmevu. Asi sa mu niečo pekné snívalo, alebo možno si len premietal minulú noc.

Minulá noc ach jaj. Bola nádherná. Už skoro dvesto rokov som sa necítila tak bezpečne a tak milovaná. Bolo to pre mňa prvý krát. Zvláštne, nikoho som si k sebe nepustila bližšie a jemu sa to podarilo za pár dní. Povedala som mu o mne všetko a ešte k tomu sme sa spolu vyspali. Kam sa podela moja opatrnosť.

Ako som sa tak túlala myšlienkami v mojej hlave Matt sa zobudil. „Ahoj kráska“ a pobozkal  ma jemnučko na pery.

„Ahoj cizinčne“ použila som vetu z jedného môjho obľúbeného filmu a uškrnula som sa.

Zrazu spoza horizontu vykuklo slnko. Zalialo celú rozhľadňu nádherným svetlom a ja som začala žiariť. Moja pokožka odrážala milióny svetelných lúčov. Pripadala som si ako nejaká živá disco guľa. Matt sa na mňa zadíval a povedal. „Presne ako som si myslel, keď som ťa prvý krát uvidel. Ty si anjel.“

„Jasné, že anjel. Anjel ktorý by mohol každého človeka zabiť v priebehu dvoch sekúnd“ povedala som sarkasticky.

„Na to som tu ja aby som ti v tom zabránil“ povedal vážne „alebo ťa zamestnám natoľko, že na takéto niečo ani nepomyslíš“ ako to hovoril jeho ruka začala kĺzať po mojom ramene. Začala som sa smiať pretože to strašne šteklilo.

„Prestaň“ povedala som a na moje sklamanie prestal. Nuž čo, urobil to čo som chcela tak som sa nemohla tváriť sklamane.

Len tak sme spolu ležali v objatí a ja som si vychutnávala ten pocit bezpečia. Nechápala som tú moju potrebu byť stále s ním. Ako keby na svete neexistovalo nič dôležitejšie ako on. Svet sa mohol pokojne zrútiť, mne by stačilo aby prežil on.

Tú nádhernú chvíľu prerušil zvuk mobilu. Sakra, kde som ho len dala? Poobzerala som sa dookola, aby som zistila odkiaľ prichádza ten zvuk.  Konečne som ho našla. Ešte stále zvonil. Keď som videla číslo, zastonala som. Ako som mohla zabudnúť, teraz to budem musieť presunúť na budúci týždeň.

„Dobré ráno seňorita DeLory. Prepáčte, že volám tak zavčasu, ale stretnutie dozornej rady sa presunulo na budúci týždeň. Seňor De la Vega  má nejaké zdravotné problémy a je v nemocnici. Preto požiadal o preloženie. A nebojte nie je to nič vážne, ale viete v jeho veku je to normálne. Pošlem mu kvety s prianím skorého uzdravenie.“ No fajn. Tak to bola moja asistentka Aviril. Presne vedela, čo sa jej budem pýtať a aj to čo má urobiť. Na jednej strane som mala obavy o Aresa, ale ako povedala Aviril nie je to nič vážne. Predsa len mal už 70. Na druhej strane som si vydýchla, lebo keby bolo to stretnutie dnes asi to nestihnem. Teda nie asi, ale určite.

„To je v poriadku Aviril. To stretnutie mi úplne vyšumelo z hlavy a budem rada ak tie kvety pošleš čo najskôr. Prosím ťa zavolaj mi keď stanovia nový termín stretnutia, aby som sa vedela zariadiť.“ Bola som rada, že Aviril je moja asistentka  Že sa o mňa tak stará. Bez nej by som bola vo firme úplne mimo.

„Mohla by som ťa poprosiť, aby si mi poslala aj podklady, ktoré na toto stretnutie potrebujem a ďakujem bez teba by som bola stratená.“ Povedala som jej úprimne.

„Nemáte za čo slečna DeLory a samozrejme tie papiera vám pošlem čo najskôr.“

„Koľko krát som ti povedala, aby si ma volala Tory, por favor, veď sa už poznáme dlho. A okrem toho si pripadám ako keby som bola storočná keď mi vykáš.“ Síce som jej to hovorila stále, ale vydržalo jej to vždy len jeden telefonát.

„Ako si želáte.... či vlastne urobím to Tory a potom sa ti ozvem, tak pekný zvyšok dňa. Hasta la vista Tory“ povedala a zložila. Otočila som sa k Mattovi.

„Mohla by si mi prosím vysvetliť čo a s kým si to hovorila?“ opýtal sa ma skôr ako som mu to stihla povedať sama.

„To bola Aviril. Moja asistentka z mojej firmy. Volala, že sa presunula schôdzka dozornej rady na budúci týždeň. Aj tak by som ju nestihla, keby bola dnes.“ Povedala som jedným dychom.

„Aha a akým jazykom si to rozprávala. Podľa toho por favor by som tipoval španielštinu, ale v jazykoch som nikdy nebol dobrý“ ani som si neuvedomila, že celý telefonát prebehol v španielštine. Po toľkých rokoch, ktoré som strávila na tomto svete som bola schopná prechádzať plynulo z jednej reči do druhej bez problémov a hlavne úplne podvedome. Takže v praxi to vyzeralo tak, že na mňa niekto niečo vykríkol v španielštine (francúzštine, fínštine, nemčine, taliančine, latinčine, ruštine....) a ja som mu automaticky odpovedala v rovnakom jazyku, bez toho aby som nad tým rozmýšľala.

„Tipoval si správne. Bola to španielština“ začala som hľadať oblečenie a tajne som dúfala, že bude celé. No pri spomienke na to čo sa odohrávalo v noci som taký zázrak nemohla očakávať.

„Hľadáš niečo takéto?“ zdvihla som oči. Matt držal v rukách nejaké staré tričko.

„No, nie presne toto, ale myslím, že to bude musieť stačiť.“ On už bol oblečený. Rýchlo som schmatla ponúkané oblečenie a natiahla na seba, aby som si zachovala akú takú dôstojnosť.

„Som celkom zvedavý na tú tvoju firmu?“ podľa výrazu jeho tváre som vedela, že to len tak nenechá, tak som sa rozhodla, že mu to v skratke vysvetlím.

„Asi pred 5O rokmi založila moja „mama“ (tie úvodzovky sa dali aj počuť) firmu, ktorá sa zaoberala hasením požiarov spojených s únikom nebezpečných látok. Momentálne sa však aj špecializujeme na lesné požiare. Lietame po celom svete a poskytujeme služby tam, kde miestny hasiči nestačia. Po mojej „smrti“ (zas tie úvodzovky) prevezme firmu moja najlepšia priateľka Véronique de Sarire. Pre tento prípad mám vytvorenú identitu Vitórie DeLory, ktorá má poradové číslo dva. “ Povedala som na jeden dych a uškŕňala som sa.

„Máš to úžasne premyslené a popreplietané. Začínam sa v tých tvojich premenách, identitách a všetkom tom okolo toho strácať. Ale veľmi by ma zaujímalo ako vyzerá Vitória DeLory.“

„Samozrejme. Vedela som, že budeš zvedavý. Čo?“ zatváril sa ako neviniatko. Keby som mala po ruke vankúš tak ho do neho s radosťou hodím. Až ma svrbeli ruky.

„Nie je to nič ohromné. Ale ak chceš vidieť ako by som vyzerala asi tak o 15 rokov staršia, tak sa kukaj.“ Pred jeho očami som sa menila asi na 35 ročnú ženu, ktorá nebola ničím zaujímavá. Aspoň podľa mňa. Mala som skôr mužskú postavu, jemne vypracované ruky a vyzerala som ako žena, ktorá sa venuje tvrdej a náročnej práci. Vyzerala som v podstate obyčajne a nikto by si ma takto nevšimol, až na to, že celú ľavú stranu tváre zdobila jazva po spálení kyselinou, ktorá mi dodávala trošku strašidelný výraz tváre. Bola to pamiatka na to, že som raz nedávala pozor  pri hasení požiaru a do tváre mi chrstla kyselina. Síce sa mi nič nestalo, ale videlo to mnoho ľudí, tak som to musela nejako uhrať. Matt ku mne pristúpil a pohladkal ma po jazve. S otázkou v očiach sa pozrel do tých mojich.

„To je na dlhé rozprávanie. No raz ti to poviem. Sľubujem.“ Objal ma a ja som sa zmenila na samu seba. Stáli sme v objatí a vychutnávali sme si blízkosť toho druhého. Keď v tom telefón zazvonil po druhý krát. Ešte stále som ho držala v ruke. Na displeji sa objavilo mne neznáme číslo. To sa často nestáva. Zodvihla som to.

„Ahoj Ange. Volám ti len aby som sa uistil, že dnes prídeš?“ a sakra celkom som zabudla že dnes hrám. Musím ešte dovliecť techniku do klubu. Dnes mi vypadlo z hlavy úplne všetko, ale viniť z toho môžem len a len Matta.

„Samozrejme že prídem. Kedy tam budeš? Chcem si doviesť svoje veci“ v duchu som už rozmýšľala do akého auta to všetko naložím, aby som to zvládla na jeden krát.

„Ja som už tu, takže môžeš prísť kedykoľvek a mám pre teba prekvapenie.“ No tak na tom som fakt zvedavá.

„Dobre tak sa maj o hodinku som tam.“

„OK, tak za hodinku.“ Zložila som to. Pre tento krát som mobil vypla nadobro, aby mi dali pokoj, ale aj tak som vedela, že už musím ísť, aby som do večera všetko stihla. Pozrela som sa na Matta.

„Musím ísť. Dneska hrám.“ Radšej by som však robila milión vecí a všetky sa týkali Matta.

„Pôjdem s Tebou. Aspoň ti pomôžem a uvidím ťa v akcii.“ Objal ma, zišli sme dole a rozbehli sa ku mne domov. Prezliekla som sa, pripravila veci pre Ange, Matt zatiaľ vytiahol pre domom môj Jeep, spolu sme doň naložili techniku a vydali sa smerom ku klubu. Tam som si nachvíľku odbehla zmenila sa na Ange. Zobrali s Mattom po jednej bedni, síce by sme zvládli aj viac, ale pobehovali tu ľudia atkže sme sa museli krotiť. Keď ma zbadal Sebastian okamžite mi všetko zobral z rúk a odniesol to na opačný stranu klubu a kývol na Matta, nech zvyšok vecí nanosí sem. Mňa chytil za ruku.

„Poď sa pozrieť. Včera v noci ma napadla úžasná myšlienka. Dúfam, že sa ti to bude páčiť.“ Vytiahol ma von a zakričal: „Chlapci spuste to!“ vonku na streche bolo niečo zakryté veľkou plachtou. Plachta spadla a mne sa naskytol pohľad na obrovský svetelný pútač. DE LA ANGE. Kukala som na to vyjavene a Seb si zrejme zle vysvetlil môj pohľad a začal mi zo zanietením vysvetľovať ako na tento nápad prišiel.

„Vieš podľa mňa by všetci mali dozvedieť kto tu hrá. Takže ma napadlo zmeniť názov klubu na De la ange. Trošku som surfoval na internete. Po francúzsky  to znamená patriaci anjelovi.“ Vedela som presne, čo to znamená. Po francúzsky som vedela, tak že by som zahanbila aj rodeného Francúza. Prišlo mi veľmi smiešne, že sa takto snažil a najsmiešnejšie na tom bolo to, že to bolo napísané nesprávne. Nemalo to byť de la ange, ale de l´ange, ale nechcela som mu kaziť radosť. Tak  som na to len kývla hlavou.

Z klubu sa náhle ozval krik. Obaja sme sa otočili, vbehli do vnútra. Videli sme Matta ako kričí na jedného chlapíka, ktorý do neho nechtiac drgol. Chytila som ho za ruku a trhnutím som ho otočila k sebe.

„Čo robíš? Čo si o sebe myslíš, že so mnou budeš takto trhať?“ Zakričal na mňa a ja som sa ne neho prekvapene pozrela. V tom sa mu tvárou mihlo poznanie vzápätí ospravedlnenie. Otočil sa k chlapíkovi na ktorého kričal.

„Sorry, mám dnes nejaký blbý deň“ ešte stále som ho držala za ruku a on ako keby si to nevšimol, ťahal ma stále ďalej a ďalej.

„Heeej Matty stoj. Čo sa to tam stalo?“ otočil sa ku mne.

„Zlatko máme problém. Blížia sa upíry a je ich veľa. Tak do desať, myslím“ čooooo upíry???? Prebehlo mi mysľou.

“Ako to môžeš vedieť a tak presne?“

„Jednoducho to viem. Mám presne taký istý pocit ako vtedy keď si prišla ty, ale oveľa oveľa silnejší.“

„Čo budeme robiť? Ja vôbec neviem čo.....“

„Čšššš“ objal ma a povedal: „Nebudeme robiť nič, teda vlastne budeme. Urobíme to čo som urobil ja keď si mala prísť ty. Budeme čakať“

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 7. Ráno a problém: