Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 9. kapitola

14.05.2010 (14:45) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2326×

9. kapitola

Edward

„Za toto mi zaplatíš. Len tak ti to neprejde,“ opakoval po mne tvrdý hlas s podtónom smiechu. Len som sa usmial nad jeho myšlienkami. Dokáže byť veľmi kreatívny, keď chce. Pristúpil ku mne a vzal ma za plecia. Spolu sme sa vydali do domu. Dem s Eleazarom nás nasledovali. Ako nejaký chvostík - pomyslel som si. Nad tým som sa usmial.

No keď sme išli do domu, Emm mi vysvetlil jeho plán. V podstate to bol plán už z minula, ale tento bol vylepšený viacnásobne. Bol to náš super plán. Bude potrebovať dlhší čas prípravy, ale to nijako nevadí. Vystačíme si aj s menšími vtipmi.

Prišli sme pred dom a ja som sa započúval, čo sa tam deje. Počul som iba šušťanie papiera a podľa myšlienok sedela Renáta dole v obývačke a čítala si. Snažila sa na nič nemyslieť, ale nešlo jej to moc dobre. V tento moment by si priala byť neviditeľná.

Pokojne som prešiel do domu a za mnou sa šuchtal Emm, ktorý sa hneď ako ju zbadal, prikrčil, no ja som mu ďobol do rebier, nech sa konečne upokojí. Už sa mi naozaj nechce poskakovať okolo nich ako psík a zbierať ich kúsky. Chcem mať pokoj, ktorý bude prerušovaný občasnými akciami spáchanými na Renátu.

Tak, asi takto si predstavujem pokoj. No a ešte chodenie na strednú. Už je to síce nuda, ale stále lepšie ako byť zavretý vo Volterre.

„Idem na lov!“ zavolal som do domu, no vedel som, že by ma počuli aj keby by som šepkal.

„Idem tiež,“ reagoval hneď Emm. Ten si nesmie nechať ujsť žiaden lov.

„Počkajte! Idem s vami,“ ozval sa Dem. No, tak to už by aj stačilo. Ešte sa k nám pripojí ten diabol. Keď zišli dolu, mohli sme vyraziť. Rozbehol som sa do lesa a za sebou som počul dva páry nôh. Radšej som ich nevnímal a bežal som ďalej. Odbehol som riadny kus od nich a začal loviť...

Bol som po love a bežal som domov. Už bolo aj na čase. Začalo svitať. Ani neviem, čo som robil. Iba som našiel krásnu lúku a ľahol si doprostred nej. Vlastne to bola tá lúka, kde Emm skoro roztrhal Renátu. No, bola prekrásna. Asi som tak dlho premýšľal.

Už som sa približoval k domu a zdalo sa mi čudné, že nepočujem žiadne nadávky alebo trieskanie.

Započúchal som sa do myšlienok v dome. Emm niečo hral, na „prianie“ Renáty vypol zvuk. Demetri a Eleazar preberali školu. Predsa len už v pondelok ideme do školy. A Renáta, tá si upravovala svoje novo nadobudnuté modely. Už ma to prešlo, ale stále jej mám chuť utrhnúť hlavu.

Potichu som sa vyhupol do svojej izby tak, aby ma nik nepočul. Potreboval som sa trocha odreagovať a tak som zašiel do sprchy. Je pravda, že tá lúka mi pomohla, ale aj tak...

***

„Emm! Poď už konečne, lebo to nestihneme!“ vrieskal som po Emmovi už hodnú chvíľu. Stále tá istá odpoveď.

„Ááá, Edík sa nám bojí, že by mohol prísť neskoro?“ odpovedal stále rovnako.

Po veľmi dlhej chvíli sa konečne uráčil prísť. V hlave mal stále, ako bude s každou kočkou na škole. Oh, mňa z neho prehodí.

Konečne sme vyrazili z domu a už sa rútili do školy. Znova. Už ma to aj prestáva baviť. Pred, no... desiatimi rokmi to bola ešte zábava, ale teraz... Je to čoraz horšie. Tá dnešná mládež.

Na každom kroku počúvať, akí sme úžasní. Nie, vďaka. Ale lepšie, ako byť vo Voltere, zatuchnutej diere.

Po chvíli sme dorazili na parkovisko. Boli tu samé staré autá. Zaparkoval som vedľa starého červeného Chevroletu. No, asi to tu bude horšie ako som čakal. No nič, prežijeme to. Všetci sme vystúpili z auta a už sa hnali cez celé parkovisko do kancelárie.

Aj v tej krátkej chvíli si nás stihli všetci dobre prezrieť. Dievčatá už si nás predstavovali... ani nechcite vedieť, kde a ako. Mužské pohlavie nás už vraždilo. No, chlapci budú mať dosť veľkú konkurenciu. Emm už si chystá plány.

Mali sme už všetko vybavené a chystali sa na prvú hodinu. Každý sme mali iné hodiny, tak sme sa každý vybrali iným smerom. Ja som mal prvú hodinu históriu, tak som zamieril do budovy C.

Bola celkom blízko, inak by som musel pridať, aby som to stihol včas. Hneď, ako som vstúpil, všetka konverzácia ustala a pohľady sa stočili na mňa. Nebol som z toho dvakrát nadšený, no musel som to pretrpieť.

Porozhliadol som sa po triede, kde je voľné miesto a posledné bolo vedľa milo vyzerajúcej dievčiny. Mala čierne dlhé vlasy a okuliare. No, tvár mala peknú, ešte takú detskú. Myšlienky tiež nevyzerali nejako zle. S dobrým pocitom som sa vydal k nej.

„Ahoj, je tu voľné?“ spýtal som sa zdvorilo. Ona na mňa vzhliadla a nemo prikývla. V myšlienkach ma ľutovala. Už ma videla obleteného všetkými dievčatami na škole. No zrazu sa tam zjavila tvár dievčaťa. Bola pekná, dalo by sa povedať - prekrásna. Krásne hnedé oči. To bolo to, čo ma na nej upútalo. Angela, ako som zistil, sa s nikým moc nepriatelí, no toto je jej najlepšia kamarátka.

Z myšlienok ma vytrhol až učiteľ, ktorý si žiadal moju pozornosť.

Celý deň ubehol rýchlo. Ani som sa nenazdal a už som sedel na poslednej hodine. Mali sme francúzštinu. Tú som ovládal perfektne. Bol som v lavici sám a dúfal, že to tak aj ostane. Ešte si ma odchytí nejaká fiflena. To by mi chýbalo ku šťastiu. Zrazu si vedľa mňa niekto odkašľal. Keby som nebol upír, asi by som dostal infarkt.

„Désolé, mais là je suis assis,“ („Prepáč, ale tu sedím ja.") povedala plynule francúzsky. Bolo to to dievča z Angeliných myšlienok.

Bola ešte krajšia ako sprvu vyzerala. Jej oči podtrhovali krásne gaštanové vlasy spadajúce k ramenám. Bola krásna. Asi som na ňu hľadel príliš dlho, pretože si znova odkašľala. To ma prebralo a konečne som jej odpovedal.  

„Désolé, je ne savais pas,“ („Ospravedlňujem sa, nevedel som.") odpovedal som jej nejako automaticky po francúzsky a ustúpil som z miesta, kde som sedel.

Ona mi venovala krásny úsmev a sadla si. Ostal som omámene stáť a pozerať na ňu. Dnes už druhýkrát ma z myšlienok musel vytrhnúť učiteľ, inak by som tam stál celú hodinu. V podstate som mu bol aj vďačný...  

!Perex!

A ešte raz, je to na vás!!!

P.S. : Francúzština neviem či je dobre. Pomáhala mi kamarátka, ale tá si tiež nie je istá. ;)

A ete som chcela upozorniť, že na jednu čitateľku pripadá iba jedem koment (nie, že by som nebola rada, že dávate aj viac :P), ale viem to zistiť. :P Ale naozaj vás prosím, nech píšete iba jeden koment na jednu osobu! :)

Ďakujem!     

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 9. kapitola: