Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 1. kapitola

16.06.2012 (19:00) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 42× • zobrazeno 13565×

Hifi veža prehrávala môj obľúbený hit od skupiny KT Tunstall - Black Horse. Neodolala som a zahmkala som si chytľavú melódiu. Môj hlas nie je žiadny spev slávika, ale dnes som mala byť celé doobedie sama v kancelárií. Na chvíľu som sa mohla uvoľniť.

Otočila som sa na mieste a začala sa vlniť v rytme piesne. Ľahkým krokom som pretancovala k pracovnému stolu a položila naň písomnosti potrebné na dnešné rokovanie. Nedalo sa tomu ubrániť a ani neviem ako, začala som spievať. Mykla som plecom. Mám jednoducho dobrú náladu. Veselo pospevujúc melódiu starého hitu som zoraďovala všetky podklady v poradí, v ktorom budú potrebné. Energeticky som sa otočila po posledný šanón s návrhmi zmlúv, keď som do niekoho vrazila. Inštinktívne som natiahla ruky pred seba a dotkla sa tak bezchybného obleku Dolce & Gabbana šitého na mieru. Dokelu. Aby sa moje poníženie mohlo ešte zvýšiť, celá som sa začervenala, keď som si uvedomila, kým som bola pristihnutá. Moje kultúrne vystúpenie nemohlo zostať nepovšimnuté. Nič neočakávané. Mohla som to predpokladať.

„Slečna Swanová, máte pôsobivé tanečné nadanie,“ povedal zadúšajúc smiech, „kebyže to viem skôr, na dnešný večierok neobjednám profesionálne tanečnice.“ Teraz už musel svoj smiech kryť kašľom.

Zamračila som sa a o krok od neho odstúpila. Obišla som ho a kráčala na opačný koniec miestnosti. Vypla som hifi vežu a vzala do ruky šanón, ktorý som mala v pláne pred zrážkou položiť na stôl a išla pomaly späť, tváriac sa, že sa nič nestalo.

Zhlboka som sa nadýchla. Profesionálny prístup. Týmto tvrdením ma však poriadne dopálil. Loptička bola na mojej strane ihriska, musela som dať smeč.

„Pán Cullen, to by ste sa nedoplatili,“ zašepkala som s miernym náznakom zlosti v hlase. Pri pohľade do jeho nezbedných zelených očí som sa však okamžite pousmiala. Na svojho šéfa, Edwarda Cullena, som mala slabosť. Nedokázala som sa naňho hnevať. Nie, keď tu stál vo svojom bezchybnom obleku, dokonale oholený a preňho neodmysliteľným vrabčím hniezdom hnedo-medených vlasov na hlave.

„Mám to brať ako výzvu?“ zašepkal tajomným hlasom a o krok pristúpil.

Naoko som sa zatvárila ohromene.

„Ako som len mohla zabudnúť, pán Cullen, vy si môžete dovoliť takmer všetko,“ podpichla som ho. K stolu som však pre istotu pristúpila tak, aby bola čo najväčšia vzdialenosť medzi nami. Odhodlanie bola jedna vec, ale pokušenie druhá.

„Takmer?“ zdvihol obočie, oprel sa o pracovný stôl a zložil si ruky na hrudi. Skúmavo sa na mňa pozrel, akoby sa snažil zistiť, čo som tým myslela.

Samozrejme, Edward Anthony Cullen mohol mať, čo chcel, aj koho chcel. Nesmierne bohatý a príťažlivý chlap, ktorému ženy samy skákali do postele. Vďaka silnej charizme, nekompromisnosti a kvalite dodávaných zbraní sa obchodný partneri pretekali v tom, kto s ním uzavrie väčší kontrakt. Lebo obchod s Edwardom Cullenom bola zaručená cesta k úspechu a neskutočnému balíku peňazí. Zbrojný priemysel bolo odvetvie, v ktorom sa točilo najviac peňazí, bez ohľadu, či bola kríza alebo nie.

„Za hodinu príde pán Collins na rokovanie kvôli dojednaniu podmienok pre štátnu zákazku. Chcú pre armádu dodať nový arzenál zbraní. Na stole máte potrebné podklady a návrhy zmlúv.“

Presunula som sa bližšie k nemu a chcela som položiť šanón so zmluvami na stôl. Tvárila som sa, že som si jeho podpichnutie nevšimla. On mal však iný plán, nerád prehrával. Lepšie povedané, neprehrával. A to zásadne.

„No tak, Bella, čo nemôžem mať?“ Chytil ma za plece a pritiahol ma bližšie k sebe. Jeho mentolový dych mi ovial tvár.

Zostala som paralyzovane stáť. Toto by malo byť zakázané. Každý môj ďalší pohyb bol namáhavý, akoby som sa snažila pohnúť náklaďákom a nie rukami. Zo šanónu som si spravila štít a pritisla si ho bližšie na hruď, aby som aspoň čiastočne minimalizovala kontakt. Dobre som vedela, čo mal na mysli. Dych mi uviezol v krku a zrazu som mala problém sa sústrediť.

„No, napríklad svetový mier, výlet na Titanicu a noc s prezidentom,“ vydýchla som naraz, aj keď ma to stálo neskutočne veľa sily.

Pustil mi ruku a zasmial sa. Aj ja som sa usmiala. Zvuk jeho smiechu bol nákazlivý. Po predchádzajúcom napätí nebolo ani stopy.

„Aj keď,“ zamyslela som sa, „prezident je ti dosť zaviazaný. Možno by sa to dalo zariadiť, ale pravdepodobne potom by si zostal úplne na mizine.“

Edward zaklonil hlavu a rozosmial sa, tentoraz nahlas. V takýchto situáciách sme si automaticky tykali. Neexistovalo na to pravidlo. Sama som sa často pre to cítila trochu neisto.

„Tak to máš pravdu, Bella. Ale vieš čo, napriek tomu, že je to príjemný chlapík, nestojí mi to za tie prachy a najmä,“ odmlčal sa a významne na mňa žmurkol, „nie je to môj typ.“

To som už nevydržala a naplno som sa rozosmiala až mi z očí vytryskli slzy. Oči mu nezbedne svietili a ja som sa pri tej predstave ešte viac rozosmiala. Prikryla som si rukou ústa, aby som sa nesmiala úplne nahlas.

Zazvonil telefón a ja som sa rýchlo snažila upokojiť. Edward mi odstúpil, aby som mala lepší prístup k stolu. Po druhom zazvonení som to zodvihla.

„Prosím, kancelária Edwarda Cullena, pri telefóne Isabella Swanová.“ Naučená replika, ktorú som nepretržite používala.

Na druhej strane sa ozvala sekretárka pána Collinsa, ktorá chcela potvrdiť dnešné stretnutie.

„Samozrejme, očakávame pána Collinsa o jedenástej hodine v zasadačke vedenia spoločnosti na dvanástom poschodí. Príjemný deň prajem. Dopočutia,“ povedala som zdvorilo a položila.

Zhlboka som sa nadýchla a otvorila šanón, aby som mu narýchlo zhrnula posledné rokovania s ministerstvom obrany, ktoré viedol náš sprostredkovateľ.

Edward si sadol na stoličku a vyložil si nohy na stôl. Zavrel oči a bez pohybu ma počúval. Tak to robil vždy, aby sa naplno sústredil na všetky dôležité fakty.

„Mám ešte dnes nejaké stretnutie?“ povedal bez toho, aby otvoril oči, keď som dokončila stručné zhrnutie a položila zmluvy na stôl.

Chytila som diár, ktorý mám neustále pri sebe spolu s telefónom, a prelistovala ho.

„Stretnutie s pánom Collinsom bude trvať až do obeda. Na pol druhú máte rezervovaný stôl v hoteli Hilton so slečnou Ciarou. O tretej začína prezentácia novej technológie N-17 vo výskumnom oddelení, a potom...“ Nestihla som dokončiť celý zoznam. Edward prudko otvoril oči a zakrútil hlavou.

„Ciaru zrušte, so žiadnou sa zo zásady nestretnem viac ako raz. Pošlite jej kvety a...“ Významne sa odmlčal a pozrel mi rovno do očí. „Postup poznáte, tak ako vždy.“

Rýchlo som si zapisovala nové inštrukcie. Samozrejme, kvety s ospravedlnením a šofér, ktorý dámu odvezie domov, aby si nemusela brať taxík.

„Takisto odložte aj tú prezentáciu. Prezrel som laboratórne záznamy. Nie je to vôbec dokončené. Bola by to iba strata času. Odkážte technikom, aby postupne zvyšovali výkon generátora a testovali, ako bude látka reagovať. Podľa výsledkov, ktoré dosiahnu, im určím nový termín. Zavolajte Jerrymu, že sa stretneme u mňa v posilňovni. Chcem sa s ním porozprávať o tom novom návrhu projektu pre NATO. Tak okolo druhej. A nech mi prinesie aj ten prototyp, on už bude vedieť.“

Horúčkovito som písala, aby som na nič nezabudla. Keď som skončila, pozrela som sa naňho s očakávaním, či mi ešte niečo chce povedať. On sa na mňa iba zamyslene pozeral.

„Budete dnes na večierku?“ Začudovane som sa naňho pozrela. Vedel, že na tieto jeho večierky nechodím. Ale už len myšlienka, aby držal v hlave detaily o mojej osobe, bola absurdná. Neurážalo ma to. Pracovala som pre neho príliš dlho, aby som sa nad niečím podobným viac pozastavila.

„Nie. Ale zariadim, aby všetko bolo nachystané a aby účasť bola potvrdená,“ povedala som s čo najviac profesionálnym hlasom.

„Čo by som bez vás robil, slečna Swanová,“ pousmial sa a zložil nohy zo stola. Zapol svoj osobný laptop, ktorý mal pripojený na veľký monitor na stole.

„Boli by ste, samozrejme, úplne stratený,“ odvetila som.

Z baru za pracovným stolom som vybrala jeho obľúbenú škótsku whisky, pridala do nej ľad a podala mu pohár, „Je to všetko, pán Cullen?“

„Áno, slečna Swanová, dnes vás už nebudem potrebovať.“ Vďačne sa usmial, vzal si pohár a otočil sa k monitoru počítača.

Otočila som sa na podpätku. Vykročila von z kancelárie a držiac svoj diár som zavrela dvere.

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 1. kapitola: