Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 3. kapitola

29.03.2010 (14:15) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2631×

3. kapitola

Edward

„Nóó, ja len som ti prišiel povedať, že s nami pôjde aj Renáta, “ povedal to roztraseným hlasom, aj keď neviem či je to u upírov vôbec možné. No, tak s nami pôjde Renáta, čo je na tom. Počkať! Renáta?! To nemôže byť pravda! Tak toto nepripustím!

„Čo?! Tak toto kto nakázal! Ja som rozhodol, že pôjdem ja, ty, Eleazar a Emm. Nikoho iného som nevravel. A iba ja môžem rozhodnúť, kto s nami pôjde. Teda až na otca, ten samozrejme môže všetko,“  hovoril som značne nahnevaným tónom, a myslím, že to počula celá Voltera. Tak o toto mi teraz nešlo, Renáta je strašne dotieravá a stále podlizuje Arovi, aby sa dostala na vyššie postavenie v garde. Tak takýchto ľudí neznášam.

No, počkať keď som ja nikoho „nepozval“ tak jedine Aro, Marcus alebo Caius to mohli spraviť. No, jasné kto iný by v tom mal prsty ako môj milovaný otec Aro. Tak toto mu len tak neprejde.

Hneď som vystrelil do sálu, kde bude určite sedieť na tom jeho úžasnom tróne. Tak toto mu ešte vytmavím. Ja som sa rozhodol, kto pôjde a on to naozaj nemá právo meniť. A ešte k tomu k nám nasáčkovať Renátu. Veď vie, že ju nikto z nás nemusí, tak prečo zrovna ju. A Emm ju totálne neznáša a nemôže ju vystáť.

To už by som bral skôr Heidy alebo Gianu. Giany bola kedysi človek, ktorý pracoval na recepcii. Je celkom milá a chápavá. Ale Renáta je niečo ako posol z pekiel. Bude nám tam iba prekážať.

Popri týchto úvahách som prišiel až do sálu, kde sedel Aro a Marcus. Caius bol boh vie kde. No nič aspoň, že je tu Aro.

„Ako si mohol bez môjho vedomia dovoliť k nám pripojiť Renátu?“ Začal som už naňho trocha kričať. Veď mám aj prečo. tak nech si to vypije.

„Edward upokoj sa. Ja som ju k vám dal, preto, že tam pôjdete iba vy, a bolo by to podozrivé. A okrem toho tam chcela ísť sama. Vlastne mi to navrhla ona,“ uvažoval Aro nahlas. No ja som to už nevydržal a začal naozaj kričať.

„Veď vieš, že ju nikto z nás nemusí. To si nemohol povedať trebárs Giane aby išla s nami? Ju by som tam uvítal s radosťou, aj keby je ešte človek!“ Rozkrikoval som sa po celej Voltere. Myslím, že to bolo počuť aj za brány. Tak toto mi asi tak ľahko neprejde.

„Edward, nemienim s tebou o tom diskutovať. Rozhodol som, že pôjde ona.“

Tak toto ma dostalo.

„A ja ako nemám žiadne právo do toho hovoriť? Veď som nástupník trónu, tak aspoň o tomto som mohol rozhodnúť sám! Nemyslíš?“ Zo začiatku som ešte kričal, no môj hlas sa ustálil na normálnom bode. Už som skôr hovoril rezignovane, akoby som sa ho snažil presvedčiť.

V jeho tvári bolo vidieť, že žiadne námietky neprijíma. No ja som mal už vymyslený iný plán, ako vypakovať Renátu z nášho „výletu“. A to rozhodne nebude dobré. Hlavne pre ňu.

„Dobre, súhlasím s tým aby išla tiež, ale za koho nám bude? Predsa len vyzerá na dvadsaťpäť. A okrem toho preferuje ľudskú stravu,“ ukončil som svoj chabý pokus mu to znova rozhovoriť. Aspoň som to skúsil skôr, ako bude od nás utekať. No potom som niečo začul, a vtedy som si uvedomil, že Aro si veľmi stráži myšlienky. Bolo to niečo ako „Chlapec si ešte užije. Bude utekať sem, aby sa jej zbavil.“

Tak toto bolo aj na mňa moc. To mi chce povedať, že ju k nám nasáčkoval iba preto, aby ma tu udržal?  Tak myslím, že sa vrátim asi presne v deň mojej svadby. Nemám nikam na ponáhlo, tak prečo sem chodiť skôr?

Ani by som sem nechodil, nebyť toho, že musím. Som proste zodpovedný, ako inak. A tiež by si ma našli. Tak toto je nevýhoda. Majú oči proste všade.

Z premýšľania ma vytrhol až Arov hlas.

„To nebude žiaden problém. Renáta sa bude vydávať za Eleazarovu manželku. On má tak tridsať.

A ten druhý problém bude chodiť niekam ďaleko, aby vás neprezradila. Jej to problém určite nebude robiť.“

„Dobre, ako chceš!“ odvrkol som rýchlo, a vybral sa von zo sály. Keď som vyšiel za dvere rozbehol som sa svojou normálnou rýchlosťou. Zamieril som priamo do Emmetovej izby aby som mu oznámil novinky. Aj keď myslím, že ma bolo dosť dobre počuť.

Rýchlo som rozrazil dvere do jeho izby, keď som zbadal Emma v obrannej pozícii. Z jeho postoju som usúdil, že sa chystá skočiť. Keď som sa pozrel na dotyčnú osobu, ktorá ho vyprovokovala  zarazil som sa. Bola to osoba, ktorú by som tu vôbec nečakal...

Ďakujem, že ste si to prečítali a dúfam, že zanecháte komentík!

Veľmi ma inšpiruje k písaniu.

A ešte raz ďakujem! :)

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 3. kapitola: