Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All The Right Moves 2. kapitola

28.03.2012 (07:00) • Dreamgirl • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1520×

Party Rock

„Alice, vidíš tých dvoch chutných chalanov pri pulte? Tak sa mi zdá, že ten blonďák po tebe poškuľuje!“ Ale naozaj, boli veľmi pekní. Opierali sa o pult a práve si objednávali. Sledovala som toho s bronzovými vlasmi. Z akéhosi zvláštneho dôvodu mi pripadal veľmi známy. Nechcela som ich sledovať, ale nevedela som si pomôcť. Môj zrak mi kmital na toho bronzovo vlasého krásavca.

„Alice, počúvaš ma?“ Zase bola v tom svojom divnom tranze. Veľakrát som sa jej na to pýtala, ale vždy mi hovorí, že sa len nad niečím až príliš zamyslí a vtedy nevníma svoje okolie. Bolo to zvláštne, ale už si na to postupne začínam zvykať.

„Čaute, krásavice.“ Bože, ako som sa ja len zľakla Mikea. Zjavil sa pri našom stole sčista-jasna.

„Ahoj,“ odzdravili sme sa mu s Alice synchrónne.

„Chcel som sa vás len spýtať, či dnes prídete na párty?“ opýtal sa nás Mike.

Mike je náš “kamarát“ z intráku. V prvý deň chodil po všetkých izbách a hľadal si nových známych. A nejakým nedopatrením zakotvil u nás. Tak sme sa s ním začali kamarátiť. Je to celkom fajn chalan, ale vadí mi na ňom, že nás stále chce na niečo baliť. Asi mu nevadí, že ho zakaždým odpinkáme ako ping-pongovú loptičku. Chudák chlapec! Ale keď ja momentálne nehľadám žiadnu známosť. Mám toho dosť, nieto aby som sa ešte zaplietla do nejakej ľúbostnej aférky. To vôbec nepotrebujem.

„Jasné, prídeme,“ odvetila Alice až príliš rýchlo. Nestihla som ani trochu zareagovať, a už som bola do toho vtiahnutá.

„Výborne, teším sa na vás. Bude to v tom novom bare, čo otvorili pred mesiacom. Poznáte ho, však?“ Ach, áno, jasné, že ho poznáme. Kto by ho nepoznal. Hovorí o ňom celá univerzita. Najnovšia atrakcia. Všetci dobre vieme, že v ňom natáčal svoj videoklip Justin Timberlake. Neviem, čo s tým všetci majú. Nepopieram, je to pekný club a hlavne luxusný. Zaujímalo by ma, odkiaľ zohnali peniaze na jeho prenajatie?

„Hej, hej, poznáme ho,“ zase odpovedala aj za mňa Alice a nasadila širokánsky úsmev.

„Dobre, tak sa vidíme večer a zoberte so sebou aj ďalších ľudí. Nech to tam žije!“ rozlúčil sa s nami Mike. No fajn, takže on si myslí, že ma tam Alice dovlečie. Tak to nech si vyhodia z hlavy - obaja!

„Alice, ja večer nikam nejdem! Mám toho veľa,“ oznámila som jej.

Odpovedala mi so zamračenou grimasou: „No tak, Bella, nekaz zábavu. Prosím, bude to fajn.“ Hodila po mne prosebný výraz. Prečo ja len musím byť taká mäkká, vždy pristúpim na všetko.

„Fajn, Alice, vyhrala si. Nepozeraj sa na mňa tak. Ty zneužívaš moju slabosť. Som na teba až príliš mäkká. Ale robím to len kvôli tebe a dám ti to patrične najavo mojím znudeným výrazom. Užijeme si to!“ povedala som viac sarkasticky ako som plánovala.

„Ale no, nebuď taká protivná. Uvidíš, že sa ti tam nakoniec bude páčiť. Aha, už ide moje prekvapenie.“ Pozrela som sa tam, kam sa pozerala Alice a zbadala som tých chalanov ako k nám kráčajú. Čo tí s tím majú?

„Bella, toto je môj brat Edward,“ ukázala na toho so strapatým hniezdom na hlave. Ja som mu automaticky podala ruku. On ju ochotne prijal.

„Veľmi ma teší,“ povedala som zdvorilo. Som predsa slušne vychované dievča.

„A toto,“ pokračovala, „je môj priateľ Jasper,“ ukázala na toho vysokého blonďáka a pritom ho jemne pobozkala. Aj on mi podal ruku a všetci sme sa usadili naspäť do nášho boxu.

Bola som v miernom šoku. Toto je nečakané stretnutie . Alice mi už dávnejšie povedala o komplikovaných vzťahoch v jej rodne. Bála sa, že to nepochopím. Ale ja viem, že láske sa nedá rozkázať. A ja momentálne nedokážem rozkázať mojím očiam, ktoré pozorne sledujú Edwarda.

Nastala trápna minúta ticha, ktorú Alice našťastie prerušila.

„Takže, dúfam, že dnes večer idete s nami!“ oznámila im Alice. Obaja sa tvárili nechápavo.

„A kamže to teda ideme, sestrička?“ opýtal sa jej Edward. Veľmi zvláštne meno, ale pekné, to nepopieram.

„Všetci štyria pôjdeme večer na univerzitnú párty. Ach, už sa strašne teším,“ povedala s blaženým výrazom na tvári. S Edwardom si vymenili potmehúdske pohľady, ako keby niečo kuli. Potom sa Edward jemne natočil na mňa, uprene sa mi pozrel do očí a vyčaril ten najkrajší úsmev, aký som mala doteraz možnosť vidieť. Niečo v mojom vnútri hrklo, bol to neznámy pocit, ale príjemný.

Nastala ďalšia minúta trápneho ticha, počas ktorej sme s Edwardom po sebe jemne poškuľovali, ako nejakí školáci. Už ma to ticho prestáva baviť!

Tentokrát som sa ho rozhodla prerušiť ja. „Na aké odbory chodíte?“ spýtala som sa Edwarda a Jaspera.

„Ja na architektúru,“ povedal Jasper. Otočila som sa na Edwarda a čakala na jeho odpoveď.

Široko sa na mňa usmial. „Ja som na práve, rovnako ako ty.“ Tak to ma zaskočilo.

„Ale nevrav, ako je možné, že som si ťa nikdy nevšimla.“ A tú tvoju krásnu tváričku a božské telo, dodala som pre seba v duchu.

„No, to bude asi tým, že ty sedíš v predných laviciach a ja zase naopak úplne vzadu. A bývaš dosť často zamyslená, tak ma to ani neprekvapuje.“ Neviem, či ma viac prekvapilo, že ma pozná a tak trochu asi aj sleduje, no dobre, dobre to mi polichotilo, alebo ma viac prekvapila moja hrozná nevšímavosť. Začali mi horieť líca. Ach bože, prečo sa musím za každú hlúposť začať červenať?

Pozrela som na hodinky, no jasné, zase budem meškať.

„Ó bože, mali by sme už ísť, lebo zmeškáme prednášku,“ povedala som Edwardovi. Usmial sa na mňa a začal sa zdvíhať z miesta.

Rýchlo sme sa rozlúčili s Alice a Jasperom a pálili si to na prednášku rímskeho práva. Po ceste sme prehodili pár viet a už sme boli pri dverách do prednáškovej sály, ktoré mi galantne otvoril. Sadla som si na svoje obvyklé miesto. Prekvapilo ma, keď si Edward prisadol vedľa mňa. Keď som si položila veci na príručný stolík náhodou som ťukla Edwarda lakťom. Pri tom nepatrnom dotyku mnou prešiel menší záchvev. Pozrela som sa naňho s ospravedlňujúcim výrazom. Hneď na to vošiel do sály profesor a začal prednášať.

Snažila som sa sústrediť na jeho prednášku, ale v niektorých momentoch som strácala niť. Edward ma tak trochu vyvádzal z miery svojimi náhodnými dotykmi, ako napríklad, keď ma nechtiac drgol kolenom alebo lakťom. Po prednáške som si všimla, ako na nás dvoch zazerajú niake baby. Nebol to práve najpríjemnejší pocit.

Takto to prebiehalo celý deň. Moja schopnosť sústrediť sa bola na bode nula. Musím uznať, že Edward bol príjemný spoločník. Dalo sa s ním rozprávať naozaj o všetkom. Mala som z neho dobrý pocit. Už teraz, po pár hodinách, sme sa skamarátili.

Na obede sme sa stretli s Alice a Jasperom. Alice nehovorila o ničom inom, iba ako to večer roztočíme. Pri tom jej entuziazme som sa normálne začínala aj ja tešiť.

Po obede som už nemala prednášky, a tak ma Alice vytiahla na menší nákup. Kúpila som si nové conversky. Alice z toho šalela, lebo ma silou mocou chcela donútiť kúpiť si nejaké štekle. Hold dievča, máš smolu. Mňa do podobných zabijakov nenasúkaš, pomyslela som si pri jej snahe presvedčiť ma.

Keď sme sa vrátili na intrák, Alice okamžite začala s prípravami na párty. Áno, ona je blázon. Ja som si namiesto toho išla zopakovať dnešné učivo, aby som v tom mala priebežný prehľad. Za necelý mesiac ma čaká prvá väčšia skúška zo základov rímskeho práva. Ono sa síce povie, že iba základy, lenže tie základy sú spísané v piatich hrubých knihách a ja ich musím vedieť. Mám čo robiť.   

Zobudila som sa na Alicine pišťanie. Ach, to len ja dokážem zaspať nad knihou. Sedem tridsať. No fajn, to som si radne zdriemla. Nestihla som sa skoro nič naučiť a ešte k tomu som sa ani nepripravila na tú prekliatu párty. A to za desať minút pre nás prídu chalani.

Vyskočila som na nohy, otvorila dokorán šatníkové dvere a vybrala z nich úzke čierne nohavice, tmavomodré tričko s flitrami, ktoré mám, samozrejme, od Alice, odhaľujúce jedno rameno. K tomu všetkému som si obula moje obľúbené tichošľapky (športovo elegantné čierne conversky) a moje červené sačko. Športová elegancia, to je môj štýl a nie tie minišatičky, do ktorých ma chce Alice stále obliekať. Rýchlo som si ešte prečesala moje vlnité vlasy, a som hotová. Ako na povel, práve v tom momente zaklopali chalani.

Za dvadsať minút sme boli pred clubom. Bola tu hádam celá univerzita, také to tu bolo narvané. Dolu na parket viedlo z oboch strán pol oblúkovité schodisko. Interiér bol jemne elegantný, no napriek tomu moderný. Jednotlivé boxy na sedenie boli oddelené jemnými baldachýnmi, ktoré celému priestoru dodávali veľkolepý charakter. Oproti schodisku bol veľký bar a na druhej strane bol DJ aj so svojou aparatúrou.

Ešte som si to tam nestihla celé obzrieť a už ma Alice ťahala na parket. Som tanečné drevo, ale na takéto bláznivé poskakovanie, aké sme s Alice predvádzali, netreba talent. Zamiešali sme sa do davu. Blbli sme do vysmädnutia. Našťastie chalani obsadili jeden box, v ktorom nás už čakali naše drinky. Objednali sme si ďalšie nápoje. Alice ma zase vytiahla tancovať, ale tentokrát nie na parket, ale tiahla ma na pódium k DJ-ovi.

„Alice, neblázni. Ja tam nejdem. Stačí, že sa strápňujem tu dole. Nemusia na mňa všetci civieť.“

„Ale, prosím, urob to pre mňa,“ hodila po mne psie oči. Prečo len ja musím mať za kamarátku takého malého protivného škriatka. Zbadala, že ma zlomila.

Tancovanie na pódiu, tak tomu sa povie zážitok, aj keď dosť trápny. Alice ma vykrúcala zo strany na stranu a v jednom okamihu som nás pristihla ako si spolu pospevujeme refrén pesničky.

„Party rock is in the house tonight, Everybodoby just have a good time...“

Dole pod pódiom sa k nášmu spevu pridal aj Jasper. Bol taký rozkošný ako sledoval Alice. Z jeho očí sršala úprimná láska.

Očami som zavadila o Edwarda vyzeral tak šťastne a spokojne. Keď skončila pesnička, všimla som si, že Jasper natiahol ruku k Alice a pomohol jej zoskočiť dole z pódia. Edward urobil to isté. Chytila som sa jeho ruky a skočila. Nanešťastie som si ešte predtým zamotala nohy, takže som vpadla do Edwardovho náručia. Ešte šťastie, že je taký silný a stihol ma zachytiť. Začal hrať nejaký slaďáčik a ja som si uvedomila, že som ešte stále uväznená v Edwardovom objatí.

„Zatancuješ si so mnou, alebo si chceš ísť sadnúť?“ opýtal sa ma nonšalantne.

„Rada ti venujem jeden tanec,“ odvetila som mu a zložila si ruky za jeho krkom.

Pozerali sme si do očí, pričom naše tváre boli od seba len pár centimetrov. Z ničoho-nič ma premohol pocit déjà vu. Ale namiesto rozoberania týchto pocitov som si vychutnávala tieto chvíle. Zložila som si hlavu na jeho hrudi a nechala sa viesť do rytmov hudby. V jeden okamih som zachytila Alicin pohľad.

Pretancovali sme celú noc. Cítila som sa úžasne. Nikdy som nepredpokladala, že na párty môže byť tká dobrá zábava. Asi predtým som na ne nechodila so správnymi osobami. Okolo štvrtej nad ránom som zaregistrovala, že Alice s Jasperom sa niekam vyparili. Trochu ma nabrúsilo, že si nedali tú prácu, aby nám to oznámili.

Zatiahla som Edwarda naspäť do nášho boxu.

„Ja už fakt nevládzem,“ posťažovala som sa. Zobrala som si svoj drink a odpila si z neho. Moje obľúbené mojito ma nikdy nesklame.

„Aj ja už padám od únavy. A zajtra, vlastne dnes, nás čaká ešte škola. Povedz mi, to komu napadlo spraviť párty uprostred týždňa? Ešte šťastie, že začíname až poludňajšími prednáškami, inak neviem, ako by sme to zvládli.“

„Kam sa vlastne vyparili naše dve hrdličky?“

„Myslím, že nemusíš dvakrát hádať. Asi by sme mali už aj my ísť. A neodvrávaj, vidím, ako ti klipkajú oči.“ Tak toto ma štve, ako vedel, že chcem protestovať, ale aj napriek tomu mal pravdu. Už sa neviem dočkať, kedy padnem do mojich nadýchaných perín a upadnem do bezsenného spánku.

„Dobre, neprotestujem.“ Prudko som sa postavila a pri tom pohybe sa mi trochu zatočila hlava. Našťastie pre mňa, ma Edward stihol zachytiť aby som nespadla.

„Ďakujem,“ šepla som mu. Chytil ma okolo pása a viedol k jeho autu. Čerstvý vzduch ma trochu prebral. Edward mi pomohol nastúpiť do auta, aj keď to nebolo vôbec potrebné. V momente, keď som sa zaborila do sedadla a zavrela oči, som zaspala. To, čo sa dialo potom, si pamätám len hmlisto.

„Bella, sme tu. Vstávaj.“ Niekto mnou potriasol. Ale mne sa nechcelo otvoriť oči. Zrazu som ocitla vo vzduchu. Bolo mi to jedno, nereagovala som a znova upadla do snenia.

Znova som sa dostala do stavu vnímania okolia, keď ma Edward ukladal do postele. Opatrne mi vyzliekol sako a potom aj topánky. Opäť ma jemne nadvihol a prikryl ma perinou. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale chytila som ho opatrne za ruku, ktorou ma držal, a pritiahla som si ho bližšie k sebe. Vyzeral prekvapene, ale neprotestoval.

Jemne som sa dotkla jeho pier a venovala mu nežný bozk. Potom som ho z polospánku poprosila, aby neodchádzal a ľahol si ku mne. Vyhovel mi a ja som sa spokojne uložila na jeho hrudi. Konečne som upadla do spánku, ktorý, žiaľ, nebol bezsenný ako som si priala. Aby som pravdu povedala, vôbec si nie som istá či to, čo sa stalo, nebol náhodou predsa len jeden z mojich snov. Ale teraz nad tým, naozaj, nechcem rozmýšľať.

Chcela by som sa vám poďakovať za trpezlivosť, že mi to tak dlho trvalo. Mala som toho strašne veľa a akurát pri tejto kapitole ma opustila moja kamarátka múza. No napriek tomu dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť a zanecháte mi komentár. S radosťou príjmem aj kritiku, aby som sa mohla učiť na svojich chybách. Ďakujem

Autor: Dreamgirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All The Right Moves 2. kapitola: