Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 21. kapitola

26.11.2013 (07:30) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 2366×

Bella:

Stála som tam ako soľný stĺp. Edward si myslí, že milujem už mŕtveho Colina a že nechcem, aby sa niekto dozvedel o našom zasnúbení. Keby som Edwarda tak nemilovala, povedala by som mu, že je hlupák, keď si dokáže niečo také myslieť.

Na druhej strane som sa dozvedela, že načúval. Keby to nespravil, boli by sme šťastní bez akýchkoľvek starostí.

„Čože? Ako ti niečo také mohlo vôbec napadnúť?!“ Nechápavo som pokrútila hlavou. Ako si môže myslieť, že milujem Colina? „Edward, nič z toho, čo si povedal, nie je pravda!“ Celý čas na mňa hľadel so zármutkom v očiach.

„Neklam mi už!“ zvrieskol a už sa otočil na odchod. To som nemohla dopustiť.

„Edward, počkaj!“ Počúvol a ja som k nemu rýchlo pobehla. Ale neotočil sa. Aspoň ma hádam vypočuje. „Myslíš si, že máš pravdu, ale nie je to tak. Všetko je jeden veľký omyl. Colin pre mňa v živote nič neznamenal, bol len mojou obeťou. To, čo som mu povedala bolo preto, aby som sa mohla z neho...napiť.“ Vtom ma niečo napadlo. Chytila som ho za ruku a dovolila mu čítať moje myšlienky. No on mne tie jeho nie.

Vedela som, že všetko videl v mojej hlave, aj keď sa ku mne stále neotočil. Druhú ruku, ktorú som mala voľnú, som položila na jeho rameno.

„Vždy som ťa milovala a aj budem. Som s tebou kvôli čistej a pravdivej láske,“ šepla som a čakala na jeho reakciu. Zároveň som sa bála, že bude aj naďalej ku mne taký chladný. Prosila som v duchu Boha, aby sa toto peklo bez Edwarda skončilo. Chcela som byť schúlená v jeho objatí, chcela som sa dotknúť jeho bezchybnej tváre.

Boh ma pravdepodobne vyslyšal, pretože sa Edward ku mne konečne otočil bez náznaku hnevu v očiach. Aj napriek tomu som sa ho ešte bála dotknúť, aby sa toto všetko nevyparilo ako obyčajný sen. No moja ruka ma nepočúvla a samovoľne sa dotkla jeho líca. Takže už nemám čo stratiť.

Postavila som sa na špičky a dotkla sa jeho pier tými svojimi. Nevzpieral sa, ale ani ten bozk viac neprehlboval. Bol to obyčajný letmý bozk, no pre mňa to bolo úžasné. Už len dotyk vyvolával v mojom vnútri neskutočné šťastie.

Po chvíli som sa odtiahla.

„Edward, milujem ťa celým svojím srdcom. Bez teba by som nemala dôvod žiť. Jedine teba budem milovať naveky. A to sa už nezmení.“ Topila som sa v tých jeho jazerách plných tekutého karamelu. „Možno ma nenávidíš aj kvôli tomu, že som zabila človeka. Mal si pravdu. Nedokázala som to.“ Zahanbene som sklopila hlavu. Potrebovala som jeho objatie, ale neviem, či by ma prijal.

Rukou mi nadvihol hlavu, aby som sa dívala do jeho očí.

„Bella, všetci sme raz boli novorodení. Aj ja som sa v mladosti vzbúril proti Carlisleovi, nepáčil sa mi jeho spôsob, akým sa stravoval. Zabil som nie jedného človeka. A podľa mňa si to zvládla dokonalo. Vydržala si celý deň v jednej budove, kde sa nachádzali stovky žiakov a ty si sa ovládla. Aj Jasperovi to robí problém,“ prehovoril. On sa so mnou rozpráva normálne! Nekričí, nehnevá sa.

Jemne ma pohladil po tvári a kútiky úst sa mu trocha nadvihli. A skončila sa dokonalá idylka. Edward zo seba zhodil moje ruky, ale nie surovo. Opäť sa otočil na odchod. To som nemohla dopustiť. Nie teraz!

„Edward,“ začala som a on sa ku mne otočil. Rýchlo som padla na kolená pred neho. „Je mi ľúto, čo som spôsobila. Mrzí ma, že si kvôli mne tak trpel. Urobím čokoľvek, len mi, prosím, odpusť,“ prosila som ho a nebyť upírom, už mi po tvári stekajú slzy. Namiesto toho sa mi z úst vydal iba vzlyk.

Chytil ma za bradu a pomohol mi postaviť sa. Hľadela som do jeho láskyplných očí. No zbadala som v nich aj záblesk bolesti. Edward bol pre mňa všetkým, potrebovala som ho životu. A ak mi nikdy neodpustí, neviem či by som to zvládla. Bola som síce upírkou, ale láska bola niečo mocné, dokázala s vami manipulovať, obetovali by ste sa kvôli nej.

„Prosím, hlavne ma neopúšťaj. Potrebujem ťa,“ šepla som bezmocne. Jemne sa usmial.

„Bella, teba by som nedokázal opustiť, ak by sa čokoľvek stalo. Bez teba môj život nemá cenu.“ Zahrialo ma pri srdci. Miloval ma. Ten pocit bol neopísateľný, keď viete, že niekomu na vás záleží. Milovať je krásne, ale byť milovaný je ešte krajšie.

Pevne som ho objala a nehodlala ho v najbližšej dobe vôbec pustiť. Dúfala som, že tá naša hádka sa už skončila. Ale ktovie. Nevidím do Edwardovej hlavy. Stále mi rovno nepovedal, že mi odpúšťa, takže to nebolo isté.

Edward ma tiež objal a vtisol mi bozk do vlasov. Nepatrne som sa usmiala.

Nasledujúci deň som sa rozhodla. Keď si Edward myslí, že sa za zasnúbenie hanbím, tak mu dokážem opak. Jessice to úprimne poviem a ona to hneď rozhlási po celej škole. Práve o to mi šlo.

S Edwardom sme už nemali taký chladný vzťah, čo ma potešilo. Aj napriek tomu som na ňom videla, že mi ešte úplne neodpustil. Určite mu prekážal ten rozhovor, ktorý som viedla s Jessicou ohľadom toho prsteňa. Možno ak to napravím, bude tiež šťastný.

Prvú hodinu som mala mať s Jessicou. Ďakovala som Bohu, že je to tak, pretože jej to hneď budem môcť povedať a ona to čo najskôr rozhlási po škole. Vstúpila som do triedy a pohľady spolužiakov utkveli na mne. Ako inak. Bez akejkoľvek hanby som prešla k lavici, v ktorej som nesedela s nikým iným ako s Jessicou.

„Ahoj,“ pozdravila som sa ako prvá. Keďže tento týždeň som s ňou nezačala veľmi príjemne, tak sa radšej ku mne neprihovárala. Otočila sa ku mne a tiež sa pozdravila. „Ehm... Chcem ti povedať, že s tým prsteňom som klamala. Pravdou je, že som zasnúbená s Edwardom,“ povedala som a celý čas som jej hľadela uprene do očí.

Párkrát zaklipkala mihalnicami a div jej nevypadli oči z jamiek.

„To ako vážne?“ opýtala sa celkom dosť vyvedená z miery. Iba som prikývla. Na tvári sa jej roztiahol úsmev. „Wow! Tak to budeme musieť osláviť!“ zapišťala nadšene, načo sa na nás všetci otočili, keďže jej hlás vyskočil o pár oktáv.

Videla som na nej, ako to už chcela každému roztárať. Bola som rada, že mi nekládla zbytočné otázky typu „Kedy bude svadba?“ alebo „Nie je to nejako priskoro?“

Keď som sa otočila, kútikom oka som si všimla ako sa naklonila k dievčaťu sediacemu vo vedľajšej lavice. Vďaka upíriemu sluchu som dokonalo počula, čo presne jej povedala, aj keď si ony mysleli, že ich šepot nik nezačuje.

„Swanová je zasnúbená s Cullenom!“ oznámila jej Jessica. Dievča malo rovnaký výraz ako Jessica pred chvíľou.

„Kecáš!“ neverila. Musela som sa pousmiať. Pred mesiacom by to aj mne prišlo nemožné, ale stalo sa.

Tak to pokračovalo. Jeden šuškal druhému o mojom zasnúbení a keď nastal čas obeda, vedela to priam celá škola. Niektoré dievčatá po mne hádzali nenávistné pohľady, že Edward je už len a len môj. A to navždy.

Edward ma čakal už pred dverami, ako obvykle. Vlastne včera to tak nebolo. Už sa nechcem zaoberať minulosťou, ale budúcnosťou.

„Ahoj,“ pozdravila som sa, keď som k nemu došla. Od prvej hodiny sme sa nevideli a preto som sa naňho tešila väčšmi. Bola som si istá, že si už v hlavách žiakoch prečítal, čo som vypustila z úst.

„Ahoj,“ pozdrav mi opätoval a jemne sa usmial. Možno si nebol istý, že to ja som Jessice prezradila, pretože mi tam chýbal ten jeho nádherný úsmev, z ktorého sa mi podlamovali kolená.

Spolu sme sa vybrali smerom k jedálni. Keďže ma ani len nechytil za ruku, urobila som to ja. Neodporoval, za čo som bol šťastná.

Keď sme vstúpili do jedálne ruka v ruke, všetci zmĺkli a upreli pohľad na nás. No hneď sa vrátili k svojej predošlej činnosti. S Edwardom sme došli k stolu, kde sedel zvyšok rodiny. Za to, že som zabila Colina ma nijako neodsudzovali a ani to nepreberali, za čo som bola vďačná. A taktiež boli radi, keď sme sa s Edwardom ako-tak udobrili.

Len čo sme si sadli, všimla som si Angelu ako beží smerom ku mne. Došla a hneď mi položila otázku.

„Je to pravda?“ opýtala sa a ja som iba s úsmevom prikývla. „Ukážeš mi prsteň?“ Postavila som sa, čím som ešte doposiaľ moju ruku spojenú s Edwardovou pustila. Angele som ukázala ruku aj s prsteňom. „Ten je nádherný!“ zapišťala a nechala na ňom oči. Mala pravdu. Bol nádherný a každé dievča by ho chcelo. A aj s Edwardom, ktorého sa ja nevzdám a budem si ho strážiť ako oko v hlave.

O malú chvíľku sa sem doteperilo viacej dievčat, ktoré okolo mňa nadšene poskakovali. Po Edwardovi som hodila iba ospravedlňujúci pohľad, než na mňa začali chrliť rôzne otázky ohľadom zasnúbenia – kde ma požiadal o ruku, či bol romantický,... Na jeho tvári som zbadala náznak toho jeho nádherného úsmevu, ktorý mi už tak dlho chýbal. Možno už nepochybuje, že som si ho chcem zobrať z lásky.

Po zbytok dňa sa ku mne správal ako pravý snúbenec. Usmieval sa, často krát ma objal a pobozkal. Už nebol ku mne taký chladný. Zdalo sa mi, že sa odo mňa nechce ani len odlepiť. Znova to bol môj Edík...

Doma bola normálna rodinná pohoda. Každý bol šťastný. Moja malá dcérka vyzerala už na jeden a pol roka a to ešte nemala ani dva týždne. Bála som sa, akého veku sa dožije. Čo ak bude s nami veľmi krátko? To by som neprežila. Moja dcéra nikdy nesmie umrieť.

Práve som s Edwardom sedela v obývačke na gauči a v náručí držala Renesmee. Na vedľajšom gauči sedeli Alice s Jasperom a Emmett s Rose. Vládla tu príjemná atmosféra. Zadívala som sa na rodinku, keď sa môj anjelik pomrvil.

„Mama,“ vypustila z úst. Najprv som si neuvedomovala, čo sa vlastne stalo. Až po chvíli mi to doplo. Moja dcéra práve povedala svoje prvé slovo! Doteraz sa dorozumievala len pomocou jej daru. A k tomu povedala mama. Šokovane som na ňu hľadela, ako aj ostatní.

Na tvári sa mi roztiahol úsmev. Úsmev od radosti.

„Mama,“ zopakovala rozkošným hláskom a ak by som nebola upírom, nahrnuli by sa mi do očí slzy. Aj ona sa usmiala. Pozrela som sa na Edwarda, ktorému sa nálada o niečo zlepšila. Ostatní sa okolo nás zbehli a dívali sa na Renesmee ako na nejaký zázrak. Ona a môj snúbenec boli pre mňa dvomi zázrakmi, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie v živote. Nedokážem si predstaviť, že by sa jednému z nich niečo stalo. Budem kvôli nim kľudne obetovať môj život.

Dúfam, že sa Vám kapitola páčila, pretože ja s ňou nie som veľmi spokojná.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 21. kapitola: