Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 17. kapitola

23.10.2013 (09:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2565×

Dni rýchlo ubiehali a ja zo mňa sa už stala naozaj veľká guľa. Vyzerala som ako v deviatom mesiaci tehotenstva, takže je viac ako pravdepodobné, že budem onedlho rodiť. Priznávam, mala som strach. Čo ak ma Edward nestihne premeniť? Čo ak by sa môjmu dieťaťu niečo stalo? To by som potom už nemala dôvod žiť. Celé tri dni mi hlavou blúdili iba takéto myšlienky.

Dnes v piatok sme s Edwardom boli sami doma. Ako každý večer sme sedeli v obývačke a pozerali televíziu. Hlavu som mala opretú o jeho rameno a tvárila sa, že sledujem film. V skutočnosti som vnímala len Edwarda. Znova sa vo mne búrili tehotenské hormóny. Mala som na neho chuť a zároveň som sa bála, že s ním možno trávim posledné dni môjho života.

Hľadela som na jeho perfektne vykrojené pery a neodolala som. Natiahla som sa a prisala sa na jeho pery. Sprvu nereagoval, no po chvíli sa začal odťahovať.

„Bella,“ povzdychol si a pozrel sa mi uprene do očí. „Vieš, že ak by sme pokračovali, skončili by sme v posteli. A do svadby žiaden sex.“ Nad tým jeho „žiaden sex až do svadby“ som pretočila oči. Najprv to bol chlap, ktorému to nevadilo a zrazu sa hrá, akoby bol z minulého storočia. Čo je síce pravda, ale to s tým nemá nič spoločné.

Opäť som sa prilepila na jeho pery. Rýchlo som si sadla naňho obkročmo a ruky si pevne skrížila za jeho krkom. Ak sa ma pokúsi zo seba stiahnuť, nedovolím mu to. Moje očakávania sa naplnili a začal ma sťahovať zo seba dole, ale ja som sa ho pevne držala. Trocha som sa od neho odtiahla. Chcel niečo povedať, no predbehla som ho.

„Edward, čo ak sú to posledné dni môjho ľudského života? Čo ak sú to posledné dni mojej existencie? Chcem to. Možno to bude poslednýkrát,“ šepla som a do očí sa mi nahrnuli slzy pri predstave, že by som o pár dní zomrela.

Náhle neprotestoval. Sám sa vášnivo a zároveň jemne prisal sa moje pery. Náš bozk sa postupne prehlboval. Moje ruky samovoľne zašli do jeho medených vlasov. Ani neviem ako a už som ležala na posteli. Na malú chvíľku opustil moje pery. Tie jeho sa ocitli pri mojom uchu.

„Nedovolím, aby sa tebe a malému niečo stalo,“ zašepkal a ja som sa usmiala. Vrátil sa späť k mojím perám. Pretiahla som mu tričko cez hlavu, a tak sme sa postupne zbavili oblečenia...

***

Celý víkend sme sa od seba nepohli ani na krok. Boli sme ako dva magnety. Tak nás nazval Emmett. Až v nedeľu večer ma Edward aj so svojimi bratmi opustil, išli na lov. Vraj môžem každú chvíľu začať rodiť. Pri pôrode by určite bolo veľa krvi a Edward by sa nemusel ovládnuť.

A moje dieťatko si taktiež želalo krv. Čistý otec. Nepatrne som sa nad tým pousmiala. Sedela som v kuchyni na barovej stoličke a hľadela cez presklenú stenu na les zahalený v tme.

„Bella?“ ozval sa za mnou niekto. Prudko som sa otočila a pri tom som zvalila sklenený pohár plný krvi z barového pultu, na ktorý ho musela tá dotyčná osoba položiť a ja som si to nevšimla. Bola to Esme.

Pohár dopadol na zem a roztrieštil sa na milióny drobných kúskov. Krv sa rozliala po podlahe a vytvorila malú mláčku. Rýchlo som zoskočila zo stoličky a zohla sa k tej nehode.

Náhle sa dieťa prudko pohlo a mňa zaplavila ohlušujúca bolesť. Chytila som sa za brucho a postavila sa napriek veľkej bolesti na nohy. Tie ma už nedokázali udržať, boli ako z gumy a dopadla som kolenami na zem. Zároveň sa mi do kolien zaryli drobné kúsočky z pohára.

Sykla som bolesťou. No otupujúca bolesť brucha sa čoraz stupňovala a ja som si želala umrieť. Cítila som iba chladné ruky ako ma zodvihli. Následne som začula hlas:

„Carlisle! Bude rodiť!“ Poznala som ten hlas, ale nevedela som si spomenúť, čí bol.

Moment... Ja budem rodiť? Teraz? Ale veď Edward...

Moje myšlienkové pochody uťala ďalšia neznesiteľná bolesť. Ja som to už nevydržala a vykríkla som od bolesti. Želala som si umrieť. Nech sa už skončí to utrpenie!

Strácala som vedomie. Nedokázala som nič vnímať. Oči som ani len nedokázala otvoriť.

Neviem koľko času už ubehlo. Možno len pár sekúnd, možno niekoľko desiatok minút. Začínala som naberať vedomie. Bolo to ťažké, ale otvorila som oči. Oslepilo ma jasné svetlo. Po chvíli som uvidela tváre. Esme, Carlisle a Rose. Alice som matne videla v diaľke s mobilom prilepeným pri uchu. Pery sa jej pohybovali, no ja som nepočula, čo vravela.

Následne som pocítila ostrú bodavú bolesť na bruchu. Opäť som vykríkla a znova ma pohltila temnota.

Edward:

Počas lovu mi zazvonil mobil. Vytiahol som ho z vrecka a na displeji mi svietilo meno Alice. Dúfal som, že to nie je nič vážne a že kde tak dlho trčím. Zodvihol som to a Alice sa ozvala ako prvá.

„Edward, okamžite príď! Bella začala rodiť!“ Povedala mi to, čoho som sa najviac obával. Pôrodu. Zrušil som hovor a už som letel lesom domov. Našťastie sme neboli hlboko v horách, ale len niekoľko kilometrov od domu. Bál som sa o moju Bellu. Bože, len nech sa jej nič nestane. Len nech tam stihnem prísť včas.

Vbehol som do domu a rýchlo do Carlislovej pracovne, ktorá sa zmenila na ordináciu. Na lôžku ležala Bella celá od potu a krvi. Jej srdce bilo veľmi pomaly. Len nech neumrie!

V sekunde som stál pri nej a jemne som ju pohladil po líci, načo otvorila oči. Carlisle, ktorý bol pri nás, miestnosť opustil.

„Edward,“ šepla chrapľavým hlasom. Nezmohol som sa ani na hlásku. „Milujem ťa.“ Hovorila, akoby mala umrieť. To nedopustím. Áno, som najväčší sebec na svete, keďže ju tu chcem mať. Naveky.

„Aj ja teba, preto ti nedovolím zomrieť.“ Neváhal som ani chvíľu a zahryzol som sa jej do krku, následne do oboch zápästí a aj lýtok. Chcel som, aby sa upíri jed čo najskôr rozšíril do celého jej tela.

Narodilo sa nám dievčatko. Renesmee. To meno vybrala Bella. Renesmee bola celá po Belle. Mala čokoládové oči, červené pery a jamky v lícach. Jedným slovom – bola okúzľujúca. Za tie tri dni, čo trvala premena, Renesmee o trocha vyrástla. Carlisle si všetko zapisoval, veď to bolo poloupírie dieťa.

Hlavne to bola moja dcéra. Moja jediná dcérka. Bolo to pre mňa neuveriteľné. Ja mám dcéru. Áno, mám dcéru! Radosť, ktorá sa odohrávala v mojom vnútri bola neopísateľná. Renesmee sme dávali ľudskú krv, ktorá ostala ešte v chladničke. Taktiež mala dar. Presný opak toho, aký som mal ja. Ja som vedel čítať myšlienky, ona ich vedela dotykom rozdávať. Bolo to zvláštne.

Väčšinou sa o Renesmee starala Rose alebo Esme. Ja som celý čas trávil pri Bella. Vôbec sa nepohla. Bál som sa, že som to nestihol, ale jej srdce dávalo najavo, že je ešte stále tu medzi nami.

Odohrával sa tretí deň premeny, ktorá sa blížila do konca. Za ten čas Alice Bellu obliekla do tmavomodrých obtiahnutých šiat, ktoré jej siahali do polovice stehien.

Belline srdce začalo biť na plné obrátky. V miestnosti s Bellou som bol iba ja, celý nedočkavý a netrpezlivý. Neskutočne som sa na ňu tešil, až znova uvidím jej úsmev, lásku v jej očiach,... Tým, že bude upírka, bude oveľa krajšia. No zároveň bude novorodená. Neviem ako sa bude správať. Väčšina nových upírov sa nedokáže udržať a bude prahnúť za ľudskou krvou. A taktiež si skoro nič nepamätajú zo svojho ľudského života.

Taktiež sa môže stať, že ako upírka ma nebude milovať. Tá predstava mi naháňala obrovský strach. V hlave som si opakoval, ako mi ešte pred premenou povedala, že ma miluje. Tie slová ma hriali pri mojom mŕtvom srdci.

Náhle Bellino srdce vydalo posledný úder a nastalo ticho. Až na bijúce srdce mojej malej dcérky. Bella otvorila oči a chvíľu tak ležala. Potom sa upíriou rýchlosťou posadila a jej pohľad utkvel na mne. Jej nádherné karmínové oči na mňa hľadeli a skenovali ma.

Bál som sa pohnúť. Nevedel som, čo od nej môžem očakávať. Možno by ma pri príliš prudkom pohybe zabila ako nepriateľa. Práve v tejto chvíli by sa mi hodilo čítať jej myšlienky.

„Edward?“ šepla zvonivým a nádherným hlasom. Tým, že sa stala upírkou bola viacej dokonalá.

Asi si niečo pamätala, keď si spomenula na moje meno. Nič som nepovedal. Len ďalej som stál v rohu izby.

Náhle ma Bella drvila vo svojom objatí. Teraz bola oveľa silnejšia ako ja. Zároveň som bol rád, že ma hneď nezabila, ale že ma spoznala. Hádam ma aj miluje. Pretože bez opätovanej lásky by môj život nemal význam.

„Ehm, Bella. Máš priveľkú silu,“ vydal som zo seba sťažka. Bella sa odtiahla a nevinne sa usmiala. Opäť ma objala, no už oveľa jemnejšie. Tiež som ju jemne objal, akoby bola krehká. Pre mňa to bola stále moja krehká Bella. Hlavu mala zaborenú na mojej hrudi.

„Edward,“ vydýchla. Po chvíli sa trocha odtiahla. „Kde je Renesmee?“ opýtala sa ma ako prvé. Už sa chcela vybrať k najbližším dverám, ale nedovolil som jej to.

„Bella, bolo by najlepšie ísť najskôr na lov.“ Renesmee v žilách prúdila krv a Bella by sa nemusela ovládnuť, aj keď je to jej matka. No istota je istota.

Ruka jej vystrelila ku krku, následne prikývla.

Zdola som začul myšlienky Esme, že môžeme prejsť cez obývačku. Všetci bolo v kuchyni. Rýchlo som Bellu odviedol z domu, než by stihla zacítiť Renesmeenu krv. A už sme bežali naprieč tmavým lesom – bola noc. Taktiež bola Bella odo mňa rýchlejšia, aj keď ja som bol doteraz z rodiny najrýchlejší.

Boli sme od domu vzdialený najmenej desať kilometrov, keď Bella zastala.

„Som rýchlejšia,“ uškrnula sa. Len som sa usmial. Pravdepodobne si užívala nového života. Byť upírom má svoje výhody, ale zároveň aj nevýhody.

Prešiel som pomalým krokom k nej. Zozadu som ju chytil za ramená.

„Zavri oči a započúvaj sa,“ dal som jej presné inštrukcie. Nastalo absolútne ticho. Lesom sa ozýval len hukot sovy a bijúce srdcia stáda jeleňov, ktorý sa nachádzali neďaleko. Bella sa zhlboka nadýchla a potom prudko vyštartovala.

Od vysokej jedle som ju sledoval, ako sa vrhla na jedného z jeleňov. Tí práve spali, ale Bella ich vyrušila. Zahryzla sa tomu jeleňovi do krku, načo ma začalo páliť hrdlo. Bol som na love pred troma dňami, no neuškodí, keď si dám jedného jeleňa, nie?

Vrhol som sa na vzdialenejšieho jeleňa. Sal som z jeho krku tú blahodarnú tekutinu – krv. Oheň v mojom krku to zmiernilo. Aj keď nie úplne dostatočne.

Keď som sa zodvihol, Bella už tú nebola a jelene utekali na všetky strany. Zľakol som sa, že by v lese mohol byť nejaký turista alebo ktovie kto. Možno nomádi. Rýchlo som sa rozbehol sa jej pachom. Nasledoval som ho, až som sa dostal na našu lúku. Uprostred nej stála Bella a dívala sa na miesiac, ktorý žiaril nad našimi hlavami takisto ako aj hviezdy.

Bella bola otočená chrbtom ku mne. Pomalým krokom som sa vybral k nej. Mohol som ju vystrašiť a ona by na mňa zaútočila. Zastal som dva metre od nej. Čakal som, čo spraví. Po niekoľkých sekundách sa otočila čelom ku mne.

Jej šaty boli trocha potrhané a po brade jej stekala krv. Karmínové oči jej žiarili a mahagónové vlasy jej jemný vietor rozvieval. Končekmi prstov si utrela krv z brady a následne si prsty oblizla. Celý mi hľadela do očí, ako ja do tých jej. V sekunde stála tesne predo mnou. Jej nádherná vôňa mi udrela do nosa. Aj keď sa z nej stala upírka, stále voňala ako levanduľa a zmes rôznych iných kvetín.

Postavila sa na špičky a vášnivo sa prisala na moje pery. Ruky si krížila za mojím krkom. Nedokázal som jej odolať, no povedal som, že do svadby žiaden sex. Aj keď som ten sľub nedávno porušil. Odtiahol som sa, načo zavrčala a vycerila svoje ostré zuby. Jej dúhovky nabrali farbu tej najkvalitnejšej ropy.

„Chcem ťa!“ šepla, no skôr zavrčala. Moja malá dračica.

Vrátila sa k mojím perám a ja som jej podľahol. Predsa, stala sa z nej upírka, ktorá ma doslova očarovala. Dravo si brala moje pery a ja som jej to oplácal. Začali ma ovládať moje živočíšne pudy. Jedným pohybom som z nej strhol šaty a ona ostala len v podprsenke a nohavičkách. S mojou košeľou spravila to isté.

Zhodila ma do mäkkej vlhkej trávy a hneď sedela na mne obkročmo. Hruď mi začala zasypávať drobnými bozkami a pomaly sa presúvala nižšie a nižšie, až došla k lemu riflí. Tie zo mňa v okamihu stiahla aj s boxerkami. Ja som bol už nahý, no ona ešte nie. Tak som to rýchlo napravil. Konečne sme si boli rovný.

***

Keď bolo po tom, spokojne sme si ľahli do trávy, aj keď sme vôbec neboli vyčerpaní.

„Milujem ťa,“ šepla stále s čiernymi dúhovkami. Ona ma miluje! Ako upírka. To znamená, že navždy bude milovať iba mňa tak, ako aj ja ju. Bol som neskutočne šťastný. Mal som nádhernú dcérku a snúbenicu. Už len sa s ňou oženiť.

„Milujem ťa. Naveky.“ Nádherne sa usmiala.

„Naveky.“ Prisala sa mi na pery a vrátili sme sa na začiatok.

Tak... Z Belly sa nám stala upírka. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. Budem rada, ak zanecháte komentár. :)

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 17. kapitola: