Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 1. kapitola

20.03.2013 (17:45) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 4296×

Prvý deň v škole. To som zvedavý na svojich budúcich spolužiakov a čo im bude behať hlavou, keď ma uvidia. Keby vedeli, že som upír, vzdialili by sa, čo najďalej. Lenže musíme zostať v utajení. Ako nejaká drogová mafia.

„Už sa tešíš do novej školy, že?“ provokoval Emmett, keď sme išli mojím čiernym Volvom do školy.

„Áno, veľmi,“ povedal som ironicky.

„Emmett, zdá sa mi, že ty sa z nás všetkých tešíš najviac,“ ozval sa zozadu Jasper. Emmett hodil po Jasperovi vražedný pohľad. Z úst mi ušlo uchechtnutie.

Zaparkoval som na parkovisku pri škole a pri mne Alice a Rose so svojím červený kabrioletom. Už len to ich auto upútalo dosť veľkú pozornosť. Vystúpili sme z auta. K Jasperovi sa hneď nalepila Alice a k Emmettovi zas Rose. Len ja som sám. Chcel by som sa niekedy zamilovať. Lenže osud je proti mne. Možno sa nikdy nezamilujem...

Vybrali sme sa do školy. Každý sa na nás pozeral. Aj nám uhli z cesty. Zatiaľ jediná pozitívna vec.

Vtom na parkovisku zahučal motor nejakého športového auta. Zastali sme a každý sa tam obzrel, samozrejme aj my. Na parkovisku zaparkovalo malé žlté Porsche. Vystúpila z neho krásna mladá sebavedomá dievčina s gaštanovými vlasmi, ktoré jej jemný vietor rozvieval. Na to, že bol apríl, nebolo veľmi teplo, ale mala oblečenú čiernu krátku obtiahnutú sukňu, čierne topánky na ihličkách, červené tričko na ramienka s veľkým výstrihom a na tom mala čierny kabátik s tri štvrťovým rukávom. V ruke niesla čiernu kabelku.

Každý na ňu upriamil pohľad. Pomalým ladným krokom šla ku škole. Prezeral som si hlavne jej dlhé štíhle bledé odhalené nohy. Bola krásna a očarujúca. Keď išla okolo, pohľadom zavadila o mňa. Zahryzla si zvodne do svojich krvavo červených pier. Ucítil som nádhernú vôňu. Bola to jej vôňa. A nielen jej vôňa, ale aj vôňa jej krvi. Neskutočne ma lákala. Neovládol som sa a ticho som zavrčal.

„Pokoj, braček. To nie je na jedenie,“ šepla Alice, moja nevlastná sestra alias malý otravný škriatok. Snažil som sa upokojiť. Zvláštne bolo, že som tomu dievčaťu nedokázal čítať myšlienky.

Žeby sa náš braček zamiloval? pomyslel si Emmett. Alice sa na mňa povzbudivo usmiala. V mysli sa ma spýtala, či už môžeme ísť. Len som prikývol. Vošli sme do školy. Zatiaľ tu nebolo veľa žiakov. Pozitívna správa pre Jaspera. Je najmladší a zvláda to najťažšie.

Nastúpili sme rovno do tretieho ročníka. Práve som mal angličtinu. S Rose. Vošli sme spolu do triedy. Sedeli sme spolu v poslednej lavici v strednom rade.

Nastal čas obeda. Všetci sa nahrnuli do jedálne. So súrodencami sme si kúpili nejaké jedlo a sadli sme si k stolu v rohu. Výborné miesto. Jedlo sme si museli kúpiť, aj keď sme ho potom vyhodili, aby sme aspoň trochu vyzerali ako ľudia.

Pozeral som sa do myslí niektorých žiakov. To dievča, ktoré bolo ráno na parkovisku sa volá Isabella Swan, ale volajú ju Bella. Dozvedel som sa, že chodila takmer s každým. A s niektorými sa aj vyspala. No bola chladná. Každého odkopla po dni alebo po dvoch dňoch. Najprv vás pozve do kina alebo na večeru, potom vás dotiahne k sebe domov, vyspí sa s vami a nasledujúci deň vám dá kopačky. Alebo bez sexu. Aké milé. S jedným chlapcom chodila až štyri dni. To je rekord.

Sedela niekoľko stolov odo mňa. Párkrát sa na mňa pozrela a usmiala sa. Jej červené pery jej vynikali na bledej pokožke. Započúval som sa do rozhovoru medzi ňou a jej kamarátkou, vďaka upíriemu sluchu.

„Stavím sa s tebou o päťsto dolárov, že sa s ním nevyspíš skôr ako ja,“ navrhla jej Jessica - jej kamarátka. Obe sa pozreli smerom ku mne. Ja som sa babral s jedlom, ktoré som mal na tácke. Keď odvrátili pohľad, sledoval som ich.

„Vyspím. To si píš,“ povedala jej a zaškerila sa.

„Takže platí?“ spýtala sa jej. Jessica si myslela, že jednoznačne vyhrá a zarobí si päťsto dolárov. To som taký drahý? Možno som nejaký unikátny kúsok. Limitovaná edícia. Už som prestal venovať svoju pozornosť jej myšlienkam, pretože sa už ubrali iným smerom. Tým smerom myslím sex so mnou.

„Platí,“ odpovedala Isabella a podali si ruky. Nevyhrá ani jedna. To si píšte.

„Ten sa do nej fakt buchol,“ pošepol Emmett Jasperovi, čím ma vytrhli z načúvania.

„Nebuchol som sa. Len je zvláštne, že jej neviem čítať myšlienky,“ povedal som výhovorku, ktorá ma napadla ako prvá. No bola to aj pravda.

„Aj ja si myslím, že je zamilovaný. Ja si to nemyslím, ja to viem. Cítim to,“ povedal Jasper.

„Stačí sa naňho pozrieť a je to jasné,“ zaškerili sa.

Už ma nebavil ten ich rozhovor. Vstal som od stola a vyšiel som z jedálne. Na chodbe nikto nebol. Vybral som sa ku svojej skrinke. Otvoril som ju. Zrazu sa chodbou ozývalo klopkanie topánok a jedno približujúce sa bijúce srdce. Žiadne myšlienky. Takže je to Isabella. Vybral som učebnicu a zavrel som skrinku. Predo mnou už stála ona. Siahala mi po nos a to mala aspoň dvanásťcentimetrové podpätky.

„Nešiel by si na večeru? Dnes večer. Ty a ja,“ navrhla. Hrdlo ma pálilo. Tá jej pulzujúca tepna na krku ma neuveriteľne lákala.

„Nie,“ odmietol som pozvanie. Najprv ju to šokovalo, no hneď sa prebrala.

„Ale ja viem, že to chceš. Chceš ma,“ zašepkala a rukou mi prechádzala po košeli.

„Nie, Isabella!“ zavrčal som a silno som ju chytil za zápästie. Sykla bolesťou, ale hneď sa usmiala, čo som neočakával.

„Mám rada silných chlapcov,“ povedala a zahryzla si do pery. Zhodil som zo seba jej ruku a rýchlim ľudským krokom som vošiel do triedy, kde som mal mať ďalšiu hodinu. Ak by som tam zostal ešte minútu, zabil by som ju. Ona vo mne vzbudila túžbu zabíjať. Presnejšie ju.

Na katedre bol papierik, na ktorom bolo napísané: Nový žiak – Edward Cullen, posledná lavica pri okne. Sadol som si do tej poslednej lavice.

K triede sa približovalo bijúce srdce.

„Ale, ale. Koho to tu máme?“ spýtala sa Isabella pri dverách a zasmiala sa.

„Čo tu ty robíš?“ opýtal som sa nechápavo. Žeby ma prenasledovala?

„Predsa tu mám hodinu,“ povedala a vybrala sa smerom ku mne. Sadla si na stoličku vedľa mňa. Chcel som niečo povedať, ale predbehla ma. A to som upír a ona človek! „Ja som tu sedela doteraz sama,“ zamrmlala a slovo doteraz zvýraznila. „Ale osud chce, aby sme boli spolu,“ dodala a zvodne sa usmiala.

„Daj pokoj,“ precedil som cez zuby. Ruky som zaťal do pästí. Tá vôňa... Veľmi som chcel utíšiť ten oheň v mojom hrdle. Stačí zahryznúť a vysať. Až do poslednej kvapky.

„Jedno rande a dám ti pokoj,“ šepla a svoju teplú ruku položila na moje rameno. Tak teda poviem áno, aby už konečne dala pokoj.

„Tak teda dobre,“ povedal som a zadržal dych. Víťazne sa usmiala. Možno to zruším. Nie možno, ale určite. Najlepšie hodinu pred tým. Alebo pár minút.

„Takže dnes?“ opýtala sa.

„O týždeň v piatok,“ šepol som s posledným kúskom vzduchu v pľúcach. Úsmev na tvári jej zamrzol. Ruku z môjho ramena sklamane stiahla. Možno mala obavy, že ju Jessica predbehne.

Začal som si len tak listovať učebnicu, aj keď som ju vedel takmer naspamäť. Strednú školu robím už stý krát. Nie stý, ale už veľa krát som absolvoval strednú. Aj so súrodencami, aj bez.

O chvíľu začali vchádzať do triedy žiaci. Každý hneď upútal pohľad na nás, no keď som zodvihol pohľad od učebnice, všetci sa pozreli niekam inam. O minútu prišiel aj učiteľ.

Po hodine som vyšiel z triedy ako prvý. Musel som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu. Hodil som učebnicu do skrinky a vyšiel na parkovisko. Oprel som sa o svoje auto a do pľúc som nasal čerstvý vzduch. V krku som stále mal roztavené olovo, ale už to bolo znesiteľnejšie. Ďalšia je telesná. Dobrý nápad uliať sa. Rose a Jasper tiež mali telesnú.

Začul som ich myšlienky. Rose a Jasper sa blížili ku mne. Nechápali prečo nie som v škole. Hneď pribehli ku mne.

Prečo z teba cítiť človeka? pýtala sa ma v mysli Rose. Neodpovedal som. Nemal som jej čo povedať. Iba som odvrátil pohľad.

Si trocha naštvaný... Cítim to. Ona to v tebe vyvoláva, ale tiež cítim... Páči sa ti, hovoril Jasper. Nemohol som to už počúvať.

„Zajtra si berte Jeep. Na pár dní vypadnem z mesta,“ povedal som a nasadol do svojho Volva. Naštartoval som a čo najrýchlejšie som sa vybral domov. Keď som k nemu došiel, motor som nechal bežať a vystúpil som z auta. Upíriou rýchlosťou som vybehol do svojej izby, vybral si kufor a nahádzal doň nejaké potrebné veci. Z oblečenia som stále cítil jej vôňu.

Keď som otváral dvere na aute, Esme ma zastavila a pribehla ku mne. Nemala by byť v práci?

„Edward... Kam ideš? Veď sme tu len pár dní...“ šepla zhrozene. Nechápala tomu tak, ako Jasper a Rose.

„Mami, musím na pár dní odísť. Neboj, sľubujem, že sa vrátim,“ upokojoval som ju.

„Prečo?“ spýtala sa, aj keď vedela, že tu otázku si prečítam v jej mysli. Iba som mykol ramenami. Pocítil som túžbu objať ju, kým odídem. Neviem ako dlho budem preč. Tak som aj spravil. Pevne som ju objal a potom som si sadol do auta. Dupol som na plyn. Čo najrýchlejšie som sa dostal z mesta.

Stále som cítil jej vôňu. Hrdlo mi horelo. V mysli sa mi prehrávali všetky pohľady, dotyky a slová... Nemohol som ju dostať z hlavy. Pevne som zvieral volant.

Takže si ujasníme veci. Po prvé, chcem ju zabiť. Po druhé, chcem ju vysať do poslednej kvapky. Stačí to už s tou krvou. Po tretie, je krásna, len by sa nemala tak veľmi odhaľovať. Niektorí ju v mysli nazývali štetka a niektorí jej to povedali aj do očí, no ona to brala ako kompliment. To nie je podstatné. Po štvrté, nemilujem ju? Ja sa to sám seba pýtam? Samozrejme, že ju nemilujem! Aj keď noc strávená s ňou by možno nebola až taká zlá...

Preboha, Edward! Čo to máš za úchylné myšlienky? No, som stodvanásť ročný panic. Jediný. Mali by ma zapísať do Guinessovej knihy rekordov. Najstarší panic na svete.

Budem rada za každý komentár a názor. :)

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 1. kapitola: