Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Swan: Zabijak upírov - 3. kapitola

01.04.2013 (07:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1675×

Neprešla som ani dva kroky, keď som zacítila prenikavý pach krvi. Zastavila som sa a hlbšie nasala vzduch.  Jednoznačne krv, čerstvá krv. Rozbehla som sa, žmúrila som do každého kúta uličky a očami neustále prehľadávala zem. Nohy sa mi sami od seba spomalili a zrak mi uľpel na hrdzavý kontajner. Prechádzala som jeho okolie, pokým som nenarazila na dôvod mojej paniky. V kaluži tmavej krvi ležala žena. Podľa prvotných znakov to bol upír, novorodený upír, ktorý zavraždil túto ženu. Takúto škodu je schopný napáchať len on. Okamžite som vybrala z vrecka nohavíc mobil a vytočila Bartovskiho. Zdvihol mi to hneď po druhom zazvonení.

„Swanová!“ vypískol vzrušene. „Ja som vedel, že bezo mňa dlho nevydržíš!“ Jeho smiech sa rinul z telefónu do tichej noci.

„Našla som mŕtvolu. Je to žena a bola viac ako pravdepodobne zavraždená novorodeným upírom,“ vyhŕkla som.

„Ježiši, Swanová, a čo takto najprv pozdraviť?“ Len som prekrútila očami nad typickým Bartovskim.

„Kde je telo?“ opýtal sa profesionálne.

„V uličke vedľa striptízového baru Čierna stuha. Vlastní ho upír Kyrian.“

„Za pár minút sme tam. Postráž telo.“ Bez ďalších slov a rozlúčenia som zaklapla telefón a zohla sa k mŕtvole.

Jej telo bolo pohodené na zemi vedľa smetného koša. Bolo schúlené, hlava vyklenutá a oči roztvorené. Ako som sa tak na ňu pozerala, pripadala mi krásna. Ale nie tou typickou krásou, akou sa vyznačujú napríklad modelky. Jej telo bolo oblejšie, než by malo byť a hrany tváre boli ostrejšie, no vlasy farby zlatého dažďa a zafírovomodré oči z nej robili krásku. Bolo to, ako dívať sa na bábiku. Dvihla som ruku a odhrnula z jej tváre pramienok vlasov. Vtedy som si všimla bodiek na krku. Poriadne som sa nahla a prehľadala telo. Na stehne mala rozorvanú tepnu a vykusnutú poriadnu časť mäsa, no na krku boli stopy oveľa úhľadnejšie. Z vnútorného vrecka na bunde som vytiahla sťahovací meter a zmerala stopy po uhryznutí. Nezhodovali sa. Doriti, máme tu dvoch upírov. Jeden je šialený a druhý ho k tomu vedie, pomyslela som si. Premýšľala som o tom, kto by to bol schopný urobiť a o jeho motívoch, takže aj keď som začula policajné majáky, nevzhliadla som. Ako prvý sa pri mne objavil Bartovski.

„Zdravím ťa, tak čo si pre nás našla?“ Kľakol si vedľa mňa na jedno koleno, vytiahol si zápisník a poškrabal sa perom na čele.

„Máme tu ženu vo veku medzi tridsať až tridsaťpäť rokov, podľa všetkého slobodná, keďže na ruke nie je žiaden náznak prsteňa. Máme tu dva druhy upírich stôp po zuboch. Jeden je na krku, viac úhľadný ako ten druhý.“ Odhrnula som jej nohu tak, aby sa vedel pozrieť aj Bartovski.

„Na stehne je viditeľné poškodenie stehennej tepny. Tento druhý upír je novorodený. Starší sa ovládajú omnoho viac.“ Počula som len ako Bartovski škriabe perom niečo do zápisníka a súhlasne hmká.

„Čo myslíš? Máme tu upíra, ktorý sa scvokol?“

„Je to viac ako pravdepodobné. Mali by sme ísť za Kyrianom a pohovoriť si. Bude vedieť o všetkých upíroch, ktorý sa pohybujú na jeho území.“

„Dobre, tak si poďme vypočuť jeho veličenstvo.“ Vstal, oprášil si nohavice a rozišiel sa smerom do klubu.

„Ideš?“ zvolal. Postavila som sa a rozbehla sa za ním. Spolu s Bartovskim sme vtrhli dnu s menšou kavalériou za našimi chrbtami. Okamžite sa k nám nahrnula žena zo šatne a začala divoko gestikulovať rukami. Svojim vysokým krikom privolala dvoch vyhadzovačov. Bartovski naučeným grifom vytiahol a ukázal odznak.

„Seržant Bartovski, potrebujem hovoriť s majiteľom klubu.“ Nestihol ani dohovoriť a videla som vrch Kyrianových vlasov. Ladným krokom pred nás predstúpil, podal si ruku s Bartovskim a na na mňa mrkol.

„Seržant, slečna Swanová,“ pokynul nám hlavou a zároveň ukázal rukou, aby sme ho nasledovali. Už druhýkrát cez noc som kráčala k jeho kancelárii, kde sa odohrávali dosť intímne chvíľky. Modlila som sa, aby držal tie svoje skurvené ústa zamknuté. Ako náhle sa za nami zatvorili dvere, Kyrian sa posadil za stôl a nám pokynul na gauč. Tvrdohlavo som odmietala jeho pohostinstvo a radšej som sa postavila bližšie k jeho stolu. Bartovski urobil to isté. Čo sa týkalo upírov, bezmedzne mi veril.  Nie raz som mu zachránila prdel a dovolila žiť o pár dní dlhšie.

„Ako vám môžem pomôcť?“ Kyrianov hlas ma vytrhol z hlbokého premýšľania. Snažila som sa zakryť mierne zachvenie celého tela. Nechcela som mu ukázať ako veľmi na mňa jeho hlas pôsobí, aj keď som si bola viac ako istá, že to ten skurvysyn vie. Bartovski podstúpil o krok vpred a prehovoril: „Našli sme telo v uličke, kde sa nachádza zamestnanecký vchod do baru.“ Dvihol svoj pohľad od zápisníka a čakal na jeho reakciu.

„Telo? Aké telo? Prepáčte mi to seržant ale ja o ničom neviem. Celý večer som riešil obchodné stretnutia.“ Pri poslednej vete stočil svoj prenikavý pohľad na mňa a usmial sa. Bartovski si to okamžite všimol a dvihol obočie. Potichu mi v podstate prikazoval aby som vyklopila všetko, čo som mu zatajila. S hlbokým povzdychom som povedala: „Kyrian hovorí pravdu. Celý večer bol so mnou. Zajtra odlietam do St. Luis za prípadom a potrebovala som nejaké informácie, ktoré mi vedel poskytnúť len on.“  Všetky moje slová si precízne zapisoval.

„To znamená, že počas vraždy si bola prítomná  v bare, no nič si nepočula ani nevidela?“

Len som pokrútila záporne hlavou.

„Na obeti sa našli  stopy po zuboch dvoch upírov. Jeden úhľadný a druhý ehm... tak povediac menej sofistikovaný. Ako mi Bella povedala, vy ste ten, ktorý by sa mal starať o všetkých upírov v Seattli. Čo sa to tu teda do čerta deje?“ Bartovski zapichol svoj pohľad do Kyriana a odmietal ho prepustiť. Noc už pokročila a predpokladám, že sa chcel vrátiť k svojej žene. Ani som sa mu nečudovala.

„Všetkých mojich upírov mám pod dohľadom. Nikto z nich to nemohol byť. Vedia, čo ich čaká, ak porušia moje výslovné príkazy a zákazy. A nový upíri sa na naše územia nehlásili už pár týždňov.“  Jednoduchým pokrčením pliec dal svojim slovám význam pravdy.

„Budem potrebovať od všetkých vašich zamestnancov výpoveď.“

„Seržant ospravedlňte moju drzosť ale svitanie je na spadnutie a valná časť môjho personálu sú upíri. Bolo by veľmi trúfalé nechať vyšetrovanie do zajtrajšieho večera?“

„Bola brutálne zabitá žena a vy po mne chcete aby som vyšetrovanie jej vraždy presunul na zajtra? Buď ste blázon alebo si nevážite vlastného života. Všetkých vypočujeme dnes. Určite máte nejaké podzemné priestory, kde sa môžeme počas výsluchu uchýliť, aby sa vašim zamestnancom nič nastalo a boli v bezpečí.“

„Iste seržant, ihneď to idem všetko zariadiť.“ Kyrian vstal zo svojho kresla a prešiel dvermi do hlučného baru.

„Počúvaj Swanová, bež domov a skús aspoň pár minút  spať, pokým ti nepoletí lietadlo.“ Celá ochromená som dvihla varovne ruku a snažila sa s ním hádať, no chytil mi ju do dlane a prísne na mňa pozrel.

„Toto dokážeme vyriešiť aj bez teba. Máš prácu a sľubujem, že ťa budem informovať.“

„Daj mi svoje slovo Bartovski, inak...“

„Máš ho,“ zobral medzi prsty jeden prameň mojich vlasov, „a teraz padaj. Mám prácu a ty sa musíš prichystať mimo mesto. A aby som nezabudol, Elena ťa pozýva v sobotu na obed.“ Začala som nesúhlasne kývať hlavou.

„Teší sa na teba, toto jej nemôžeš urobiť. V sobotu o jednej, nezabudni!“ Vzdala som sa a porazene prikývla hlavou.

„Máš to mať Bartovski.“

Ako prvá som vyšla z Kyrianovej pracovne, keď som začula Bartovskiho smiech.

„Vieš o tom Swanová, že tvoja rozkošná prdelka je priamo v mojom výhľade?“ Naschvál som zakrútila bokmi a povedala: „Uži si ho, pokým ti nevyškriabem oči. Maj sa Bartovski!“ Zanechala som ho povinnostiam, ktoré ho čakajú a vybrala sa konečne domov.

Vidina domova ma tentoraz vôbec nedokázala utešiť. Ako náhle som prišla do bytu, musela som sa v rýchlosti pobaliť. Jedna taška obsahovala šaty, no a tá druhá samozrejme zbrane. Nemohla som zabudnúť zabaliť zložku Woodsových. Mala som ešte tri hodiny do odletu, rozhodla som si preto na hodinku zdriemnuť. Keď mi zazvonil budík, za nadávky, ktoré opustili moje ústa by sa nemusel hanbiť  ani drevorubač. Všetky svaly a nervy v tele mi kričali bolesťou a len vízia spánku v lietadle, mi dokázala dvihnúť náladu.

                                     -------------------------------------------------------------

Po pristátí v St. Louis ma privítali tmavé mraky, hroziace poriadnu búrku. Na nič som nečakala, požičala si auto a vybrala sa na policajnú stanicu. Musela som navrieskať na pár byrokratických krýs, aby mi poskytli prístup k ich zložkám o Nicolasovi. Veľa toho nebolo, no aj to málo by mi malo postačovať k zabitiu toho skurvysyna. Unavená som sa ako zázrakom doplahočila do hotela a priamou čiarou sa zababušila do mäkkých perín postele. Nestihla som si ani prezrieť izbu, ktorú som dostala a okamžite sa vrhla do spánku.

Zobudila som sa na jemné klopanie. Zdvihla som hlavu, pretrela si oči a lenivo vstala. Snažila som sa sústrediť  nato, aby som dokázala prekladať nohy jednu pred druhou. Prudko som otvorila dvere a bola som pripravená ziapať na každého, kto ma bezdôvodne zobudil. Ostala som však len prekvapene stáť, nemohúca povedať čo i len jedno slovo. Stál predo mnou upír z môjho sna. Nebola som jediná kto zízal. Ústa mal dokorán roztvorené a jeho pohľad zaseknutý na mojom tele. To ma tak neskutočne dopálilo, až som vykríkla: „Máš nejaký problém kurva?“ Pri zvuku môjho hlasu sa strhol, odkašľal a prehovoril: „Si nahá!“ Letmo som prelietla moje oblečenie a skoro sa nahlas zasmiala.

„Mám na sebe tričko, nohavičky a moje zbrane. Ani zďaleka nie som nahá!“ vysvetlila som .

„Ale tvoje nohy...“ koktal.

„Čo chceš?“  prerušila som ho.

„Ehm...ja som Edward Cullen. Kyrian ti už snáď povedal, že ...“

„Áno, áno viem. Poď ďalej,“ prerušila som ho znovu. Otvorila som dvere dokorán a pokynula rukou dnu.  Keď som nepočula žiaden hluk z jeho krokov, obzerala som sa a uvidela ho stáť v dverách.

„Nezabudla si na niečo?“ opýtal sa ma so zdvihnutým obočím. Skoro som sa pred ním placla do čela.

„Och jasné. Pozývam ťa do môjho príbytku.“ Ako náhle som to povedala, dvere sa rýchlosťou zavreli a Edward si už pohodlne lebedil na mojej pohovke.

„Ja viem, že ty vieš ako sa volám a ty vieš, že ja viem ako sa voláš ty, no slušnosť by ťa nezabila.“  Ten magor vidí, že som vstala práve v tomto momente a už aj ma totálne domotal. Nechápavo som naňho dvihla obidvoje obočia a mierne pootvorila ústa v nechápavej grimase. Vzdychol si a napriahol ku mne ruku. Okamžite som ju spražila nepriateľským pohľadom, tak ju stiahol a prehovoril: „Fámy, ktoré o tebe kolujú ťa dostatočne nevystihujú. V skutočnosti si ešte horšia. Tak fajn, Isabella Swanová, kedy začneme s prípadom?“ Nebrala som ho na vedomie a vybrala sa do spálne. Keď som sa pozrela na hodiny, bolo pol deviatej večer. Spokojne som zavrnela. Spala som viac ako štyri hodiny. Šťastím sa mi roztiahli kútiky úst.

„Čomu sa smeješ?“ ozval sa mi za chrbtom Edward. Od ľaku som mi skoro zastavilo srdce a v pokoji som sa prinútila otočiť.

„Staraj sa o seba, dobre? Zato, že Kyrian je psychopatický upír a prinútil ma k tomuto,“ ukázala som prstom medzi mňa a neho, „nemusím a ani nie som ochotná brať ťa na vedomie, nebodaj sa k tebe správať ako k najlepšiemu kamarátovi.“

„Ty ich totižto nemáš,“ prerušil ma. Ten jeho pokojný tón ma vytáčal do nepríčetnosti. Ako sa opovažuje ma súdiť? Nepozná o mne ani hovno!  No namiesto hádky som len povedala: „Nepchaj tvoj zvedavý nos tam, kam nemáš a možno sa dožiješ ďalšieho večera!“ Otočila som sa na päte, vybrala z kufru uterák a išla sa osprchovať. Zapla som si horúcu vodu, vliezla pod ňu a snažila som sa zabudnúť na toho najkrajšieho upírskeho bastarda, akého som mala možnosť stretnúť. Ako náhle sa vrátim domov, nakopem Kyrianovi tú jeho tvrdú prdelku. Toto mi urobil naschvál, bedákala som v duchu.  S menšou bolesťou hlavy som vyšla zo sprchy a začala sa utierať. V tom do kúpeľne vtrhol Edward  s mojim telefónom v ruke. Obidvaja sme nemo na seba hľadeli. Ja jemu do očí a on skenoval svojím upírim zrakom moje ešte stále mokré prsia. Putoval cez ne na bruško, až sa zastavil a vpíjal sa do môjho rozkroku. To snáď kurva nie!

„Čo čumíš?! Vypadni!“ zrevala som celá červená zúrivosťou.

„Ale Bella,“ povedal a začal mi mávať telefónom pred nosom.

„Vypadni!“ zrevala som dôraznejšie a prikryla sa uterákom. Tá trúba tam len naďalej stála, mával predo mnou telefónom a nedokázal povedať ani jednu súvislú vetu.

„Telefón,“ vykoktal a začal sa ku mne približovať.

„Tak už, kurva, vypadni!“ zakričala som z plných pľúc. S rozšíreným pohľadom sa otočil na päte a zdrhol z kúpeľne. Udýchaná a prekvapená som sa zviezla na podlahu. Čo to kurva malo byť? Neznášam svoju vlastnú nahotu a on mi sem vtrhne a očumuje ma. Vtom sa mi do tela a žíl vliala taká neskutočná zlosť, že ak by bol niekto v dosahu, stavím sa s ním o čokoľvek by len chcel, že mi z uší prýšti para ako z lokomotívy. Omotala som si pevne uterák okolo tela, vytrhla som dvere a rázne vkráčala do izby. Eward sedel na posteli a pozeral sa na svoje nohy. Postavila som sa pred ním ako vojak, rozkročené nohy a založené ruky v bok.

„Čo si, kurva, robil v kúpeľni, keď som bola nahá?!“ precedila som cez zavreté zuby. Mala som čo robiť aby som mu hneď z fleku jednu nevrazila. Dvihol hlavu a jemný úškrn mu zdobil už aj tak krásnu tvár.

„Volali ti z policajnej stanice, že našli nejaké ďalšie stopy ohľadne toho upíra, ktorého lovíš.“ Zarazila som sa, no prinútila sa znovu naňho oboriť.

„Mal si sa ich opýtať čo vlastne našli a potom mi ten odkaz odovzdať!“ Chcela som pokračovať v nadávaní, no postavil sa tak náhle, až som musela o krok ustúpiť. Boli sme si teraz až príliš blízko. Lem môjho uteráka sa mu obtieral o stehná. Svoju tvár sklonil tesne nad moju. Prehĺbil sa mi dych a na sekundu zahmlilo videnie.

„Máš problém s nahotou, Bella?“ jeho šepot priamo do mojej tváre spôsobil zimomriavky. Nemohla som si však prejsť po rukách, inak by som mu ukázala slabosť. A ja slabá nie som!

„To s čím mám, alebo nemám problém, teba do toho nič! Dúfam, že som sa vyjadrila jasne!“ Výhražne som priblížila tvár bližšie k tej jeho. Ako som sa mu pozerala do očí a snažila sa mu ukázať, že ak bude provokovať, bude mŕtvy, sa pohol a obtrel svoje pery o moje. Od totálneho prekvapenia som skamenela. Iskierky vzrušenia praskali okolo nás, preskakovali medzi nami ako hrajúce sa deti. Prisal sa na ne silnejšie a až vtedy som sa spamätala. Omotala som mu okolo krku ruku, zaborila prsty do vlasov a celom silou trhla. Hlavu mal zaklonenú v bolestivom uhle, až sa mu podlomili kolená. Nesúhlasne zavrčal.

„Urobíš to ešte raz a prisahám, že ťa zabijem!“ zavrčala som. Jedovaté slová zo mňa vychádzali ako nákaza. Pustila som mu vlasy a prikázala: „A teraz keď dovolíš, musím sa prezliecť.“ S týmito slovami som sa k nemu otočila chrbtom a zhodila zo seba uterák. Prešla som k svojmu kufru a začala sa obliekať. Vedela som, že si ma obzeral pokým som na seba nenatiahla nohavičky. Až potom som začula tiché buchnutie dverí. S hlbokým výdychom som pokračovala v obliekaní a myslela na to letmé, ale krásne, obtretie našich pier. 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Swan: Zabijak upírov - 3. kapitola: