Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 8. kapitola

23.04.2010 (17:45) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2359×

8. kapitola

Edward

Renáta tam mala po celej zemi pohádzané naše veci. Zväčša to boli tričká. No, nedalo sa to nazývať tričkami, pretože to bolo rozstrihané na najmenšie časti.

Po zemi sa aj s kúskami oblečenia váľali špendlíky, zicherky a ihly.

Zacítil som akýsi nátlak na svoj chrbát, tak som stuhol, a odmietal sa postaviť mimo týchto dverí. Podľa myšlienok to bol Emm. Bol zúrivý do nepríčetnosti.

Síce sa snažil, ale mňa z tých dverí nedostal. Zrazu, už som nič necítil, a pochopil som, že ho odvliekli preč. Počul som ich z obývačky, ako doňho hustia, aby sa upokojil. Ja som sa poobzeral po miestnosti, aké sú škody, alebo čo sa tu vlastne poriadne deje.

Videl som veľa rozstrihaných tričiek, ale bolo ich tu strašne veľa, takže som nevedel posúdiť, koľko a čie sú. No potom, som si všimol Renátu. Usmievala sa škodoradostným úsmevom. Toto som už ani ja nevydržal a spustil na ňu.

„Čo si si to dovolila?“ vybafol som na ňu, hlasom vyšším o tri oktávy.

„Ja? Ja som si iba zaobstarala oblečenie. Snáď vám to chlapci nevadí,“ povedala presladeným hlasom, že sa mi spravilo zle. Stále sa usmievala tým priblblým úsmevom, až som na ňu zavrčal. To ju tiež nevyviedlo z jej role.

„Tak toto si ešte odskáčeš,“ povedal som hlasom tichým, že som to mohol počuť iba ja. Ona si iba odfrkla a pohodlne sa posadila na svoju posteľ.

Ja som stále sledoval tú spúšť, čo narobila. Zrazu som zbadal niečo čo sa nebezpečne podobalo Emmovmu obľúbenému tričku. Zmohol som sa iba na hlasité :

„Uf.“

Na to hneď zareagoval Emm, a už sa rútil pozrieť čo sa stalo. Vrútil sa do izby ako veľké tornádo, a začal sa prehrabávať v tom množstve ústrižkov.

Zbadal som, ako Renáta postupne opúšťa miestnosť. Pochopila, že to už nie je miesto, kde by sa mohla zdržiavať. Emm sa stále hrabal v tej kope a ani nezaregistroval, že zmizla.

Nechcel som robiť ešte väčšie problémy, tak som ju nechal tak. No počul som cvaknúť dvere, a potom tiché kroky blížiace sa k lesu. Toto zaregistroval aj Emm, ktorý sa ponáhľal za tým zločincom. No, nejako sa mu nedarilo dostať sa spod tej hory látok.

Začal nadávať a trhať všetko čo tam bolo. Nebral ohľad na to, čo to je. Videl som iba veľa malých kúsočkov látky lietať vzduchom, a úplne som zabudol na Emma. Keď som sa spamätal, rýchlosťou blesku som sa vydal za nimi. V pätách mi boli aj Dem s Eleazarom.

Zameral som sa na Emmove myšlienky a zistil, že je len kúsok od nás, no išiel šialenou rýchlosťou. Renáta pred nim mala náskok, no ten veľmi rýchlo prekonal. V myšlienkach mu lietali šialené spôsoby mučenia, a veľa rôznych spôsobov zabitia upíra.

Všetko to bolo zahalené veľmi silnou červenou hmlou. Nemyslel jasne. Bol ako utrhnutý z reťaze. Toto sa mu nestalo ešte nikdy. Teda nerátam prvý lov. To sa dalo čakať. Ale toto bolo iné, presne vedel po čom ide, a čo má spraviť. Teda nemá, ale on chce. Chce ju vidieť po kúskoch.

Pomaly som sa dostával pod vplyv jeho myšlienok, aj mne sa začalo červenať pred očami, no rýchlo som jeho myšlienky vypudil z mysli, aby som neskončil rovnako. To by ešte tak chýbalo. Dvaja šialený upíry na love Renáty. Síce sa mi to pozdávalo, ale nebolo to možné. Aro by si nás pekne podal. A potom  by nám ešte znadal, že kvôli takej blbosti ako sú tričká.

Postupne sme sa k nemu dostávali bližšie, až sme ho nakoniec aj videli. Zameral som sa naňho. Stále utekal, až sa po krátkej chvíli zastavil. Všetci sme ako na povel zastavili s ním. Boli sme uprostred malej okrúhlej lúky. Svojím vzhľadom pripomínala kruh.

Krásny kruh plný kvetov a neďaleko hučal potôčik... Tak a dosť! Máš tu sledovať tých dvoch bláznov, a nie sa rozplývať nad touto lúkou, ktorá je krásna... Bože, už znova! Sústreď sa! Kričal som na seba v mysli. Zameral som sa na jeho myšlienky, no neprezrádzali žiaden plán, alebo hocičo iné. Sledoval som každý jeho pohyb.

Nemohol som dovoliť aby sa niečo stalo. Zrazu mu na myseľ vyšli tie slová, ktoré som počuť za žiadnych okolností nechcel.

„Zabijem ťa!“ zakričal cez celú lúku. Myslím, že to bolo počuť aj vo Voltere. Trhalo to bubienky. Postavil sa do bojovej pozícia a Renáta mu to opätovala, ale jej pozícia prezrádzala, že sa jedná iba brániť. Začali okolo seba krúžiť. Tak toto už je moc.

Rozhýbal som sa k pohybu, no vtom sa Emm odrazil, a hodlal na Renátu skočiť. To som nemohol dopustiť, tak som kývnutím ruky naznačil, nech sa po ňom vrhnú. Ja som išiel za Renátou. Aj keď neochotne, no išiel. Zbehlo sa to v sekundách, no Emm už ležal prišpendlený k zemi a ja som Renáte hovoril, čo má spraviť. Sprvu to odmietala, ale potom sa pozrela na Emma a poslúchla.

Jej hrdosť je hrozná. Keď už konečne utekala do domu, otočil som sa na Emmetta. Stále ležal na zemi, no už sa nevzpieral. Pozrel som sa do jeho mysli a už naozaj bola bez štipky červene. Pokynul som aby ho pustili. Emm sa zdvihol zo zeme a oprášil sa. Zrazu sa na mňa zameral a v myšlienkach na mňa nadával, že som mu to nedovolil.

„No, tak čo! Nájdeš si inú zámienku,“ povedal som tvrdým, no trocha pobaveným hlasom.

Iba sa na mňa zašklebil a spustil.

„Za toto mi zaplatíš. Len tak ti to neprejde...

   Ďakujem, že ste si to prečítali!

Pusu, vaša BlackStar!

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 8. kapitola: