Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Swan: Zabijak upírov - 7. kapitola

02.05.2013 (19:15) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1681×

„Zobuď sa!“ zakričal Nicolas a vytrhol ma tým z mojej letargie. Obrnila som sa voči jeho mučeniu a len dúfala v šancu, kedy by som mohla toho upírskeho vymrdanca zabiť.

Kúsok po kúsku do mňa vrážal rôzne ostré predmety, ktoré som nedokázala ani pomenovať. Bol majster, pretože z toľkých bodancov a rezov mi krv tiekla len v jemnom prúde. Sledovala som tú cestičku raziť si cez diery v oblečení. Dlho mi tá fascinácia nevydržala. Nicolas sa o to postaral. Malými kliešťami sa približoval k ľavej ruke. Spokojným úsmevom mi hroty kliešťov zakliesnil medzi nechty a trhol. Vytrhal mi ich spolu aj s kúskom mäsa.

Nedokázala som držať oči otvorené. Bolesť prechádzala celým mojím telom a znemožňovala mi byť pri vedomí. Pre mňa to bolo viac než vítané, no Nicolas sa pri každom mojom pokuse neskutočne nasral a snažil sa vymyslieť dostatočne dlhú a prenikavú bolesť na to, aby ma pri tom skurvenom vedomí udržal. Telo a myseľ sa už znovu vzdávali a lákali ma do vytúženého ticha. Viečka mi oťaželi, tma si omotala okolo mňa ťažké ruky. Bolesť v tme plávala a opúšťala moje telo, keď som pri bodajúcej bolesti v kolene musela otvoriť oči.

Ústa sa mi v nemom výkriku otvorili dokorán. Počula som len Nicolasov odporný smiech, v rukách držal veľké murárske kladivo. Vyčerpane som sklonila hlavu a pozrela sa na miesto tej ohlušujúcej bolesti. Pravá noha mi bezvládne visela a bola vytočená v neprirodzenom uhle. Snažila som sa ňou pohnúť, no nereagovala. Jediné, čo som tým dosiahla, bol početný a nikdy neprestávajúci prúd agónie. Hnev, bezmocnosť ale hlavne zúrivosť sa mi prikradli do očí a nechala som Nicolasa zahliadnuť jeho skaze. Keď sa mi pozeral do očí a videl to, čo som chcela aby videl, mierne sa mykol a o krok ustúpil.

„Zdochneš, ty malý zmrd!“ vypľula som cez zovreté zuby snažiac sa potlačiť bolesť.

„Pokým vyjde slnko, zohavím a zmením tvoje telo na prach!“ hrozila som mu. Videla som mu v očiach neistotu, ktorú mihnutím ruky odohnal a zasmial sa.

„Tvoje chabé vyhrážanie ti tu nie je nič platné. Nik ťa nepríde zachrániť. Nik ti nepomôže!“ Pristúpil bližšie a v rukách zovrel moje dokaličené koleno. Drvil ho celou silou a znovu nájdený hlas mi vytryskol z hrdla v ohlušujúcom reve. Bolesťou sa mi pred očami mihali biele bodky. Nedokázala som ovládať svoje telo pod náporom toľkej agónie. Nemyslela som jasne, vedela som vnímať len tie ukrutné chvíle strávené s Nicolasom.

Neviem koľko času mohlo ubehnúť a koľkokrát som omdlela, no z pekla ma vytiahol jemný ženský hlas. Prinútila som ťažké viečka otvoriť a zaostriť cez celú miestnosť na nového pozorovateľa. Okamžite som poznala, že je tiež upírka. Mala krásne žiarivé hnedé vlasy s pásikmi blond melíru. Siahali jej mierne nad plecia v jemných vlnách. Tmavé hnedé oči mala orámované výraznou čiernou ceruzkou a tenké pery obtiahnuté sýtym červeným rúžom. Bola odo mňa a Nicolasa vyššia a lodičky s extrémne vysokými podpätkami jej dodávali strašidelný zjav. Jej zafírovo modré letné šaty siahajúce po kolená ukazovali štíhlu až vychrtlú postavu. Nicolas sa k nej ladným pohybom presunul a objal ju okolo pása.

„Vitaj, moja dráha Rachel, konečne si sa ku mne pridala. Pozri sa,“ povedal a rukou pokynul na moje bezvládne visiace telo, „zohnal som ti hračku.“ Zľahka jej priložil pery na spánok a niečo pošepkal. Nedokázala som zbystriť svoje zmysli, aby som mohla zachytiť aspoň niečo. Rachel sa mierne nakrčila, o krok pristúpila bližšie a ublížene zapišťala:

„Ako sa s ňou mám hrať, keď si ju celú zmrzačil?“ Tvárila sa ako päťročné dievčatko, ktorému zničili obľúbenú bábiku.

„Verím, že nájdeš spôsob, ako si ju užiť. Nechávam vás, dámy, nech si užijete naplno svoj čas,“ rehotal sa.

Bola som rada, že mi aspoň na chvíľu dá pokoj a skúsila som vymyslieť nejaký spôsob, aby ma oslobodila. Nemusela som nič povedať a nijako ju lákať, pretože sama od seba pristúpila tesne ku mne a jemne mi odopla okovy na nohách. Skúsila som nepoškodenou nohou kopnúť, no nepohla sa ani o centimeter. Naplnená bolesťou a frustráciou som vykríkla.

„Pššt, maličká. Na kričanie bude času dosť,“ pošepkala mi so šibalským úsmevom na perách. Rýchlo mi odopla okovy aj na rukách a prehodila si ma cez plece ako vrece zemiakov.

Niesla ma ľahko, ako keby som nič nevážila. Zatuchnutú pivnicu som teraz videla obrátene a mierne skreslene, no aj tak som si ju dokázala prehliadnuť. Nebola veľká, no zmestili sa do nej drevený stôl s reťazami a v tmavom kúte boli pohodené matrace. Nicolasove mučiace nástroje boli pekne usporiadané na oceľovom pohyblivom stolíku.

Nechcela som sa tam pozrieť, no moje oči si robili čo chceli. Najprv mi myseľ nedokázala ukázať, čo vidím. Bránila sa tomu výjavu. Až o pár sekúnd neskôr sa mi začali zaostrovať obrazy zbraní. Mal tam úhľadne položené nože všetkých velikostí a niektoré aj zahnuté s malými zúbkami, murárske kladivá, skalpovací nôž, kliešte, vrtáky a veci, ktoré som jednoducho nebola schopná identifikovať.

Rachel pristúpila k matracom a jemne ma na ne položila. Ako náhle som sa ocitla na chrbte, švihom mi priviazala ruky k háku vystupujúcemu z kamennej steny.

Už zase! bedákala som v mysli. Obozretne som pozerala na Rachel a čakala. Obzerala si ma od hlavy po päty a primitívnym spôsobom si oblizla pery.

„Si veľmi krásna, dievčatko, len keby si nebola taká špinavá a dokaličená,“ sťažovala si.

„Nehovor mi dievčatko!“ vyprskla som.

„No-no-no, nedovolila som ti hovoriť,“ šepkala a pritom záporne ukazovala ukazovákom.

„Ak nechceš mať zaviazané aj ústa, budeš vydávať zvuky len ak ti to dovolím.“ Hnev mi po jej slovách vrel v tele a koloval žilami.

„Ó áno, takto sa mi páčiš omnoho viac,“ zapriadla a siahla si rukami za chrbát. Nedokázala som pochopiť čo, do pekla, robí, pokým jej šaty nepadli k nohám.

Stála predo mnou tak, ako ju Boh stvoril. Musela som sa opraviť, pretože som jej krivdila. Nebola vychrtlá. Malá plné prsia a ploché, vypracované bruško. Keď som pohľadom išla nižšie, všimla som si, že chĺpky medzi nohami neodpovedali farbe jej vlasov. Podľa všetkého je prirodzená blondína. Okamžite som odtrhla zrak a vzduch sa mi zasekol v hrdle. Odkašľala som si a snažila sa prehovoriť.

„Čo-čo to robíš?“ Môj hlas znel bojazlivo, určite však nie tak, ako som zamýšľala.

Neodpovedala mi, skopla si topánky a padla na všetky štyri. Ladnými pohybmi ako mačka sa ku mne začala približovať, nespúšťala ma z očí. Jemný úsmev jej hral na tvári, keď mi začala nechtami prechádzať po nohaviciach. Dávala si pozor, aby sa vyhla bolestivým miestam. Vedela som, že nechcem zažiť nič z toho, na čo sa chystala táto upírka. Mykala som povrazom a snažila sa z neho oslobodiť. Jediné, čoho som však dosiahla, boli do krvi odreté zápästia.

Zastavila a začuchala. Z hrdla jej vyšlo vrčanie, horná pera sa jej vlnila a ukázala vysunuté tesáky. Okamžite som zastavila všetky pohyby a ostala nehybne ležať. Po pár sekundách sa uvoľnila a začala sa znovu približovať. Obkročila môj pás a otierala svoje intímne miesto o moje bruško. Od toľkej nechutnosti mi slzy zaplnili oči a hrozilo ich preliatie. Rýchlo som zamrkala a snažila sa ich odohnať.

Ak ma nedokázal zlomiť Nicolas svojím zvráteným mučením, tak toto ma už kurva určite nedostane! nahovárala som si. Dýchala som zhlboka a snažila sa sústrediť, dať dokopy moje rozhádzané myšlienky. Musím sa odtiaľto dostať!

Vyplašene som sa pozerala na jej približujúcu tvár a dúfala v nemožné. Iskierky vzrušenia jej tancovali v očiach a keď sa mi jemne prisala na pery, nevydržala som a všemožne začala krútiť hlavou. Nezniesla som jej dotyky. Chytila moju hlavu do rúk a v železnom zovretí si ju pridržala. Pobozkala ma s väčšou silou a drvila ústa. Jazykom sa mi snažila dobýjať do úst, no nepovolila som. Odtiahla sa a výhražne zasyčala:

„Ak chceš, aby ťa to bolelo, len ďalej pokračuj vo svojich chabých pokusoch. Som veľmi jemná a pozorná milenka. No ak je to potrebné, použijem násilie. Je to len na tebe,“ povedala už miernejšie.

„Si neskutočne krásna a príťažlivá. Bola by som radšej, ak ťa mám rozviazanú, nech si to vieme užiť ako sa patrí. No keď si taká odmietavá...“ Nedokončila. Jej posledné slová mi rezonovali v mysli. Odviazaná. To je ono. Zhlboka som sa nadýchla a prehovorila:

„Ja... prepáč mi to. Ja len... toto je pre mňa nové a neviem, čo mám robiť.“ Vykúzlila som zahanbený úsmev a dúfala, že mi prejde až k očiam.

„Neboj sa, maličká, všetko ťa naučím, ak chceš. Len musíš spolupracovať a uvidíš, ako si to užijeme,“ zapriadla. Tak sa zdá, že mi na to skočila.

„So ženou si ešte nikdy nebola,“ konštatovala. „A s upírom?“ opýtala sa. Záporne som potriasla hlavou. Zhlboka sa zasmiala až sa jej natriasalo poprsie. Prstami ma pohladila po tvári, priblížila sa mi k uchu a zašepkala:

„Tak to potom zažiješ ten najlepší sex vo svojom živote a ver mi, že zabudneš na ľudských mužov. Vynesiem ťa do výšin rozkoše.“ Pri jej slizkom hlase ma skoro otriaslo. Musela som kontrolovať prejavy svojho tela, nech ju neodplaším.

„Uč ma,“ vydýchla som nervózne.

„To mám v pláne,“ prikývla. Sklonila sa ešte raz k mojim perám a jemne mi po nich prechádzala ústami. Cítila som odpor, keď mi láskala jazyk tým svojím, no zatvorila som oči a okamžite sa snažila myslieť na niečo iné.

Prvé, čo mi vytanulo v mysli, bol Edward. Chytila som sa pevne tej predstavy a odmietala ju pustiť, pokým nebude po všetkom. Nabrala na intenzite a musela som vydať všetko úsilie, aby som si neškrabla jazyk o jej tesáky. Začínala som sa v tom zlepšovať. Čvachtavé zvuky vydávané našim spoločným satím úst tej druhej, zaplnilo celú miestnosť. Čím dlhšie som bola v zajatí jej nežného jazyka, tým viac som začala pociťovať zmiešané nálady. Bozkávať ženu bolo iné, jemnejšie. Obyčajným bozkávaním, satím pier a pustošenia jazyka, vo mne vyvolávalo vzrušenie. Cítiť jej sladkú chuť ma privádzalo do vytrženia. Bola cítiť podobne ako Edward, no pri ňom som vdychovala typický mužský odér.

Odtiahla sa, mrštne mi olizla dolnú peru a snažila sa vydýchať.

„Ty už si sa bozkávala s upírom?!“ Neznelo to ako otázka, skôr ako konštatovanie, zakončené miernym údivom. Len som pokrčila plecia a priznala:

„Nedobrovoľne.“ Chcela som dodať – ako teraz - ale radšej som si zamkla pusu na päť zámkov. Nereagovala na moju odpoveď a začala mi prstami prechádzať cez kľúčnu kosť na prsia. Hnietla ich a jemne masírovala. Zrazu zavrčala. Nechápavo som dvihla obočie a čakala čo povie.

„Takto to nejde, musím ťa rozviazať.“ Áno, áno, áno! Moja myseľ skandovala. Rýchlym pohybom roztrhla povraz a spokojne sa usmiala. Trhanými a bolestivými pohybmi som posúvala ruky po matraci a snažila sa ich vyrovnať.

„Nechaj, ja sa o teba postarám,“ povedala Rachel s úsmevom. Jemne chytila do dlane najprv jednu moju ruku a cez kožený kabát ju masírovala. Stŕpnutá ruka sa po čase začala uvoľňovať a pociťovala som jednotlivé nervové zakončenia. Nechcený úsmev úľavy sa mi predral na tvári a ústa mi zakrivil do hora.

„Je to lepšie?“ opýtala sa. Len som súhlasne pokývala hlavou a nechala ju pokračovať.

Dlhými a prepracovanými tlakmi na zranené paže, som po chvíli dokázala zovrieť päsť. Ako náhle Rachel videla, že sa dokážem v celku pohybovať, vrhla sa na mňa. Nestihla som reagovať, len som onemene ležala na chrbte a nechala ju nech mi vyhrňuje tričko z nohavíc. Konečne som dokázala vnímať, až keď som pocítila niečo vlhké okolo môjho pupku.

Stočila som zrak a uvidela jej šikovný jazýček ochutnávať moju zakrvácanú pokožku. Vrnela pri tom ako mačka. Pohladila som ju po vlasoch, zachytila jej bradu a dvihla ju k svojim ústam. Keď som sa jej prisala na pery, objala som ju a opatrne vyťahovala nože z predlaktia. Bola tak zaujatá, že si nič nevšimla, až kým som jej zboku do krku nevrazila nôž. Pomaly dvihla hlavu a hlboko sa mi zahľadela do očí. S jemným úškrnom na perách povedala:

„Ako vieš, že to mám rada drsne?“ Jej úsmev sa rozšíril ešte viac, keď mi oblapila ruku, s ktorou som držala rukoväť noža, a zatlačila ho ešte hlbšie. Ston rozkoše opustil jej pootvorené pery. A kurva! Na nič som nečakala, prevrátila ju a plazila sa od nej preč. Schytila ma za členok a držala. Pre moje šťastie ma chytila za dokaličenú nohu, preto som švihla a oblúkom som ju kopla zo stranu do hlavu. Odletela o pár centimetrov a dostala som tak možnosť sa vyškriabať na jednu nohu.

„Kam ideš, dievčatko? Ešte sme sa nestihli ani pohrať?!“ sťažovala sa. Periférnym videním som zachytila ako okolo mňa krúži a hľadá moje slabé miesto.

„Najprv si ma chyť. No vieš, aká by to potom bola zábava, ak by som sa trošku nebránila? Stimulujem tak tým naše vzrušenie,“ povedala som zadýchane. Premýšľala som ako sa do riti dostanem z týchto sračiek. Jedno bolo isté a to, že sa nenechám pretiahnuť upírkou!

Rýchlosťou slimáka som postupovala vpred k dverám a premáhala mdloby z bolesti nohy. Musím to dokázať, musím! Tak urputne som sa sústredila, až som zabudla na Rachel. Nebola to moja prvá chyba, ktorú som túto noc spravila, ale na výčitky bude času dosť. Bola som končene len pár centimetrov od dverí, moja ruka sa naťahovala po kľučke, keď do mňa niečo narazilo a skončila som prišpendlená na zemi. Hlava mi pulzovala bolesťou, od toho ako som si ju narazila o kamennú podlahu. Neviem koľko toho moje telo ešte zvládne, ale bojím sa toho najhoršieho.

„Už by stačilo hier, maličká! Nechci ma nasrať ešte viac, než som!“ vrčala mi do ucha. Natiahla som jedinú voľnú ruku a vrazila som jej päsťou do tváre. Odhodilo jej tvár a trochu tým uvoľnila tlak svojho tela na to moje. Upravila som si uhol a znovu zaútočila. Nepoľavila som, celou silou a rýchlosťou, akú moje telo dokázalo v zúboženom stave vyvinúť, som nekompromisne útočila.

Krv sa jej rinula z otvorených rán vytvorených mojou päsťou. Kĺby som si necítila, pot mi stekal prúdom po chrbte a štípal v otvorených ranách. Keď som Rachel dokázala údermi položiť na zem, vytiahla som druhý nôž a obrovskou úľavou ho vrazila do tej iste rany na krku. Predchádzajúci nôž si ani neviem kedy vytiahla, no diera bola skoro zahojená. Tlačila som, chcela som jej oddeliť hlavu od krku, no nemala som sily. Dokázala som prerezať kožu s ružovým mäsom, no kosť spojená s miechou ostala neprerušená. Dorážala som ako sa len dalo, uberalo mi to sily každým úderom.

Takmer som sa zrútila na jej bezvládne telo a nechala nech ma Nicolas nájde a dokončí to čo začal. Rachel zrazu otvorila oči, roztvorila ústa v desivom kriku a snažila sa mi pohrýzť ruku. Chytila som jej spodnú sánku do ruky a tlačila dolu. Druhú som jej zasekla do hornej tak, aby som sa nedotkla zubov naplnených jedom a zaprela sa. Z hrdla jej vychádzal chrčivý a bublavý zvuk otravujúci moje zmysli. Neprestala som jej rozťahovať ústa, až kým som nevidela a nepočula ako jej praskla sánka. Odplazila som sa z jej tela k Nicolasovej zbierke zbraní, kľakla si na zdravé koleno a snažila sa postaviť. Takmer sa mi to podarilo, no poškodená noha ma zradila a zrútila som sa k zemi.

„Kurva!“ kričala som frustráciou a bolesťou.

„Vstaň,“ kričala som sama sebe. „Vstaň a doraz ju!“ Skúsila som sa ešte raz postaviť na jedno koleno a potom sa vyšvihnúť do stoja. Napokon sa mi to podarilo, schmatla som sekáčik na mäso a presunula sa k Rachel. Stále žila, nehýbala sa, jedine jej oči kmitali cezo mňa k sekáčiku.

„Teraz zdochneš, počuješ ma? Nie som žiadna bábika, aby som uspokojovala tvoje zvrátené a zvrhlé túžby.“ Zrútila som sa na zdravé koleno a zašepkala jej do ksichtu: „Ty budeš prvá a potom príde na rad Nicolas. Pozdrav v pekle!“

Dvihla som ruku so sekáčikom do vzduchu a sekla. Jedným plynulým úderom som oddelila hlavu od tela. Sedela som pri nej a nechala nech jej krv zmáča celé moje telo. Bolo mi to jedno. Aj tak som ulepená od vlastnej, pomyslela som si.

Mrákoty si začali robiť nárok na moje unavené a ubolené telo. Vedela som, že ak tu budem aj naďalej nečinne sedieť, príde Nicolas a možnosť na záchranu sa vytratí. Snažila som sa skoordinovať myseľ s telom a dať im nejaké príkazy, no veľká strata krvi robila svoje. Zatvorila som oči v snahe uvoľniť strach, ktorý sa mi začal usadať v každom skrytom kúte môjho tela. Neviem koľko som bola mimo, no keď som otvorila oči, z posledných síl som sa začala plaziť k dverám. Boli ťažké, aspoň mne sa v tej chvíli tak zdali. Posadila som sa a naťahovala ruku k ich otvoreniu. Oblapila som kľučku, no nedokázala ju stlačiť.

„Do riti,“ zakričala som zúfalo. „Toto nie, prosím, toto nie!“ Zúfalo som stláčala a otáčala guľou stále dokola, no nič sa nedialo. Hlboký rev sa vydral z môjho hrdla. Snažila som sa ďalej, pokým som nezačula ťažký dupot nôh, ako sa približovali k pivnici a zároveň tak ku mne. Nicolas! Nie, nie, nie! Už nie!

Vykašľala som sa na dvere, odplazila som sa kúsok od nich a vytiahla posledné nože pripnuté na lýtkach. S roztrasenými rukami som čakala na čokoľvek, čo prejde dvermi, pripravená zabiť. Kroky boli bližšie a opatrnejšie. Hypnotizovala som kľučku, keď sa pomaly otvárali. Na nič som nečakala, prevalila sa na zdravé koleno s rukami zdvihnutými. Ako náhle sa dvere otočili, bez premýšľania som zaútočila.

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Swan: Zabijak upírov - 7. kapitola: