Veľké ospravedlnenie smeruje LeeSusanCullen, za to, že musela tak dlho čakať. Dúfam, že za ďalšiu časť vety ma nezabije, ideme totiž na sviatky preč. Preč od internetu, tak sem nič nepribudne. Prepáčte! Ale pokúsim sa písať, ako len to bude možné! Sľubujem! A kapitola : hrozná. Nič v nej nieje. Ale aj tak príjemné čítanie. Vaša BlackStar:)
01.04.2010 (17:30) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2443×
4. kapitola
Edward
Bola to Renáta. Vôbec som netušil prečo chce po nej Emm skočiť, no keď som si prečítal jeho myšlienky hneď som pochopil. Emm sa dá ľahko vyprovokovať a ešte k tomu keď mu poviete, že ide s ním na jeho „vysnívaný výlet“. Renáta to mala v pláne no netušila, že po nej bude chcieť skočiť. Tak to sa prerátala slečinka.
Ja by som ju tam pokojne nechal, len tak no keby sa to dozvie Aro, tak by sme to riadne schytali. Renáta štít celej gardy, a keby jej nebolo, tak by sme boli v ohrození. No ona sa chce stať osobným štítom Ara. Nás má, prepáčte za výraz, v paži. Je jej jedno čo sa s nami stane. Aj keď väčšina nemá za potrebu jej štít. Dokážeme sa sami ubrániť.
Roztrhám ju na kusy a nikto mi v tom nezabráni. Bude ešte prosiť!
Tak toto som počul od Emmeta, keď sa na ňu chcel vrhnúť. Ešteže som taký rýchly a stihol som ho zachytiť skôr, ako jej utrhne hlavu. Emm sa zmietal, chcel ju zabiť. Nikdy som ho nevidel takto šalieť. Je to nezvyčajné.
Už sa trochu upokojil, tak som ho mohol pustiť. No stále tu bola zarazená Renáta. Pousmial som sa nad jej výrazom. Bola k smrti vystrašená. Veď mala aj prečo. Práve sa na ňu chcel vrhnúť najsilnejší upír na hrade. Teda myslím silou. Síce sa mohla brániť štítom, ale Emm bol príliš rýchly aby sa stihla spamätať.
Stále tam zarazene pozerala na upokojujúceho sa Emma, keď na ňu zrazu začal kričať.
„No, čo, zľakla si sa? Ja myslím, že nie si až taká úžasná, ako si o sebe myslíš. Vlastne ty nie si vôbec nič!“ stále po nej kričal, že to museli počuť aj Aro, Marcus a Caius.
„A kto si ty, že sa tu takto rozkrikuješ? Myslíš si, že si niečo viac? Tak to sa mýliš!“ Renáta naňho kričala jej piskľavým hlasom, z ktorého mi bolo popravde zle.
Emm na ňu chcel znova skočiť, ale to som nemohol dopustiť. Postavil som sa mu do cesty a on na mňa hodil nechápavý pohľad. Jeho myšlienky boli ešte zmätenejšie ako jeho výraz. Iba so pokrútil hlavou, že sa nič nedeje a obrátil som sa na nášho nezvaného hosťa.
„Renáta vypadni. Budeme ťa mať dosť keď s nami budeš bývať. Tak sa láskavo zdekuj preč a už neotravuj,“ zvýšil som na ňu hlas, aby pochopila o čo tu ide. Ešte chvíľu a Emm by sa asi utrhol z reťaze, ktorá bola už aj tak dosť naštrbená.
„Aj tak si iba obyčajná nula...“ zašepkala tak aby sme ju nepočuli. No my sme to veľmi dobre počuli a Emm už znova chcel po nej skočiť. Za tých pár minút už po tretíkrát.
Postavil som sa pred Emmeta aby už viac nevyvádzal. Nemám za potrebu ešte ho tu nechať kvôli jednej nafúkanej krave. Aj tak som mal plán, ktorý ju doslova odpálkuje späť sem do Volteri.
„Emm, upokoj sa už konečne. Nechaj ju tak, aj tak už mám plán ako sa jej zbaviť,“ zašepkal som teraz ja, aby ma nikto nepočul. Na Emmetovej tvári sa zrazu začal rozširovať úsmev. Vedel som, že už mám vyhraté. Emmet je na takéto akcie vždy pripravený, a nebolo tomu ani dnes koniec. Už sa mu v hlave rodili nápady na vyštvanie Renáty.
„Tak dobre, ale popredu ti hovorím, že to musí byť niečo extra. To, že si ma nenechal jej utrhnúť tú jej namyslenú hlavu, ti len tak neodpustím,“ zakončil to vážnym hlasom, v ktorom bol poznať, že sa nevie dočkať kedy jej niečo vyvedieme. Proste náš milovaný Emmet.
„Jasné, ale musíš si počkať,“ povedal som a odozvou mi bolo nesúhlasné zavrčanie, no nato sa jeho výraz závratnou rýchlosťou zmenil. Zo zamračeného sa rázom stal vysmiaty.
„No, tak čo ťa napadlo tento krát?“ opýtal som sa so zdvihnutým obočím.
„Už viem ako sa bude volať naša akcia. Tým myslím vyštvanie Renáty.
Bude to akcia s názvom Sadni, ľahni a vypadni! “
Neveriacky som krútil hlavou nad tým čo ho zase napadlo. Ale zase taký zlý názov tomu nedal. Pekne si ju vycvičíme! Aj keď také ľahké to nebude, skôr ju od nás hneď vyštveme. Ale čo, tak či tak od nás vypadne, tak nám to môže byť jedno. Teda Emmovi tak celkom nie.
„Ty máš názov, ja mám zasa plán,“ povedal som tajomne. Emm div nenadskakoval dva metre vysoko, aký bol nedočkavý. Ako malé dieťa. Pomyslel som si.
„Tak náš plán spočíva v tom, že...“
Tak už len niečo na záver.:)
Myslím, že vás malý koment nezabije.
Aj ten poteší!
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek At the end is a beam! - 4. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!