Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Swan: Zabijak upírov - 9. kapitola

24.05.2013 (14:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1462×

„Zvládnem to aj sama,“ zavrčala som nepríjemne na sestričku, keď sa mi snažila navliecť nohavičky. Moja hanblivosť kvôli zraneniam nikam nezmizla, takže pŕŕŕ každému, kto by si len želal ma vidieť nahú!

„Prečo ma to nenecháte urobiť? Vidím predsa, aké máte bolesti,“ oponovala mi sestrička. Rukami sme sa naťahovali o tú skurvenú malú látku, ktorú som už chcela mať bezpečne medzi svojimi nohami. Snažila som ju jemne pacnúť zranenými rukami po prstoch a prinútiť ju tak uhnúť do bezpečnej vzdialenosti. Hnev v očiach jej stúpal závratnou rýchlosťou. Doťahovanie ma pripravilo o dostatok energie, bolesť si znovu hľadala cestičky cez celé telo. Tvár sa mi skrivila návalom agónie.

„Toto je smiešne, slečna Swanová!“ zrúkla sestrička a prudko sa postavila.

„Tak si to spravte sama. Ak za dve minúty nebudete oblečená, postarám sa o to ja!“ Nenechala mi ani sekundu na odmietnutie a už bola z izby preč. Vydýchla som úľavou a bolesťou zároveň. Veľakrát som preklínala moju tvrdohlavosť, no tento moment bol snáď najhorší. Opatrnými pohybmi som prestrčila nohy cez nohavičky a jemnými ťahmi sa ich snažila navliecť hore. Fučanie a vzdychy mi robili zvukovú kulisu. Neviem ani ako a sestrička sa vrátila späť. Keď si všimla, že som si ich stihla vytiahnuť len po kolená, stočila na mňa víťazoslávny úsmev. Odutá som spustila ruky vedľa tela a nechala ju nech ma oblečie. So sklonenou hlavou prehovorila: „Na chodbe na vás čakajú dvaja veľmi krásni muži.“ Nevedela som či bude pokračovať, no čakala som. Netušila som o kom to hovorí, tak som jej dávala čas na vysvetlenie. Dvihla hlavu a zbadala môj nechápavý, mierne zmätený výraz.

„Sú to vaši bratia?“ dožadovala sa. Pokrčila som ramenom a odpovedala: „Neviem, o kom to hovoríte.“

Frustrovane si povzdychla, určite jej táto výzvedná akcia nebola príjemná. No, boli sme dve.

„Jeden má bronzové vlasy, zelené oči a neskutočné nádherný úsmev. A ten druhý, ach... ten má blond kučeravé vlasy a veľmi škaredú jazvu na tvári.“ Odmlčala sa a rozmýšľala čo povie.

„Sú to vaši bratia, že?“ Jej zúfalý tón vo mne vyburcoval pocit ľútosti. Verím jej, že krajších mužov nevidela a preto dúfala, že sú moji príbuzní, aby podporila svoju odvahu osloviť ich.

„Nie, to teda nie sú,“ zamietavo som pokrútila hlavou. Pri tom prudkom pohybe som sa okamžite zasekla a skrivila pery v neznesiteľnej bolesti vystreľujúcej do hlavy.

„Och,“ zašepkala sklamane a snažila sa mi obliecť podprsenku a tričko. Odmietala som, aby sa mi mysľou preháňali odpovede môjho výpadku pamäte, preto som sa radšej sústredila na nájdenie mojich zbraní. Voľným okom neboli nikde k nájdeniu, preto som sa opýtala sestričky: „Kde sú moje zbrane?“ Bez toho aby dvihla hlavu, odpovedala: „Zabavil vám ich pán doktor.“

„Dúfam, že má v pláne mi ich vrátiť!“

„Hotovo,“ zahlásila vyhýbavo. Bola na odchode, keď dodala: „Pošlem dnu vašich... ehm... priateľov?“ Nevedela aký post im má prideliť. Ja som to tiež nevedela, preto som len prikývla na súhlas.

„Áno, pošlite ich dnu.“ Otvorila dvere a niečo potichu povedala. Nerozumela som jej, no potom ich otvorila dokorán a nechala vojsť najprv Edwarda, za ním sa hnal Kyrian. Edward si predo mňa kľakol a opatrne chytil do dlaní moju ruku. Krásny úsmev sa mu rozlial na tvári.

„Ahoj, kráska, ako sa cítiš?“

„Úprimne? Akoby ma prešiel parný valec.“ Čakala som smiech, predsa len som povedala vtip, no nič také sa nekonalo. Naopak sa mu obočie zvlnilo v rozhnevanom geste.

„No čo? To mal byť vtip,“ odsekla som podráždene.

„Dosť zlý vtip,“ potvrdil Kyrian. Hlava sa mi okamžite pohla jeho smerom, akoby ma niečo lákalo a ťahalo. Keď som sa stretla s modrou jeho očí, mierne sa mi zatočila hlava. Vždy ma Kyrian priťahoval, no nikdy nie tak ako teraz. Vyžarovalo z neho niečo, čo som nedokázala opísať. Bol pre mňa ako trblietavá vec, ktorú som odjakživa chcela. Všimol si mojich pootvorených úst a usmial sa. Rozžiaril mu celú tvár, pripadal skôr ako chlapec, než zrelý, niekoľko storočí starý muž.

„Kyrian! Čo tu, do frasa, robíš?“ podarilo sa mi vykoktať.

„Och, Bella,“ smial sa, „nikdy nesklameš svojim podrezaným jazýčkom!“

„Nevyhýbaj sa otázke,“ zafučala som podráždene.

„To nemám ani v úmysle, srdiečko!“ Po vyslovení mojej prezývky, ktorú mi dal, mnou prešiel tras. Čo sa to so mnou do pekla deje? Prečo tak reagujem na Kyriana? Áno, je bohovsky krásny ale to mi nedáva právo takto reagovať na jeho blbý hlas! Cítila som sa akoby mi jemným saténom prechádzal po pokožke a obaľoval ma doň.

„Si v poriadku?“ opýtal sa znepokojene Edward. Stočila som naňho pohľad a prikývla. Pochybovala som o tom, že by ma môj hlas nezradil. Nevedela som, čo sa to so mnou deje a už dupľom som nevedela prísť na to, ako sa mám správať k Edwardovi. Veď sme sa len bozkávali a on si raz zakutral v mojich osobných priestoroch medzi nohami. Veď to je nič, no nie?! Kurva! Dokázala som sa len usmiať a mozog mi už zase začal pracovať na plné obrátky, ako sa z tejto posratej situácie dostať. Odložila som preto city bokom, koniec koncov, vždy sa dajú riešiť aj potom a vrátila sa k práci. Áno, práca, to je môj život a nie citové sračky, ktoré nenávidím!

Odkašľala som si a opýtala sa: „Mohol by mi už niekto konečne vysvetliť prečo sa tu potuluje Kyrian a ako to, že žijem?“ Trefné otázky, Swanová! pochválila som sa v duchu.

„Kyrian tu je preto, lebo som ho o to požiadal,“ predniesol Edward. Pri jeho zvuku som sa naňho otočila a neveriacky pozerala.

„Prečo si to urobil?“ dožadovala som sa.

„A čo iné som mal podľa teba robiť? Nechať Nicolasa nech ťa zabije? To by si chcela?! Do riti Bella, prestaň byť taká sebecká a myslieť len na seba. Nedokážeš si ani predstaviť ako som sa o teba bál! Tie hodiny, kedy som bol mimo, boli pre mňa utrpenie. Nevedieť či vôbec ešte žiješ a či ťa uvidím. Takmer som zošalel. Ja...“

„Ho-ho-ho, brzdi Rómeo,“ prerušila som ho poľakane. Nechcela som aby mi tu začal vylievať nejaké city pred Kyrianom. Potrebovali sme nato súkromie. Nevedela som čo on cíti ku mne, no mne sa dokázal predrať do srdca a tak ľahko ho odtiaľ nevykopnem. Lenže ma nepoznal. Nevie aká som. Keby to vedel, nikdy by mi takéto veci nehovoril na verejnosti. Automaticky mi líca sčervenali a hrozilo, že vybuchnem ako sopka.

„Drž sa prosím témy a skús neodbáčať,“ prikázala som mu. Kyrian sa neudržal a začal sa rehotať. Tým ma už dočista napálil.

„A tebe je kurva čo také smiešne?“ zrúkla so naňho.

„Nenávidí vylievanie citov a romantické scénky vytrhnuté priamo z filmov,“ povedal priamo Edwardovi.

„Ale ako jej mám potom ukázať, čo pre mňa znamená?“ opýtal sa ho.

„Tak na to, môj drahý priateľ, neprišiel ešte nikto.“

„Prestaňte sa o mne rozprávať ako keby som tu ani nebola!“ Nedokázala som už znášať ich hlasy v jednej miestnosti a doťahovanie o mňa. Toľko informácií naraz, mnou ako keby narazilo o kamennú stenu a párkrát ešte pritlačilo, nech ma to dorazí úplne. Vôbec som nechápala tým nezmyselným rečiam, ktoré tu tí dvaja viedli. Vyzeralo to tak, aspoň z môjho uhla pohľadu, že ku mne obidvaja niečo cítia. Od rozčúlenia som zavrčala, zamkla všetky city, ktoré k tým dvom prechovávam a hlboko zahrabala do najtemnejšieho kúta v mysli.

„Nemáme čas na takéto reči!“ Môj pohľad smeroval hlavne na Edwarda. No keď som videla tú bolesť v jeho krásnych zelených očiach, skoro ma to zrazilo z postele.

„Bude na to času neskôr, sľubujem,“ povedala som mu už jemnejšie a pohladila ho po čeľusti.

„Pre teba všetko,“ prikývol na znak súhlasu. Naklonil sa ku mne bližšie, jeho pery sa pomalým tempom približovali k tým mojim. Cítila som jeho mentolový dych a nevedela sa dočkať toho pocitu, keď sa nám ústa spoja. Potrebovala som ho ochutnať, vzrušenie prechádzalo každou žilou v tele.

„Mohli by ste sa cukrovať inokedy a inde?“ prerušil nás Kyrian. Boli sme od seba necelý centimeter, keď nás ten blonďavý pako prerušil. Narovnala som sa, pozrela naňho a opýtala sa: „Čo ťa tak žerie?!“ Bolo dobre, že som nečakala odpoveď pretože som ju ani nedostala. Namiesto toho sa zameral na Edwarda a prísnym tónom predniesol: „Nemáme čas, priprav ju na to. Počkám vonku.“ S tými slovami sa otočil a odpochodoval z izby.

„O čom to hovorí?“ opýtala som sa zmätene. Edward sa odtiahol z môjho zovretia, postavil sa a povedal: „Tak snáď aby si pochopila všetky súvislosti, bolo by vhodné začať od začiatku.“

„Bolo by to od teba milé,“ predniesla som sarkasticky. Obviňujúcim pohľadom sa na mňa zahľadel, tak som len pokrčila ramená v samej nevinnosti.

„Keď som ťa nevedel nijako odhovoriť a zastaviť od lovenia Nicolasa, musel som vymyslieť iný plán ako ťa udržať na žive. Vedel som, že ak sa za ním pustíš sama, umrieš. A nechýbalo ti veľa, ver mi.“ Už som ho chcela znovu prerušiť, no všimol si to a zdvihol ukazovák v zápornom geste.

„Neprerušuj ma miláčik. Musím ti toho veľa povedať a mám málo času. Takže kde som to skončil? Jaj, áno. Kyrian bol mojou jedinou možnosťou na záchranu. Aby som ti teda osvetlil tvoju očividnú otázku, ktorou ma za necelú sekundu prerušíš, áno my sme ťa zachránili.“ Na jeho predvídavosť som sa len uškrnula a nechala ho hovoriť ďalej. „Tým, že sem Kyrian v tak rekordom čase prišiel, porušil pár pravidiel o prekročení cudzieho územia. Vládca tohto mesta mu síce povolil vstup, no pre jeho drzosť očakáva po tvojom uzdravení, aby sme ho navštívili. A to je práve teraz.“

„Kriste, toľko informácii naraz môj mozog nedokáže spracovať,“ povedala som ohúrene. Nerozumela som upírskej politike, no jedno som vedela. Nahnevať vládcu mesta je ako vypísať si príkaz na popravu. Malo som toľko otázok a toľko nevyriešených vecí, až sa mi začalo z uší pariť. Potrebovala som doplniť isté chvíle, ktoré mi mozog tak detailne vymazal.

„Dobre. No mám húfu otázok, na ktoré potrebujem poznať odpoveď ešte pred tým, než sa stretneme s vládcom mesta.“

„To by sme mohli stihnúť popri tom, ako sa budeme obliekať,“ odsúhlasil.

„Čože? Obliekať? A do čoho?“ Strach sa mi plazil po chrbtici.

„Vládca mesta usporiadal maškarný ples. To znamená kostým,“ povedal pokojne.

„Kostým? V žiadnom prípade! Nikto ma nebude obliekať ako bábiku!“ Môj strach bol opodstatnený, pretože to čo na mňa navliekli sa rovná samovražde. Celú cestu z nemocnice som nadávala, hnevala a trucovala, no nič nepomohlo. Nemohli sme uraziť vládcu mesta ešte viac. Keď som však uvidela do čoho ma to chcú napchať, moje trucovanie a odúvanie začalo nanovo s tým rozdielom, že som sa im vyhrážala vraždou. Ako čerešnička na torte však bolo prekvapenie v podobe Kyrianovho nasťahovania spolu s jeho gorilami do mojej hotelovej izby. Všade, kde len oko dovidelo, sa povaľovali kufre naplnené rôznym šatstvom. Celý čas ako obliekal svojich mužov som sa s ním hádala.

„To si ako predstavuješ, že mi zaberieš izbu? Zaplať si vlastnú!“ kričala som zúfalo. Bez štipku hnevu alebo vykoľajenia sa ďalej hrabal v kufri, keď mi odpovedal: „Srdiečko, beriem to ako vďaku z tvojej strany za záchranu,“ otočil sa na mňa, „a nemáš za čo.“ Vykúzlil úsmev, kde sa mu ukázalo málo z jeho rezákov. Chvenie mi postavilo dupkom vlasy na krku. Nevedela som čím mám argumentovať, pretože mal pravdu. Som mu dlžná oveľa viac a to ma sralo najviac.

„Kvôli tebe sa sem nasťahoval aj Edward!“ nedala som sa.

„Zato už ja nemôžem.“

„A kto? Jasné, že zato môžeš ty! Nebyť teba, tak by tak nežiarlil. Ja chcem len pokoj!“ kňučala som na konci.

„Ak prežijeme dnešný večer srdiečko, potom sa môžeme rozprávať o takých malichernostiach, ako je tvoja obsadená izba!“ odsekol Kyrian a podal mi do rúk zmes červenej kože.

„A toto si obleč.“ S nechuťou som si pozrela to takzvané oblečenie. Skladalo sa to z korzetu a sukne, ktorá bola vpredu krátka, takmer nič nezakrývala, vzadu sa tiahla až po zem.

„Ani za milión dolárov!“ skríkla som znechutene a hodila to späť na Kyriana. Narovnal sa, pomalým krokom dravca ku mne pristúpil bližšie. Odmietala som ustúpiť a ukázať tak strach. Tváre sa nám takmer dotýkali, keď prehovoril hlbokým hlasom: „Zoberieš si to, Isabella. Dosť bolo tvojej pochabej tvrdohlavosti. Nechcem dnes stratiť ani jeden zo životov mojich ľudí len preto, že sa madam neľúbi trochu kože!“ Vyslovenie môjho celého mena ma pribrzdilo od ďalšej konfrontácie. Prikývla som na súhlas a čakala pokým sa vzdiali. Namiesto toho mi hľadel do očí, začala som sa v tej priesvitnej modrej strácať.

Sledovala som líniu jeho čeľusti, jemne pokriveného aristokratického nosa a vyšpúlených pier. Jediné čo ho hyzdilo, bola jazva na líci. Rozdrapkané kraje svedčili o neskutočnej bolesti. Mne osobne však pripadala viac než lákavá. Túžila som sa jej dotknúť, pohladiť. Ruka sa mi samovoľne dvihla a ukazovákom som prešla po tej ryhe. Na dotyk bola tvrdá, cítila som každý hrbolček. Priblížila som sa bližšie a očami skúmala stavbu pokožky. Nahla som sa, priložila jemne pery a prechádzala po celej dĺžke toho ohyzdného poznačenia. Kyrian prudko vydýchol. Pozrela som sa mu do očí a všimla si nehu, ktorá bola zameraná na moju osobu.

„Čo sa ti stalo?“ pošepkala som. Zakrútil hlavou, chytil mi do dlaní hlavu a pri perách odpovedal:

„Možno neskôr, srdiečko.“ Na to sa mi obtrel o pery. V tele mi vytryskla elektrina, otriasla som sa a okamžite sa mu prisala na ústa. Chutil ako karamel, ktorý sa mi rozpúšťal na jazyku. Potrebovala som z neho viac, jazykom som mu zaťukala na pery a dožadoval sa vstupu. Vyhovel mi, otvoril ústa a strela som sa s jeho jazykom v nádhernom tanci vyhýbajúc sa ostrým rezákom. Z nenazdajky sa odo mňa odtrhol, vrazil mi do rúk šaty a odkráčal. Neschopná pohybu som za ním hľadela. Po dobrej minúte som konečne zrúkla: „Zaberám si kúpeľňu!“ Pred tým než som stihla zatvoriť dvere ma zastavil Kyrianov hlas: „Budeš potrebovať pomoc so zapínaním korzetu.“

„A nato sa pravdepodobne hlásiš ty, že?“ prerušila som ho. Strčil hlavu do spálne, nevidela som teda či sa už stihol obliecť.

„Nie srdiečko, mám na práci toho viac, než len obsluhovať tvoju maličkosť. Zavolám ti Edwarda. V takých veciach je zbehlý.“ Ohromením mi padli ústa až na zem.

„Agrrh,“ zavrčala som a zavrela sa v kúpeľni. Čo si ten bastard o sebe myslí? Že padnem pred ním na kolená? Šľak aby ho trafil na stokrát! Čo iné má na práci? Tak potom čo mal znamenať ten bozk? Potrebujem dovolenku! pomyslela som si. Pokúsila som si dať dole šaty, no prudké pohyby prebudili bolesť. Tak toto bude dlhá noc! Sekundu nato sa ozvalo klopanie.

„Ďalej,“ zavrčala som. Začula som Edwardov povzdych. Jeho ruky sa mi automaticky omotali okolo tela. V celej miestnosti nebolo počuť nič iné, než trhanie látky. Ostala som len v spodnom prádle, ktoré mi rovnako ako ostatné roztrhol. Rozpaky z nahoty mi začervenali tvár, dokonca som mala pocit, že som červená aj na zadku.
„Dúfam, že sa predo mnou nehanbíš,“ povedal so smiechom.

„Kde? Ja?“ Sarkazmus odlietal z každého písmenka. Neveriacky pokrútil hlavou a navliekol mi čierne čipkované tangá. Cítiac na pokožke pohyb jeho hebkých rúk vo mne vyvolalo vzrušenie nevídaných rozmerov. Nijako sa neponáhľal dať tie ruky preč, preto som sa ošila a poodstúpila.

„Ehm...otoč sa, zapnem ti korzet.“ Urobila som ako povedal. Nasadil mi červenú kožu na holé prsia, obtierala sa mi o bradavky, ktoré sa automaticky postavili. Jemne mi ho šnuroval, dával pozor na zranený chrbát. Pár syknutí som však nedokázala udržať.

„Prepáč mi to, snažím sa byť čo najjemnejší.“

„Ja viem,“ prikývla som. Do sukne som sa musela vsúkať a vzadu sa rovnako šnurovala ako korzet. Keď som bola oblečená, otočila som sa a pozrela do zrkadla. Korzet mi nádherne vyvýšil prsia a vyzerali plnšie. No keď som zbadala, že v sukni mi perfektne vyniknú modriny a zafačovaná noha, zhrozila som sa.

„Odmietam takto niekam ísť!“ priznala som. Edward sa za mňa postavil a objal ma okolo pásu.

„Vyzeráš sexi,“ pošepol mi do ucho.

„No to určite!“

Siahol po hrebeni a začal mi rozčesávať vlasy. Keď bol hotový, nechal ich voľne padať na chrbát. Naniesla som si riasenku, jemný červený rúž a bola som hotová. Edward na chvíľku odbehol a keď sa vrátil, držal v rukách čierne kožené čižmy.

„Toto ti posiela Kyrian,“ povedal. Vzala som do rúk topánky a nedôverčivo sa na ne pozerala.

„Sadni si na záchod, ja ti ich pomôžem obuť.“ Neprotestovala som a urobila tak ako chcel. Topánky sa tiahli až na moje stehná, čiže dokonale prekryli všetky nedostatky. Boli elegantné a zvodné zároveň. Ako na šatách, tak aj na zadnej strane topánok sa tiahli šnúrky, ktoré sa museli uviazať. Keď som bola hotová, postavila som sa a vykročila z kúpeľne. Koža na mne vŕzgala a vydávala otravný zvuk.

„Som kurva zvedavá, odkiaľ má Kyrian pre mňa šaty ako na mieru šité!“ konštatovala som. Edward len pokrčil ramenami a povedal: „Predpokladám, že niečo takéto očakával.“

Pri Kyrianovi som už očakávala neočakávateľné.

„A ty čo budeš mať oblečené?“ opýtala som sa zvedavo.

„Ver tomu, že to bude horšie než čo máš ty,“ povedal s nechuťou. Nedokázala som zadržať smiech, ktorý sa mi predieral cez pery. Usmial sa na oplátku a pristúpil bližšie.

„Neviem čo všetko sa dnes odohrá, no nebude to nič príjemné. Ja viem, že sa nechceš o nás rozprávať, aspoň zatiaľ nie, no potrebujem ti povedať čo k tebe cítim, ak by sa tento večer obrátil na zlé.“

Chcela som ho zastaviť no priložil mi ruku na ústa a zhatil tak možnosť odporovať mu.

„Nerozumiem ti, to je jasné. Nepoznám ťa a neviem nič o tvojej minulosti. Prieči sa mi tvoja povaha a tvoj odmietavý postoj k láske ako takej, no aj napriek tomu ťa milujem.“ Bože, on to povedal!

„Etwaud,“ zamumlala som cez zapchaté ústa. Potrebovala som zastaviť ďalší príval jeho slov. Toto som nezvládala.

„Nie, musíš ma vypočuť! Možno je toto posledný okamih, kedy mám tú možnosť. Poznáme sa len pár dní, no aj napriek tomu cítim, že ty si tá, ktorú som tak dlhú dobu hľadal a potreboval. Milujem ťa, Bella.“ Pustil mi ústa a tentoraz mi ich zapchal vlastným jazykom.

Obtieral sa o mňa tak mohutnou potrebou a túžbou, že som nedokázala byť nečinná. Hodila som mu ruky okolo krku, pritiahla si ho bližšie a hltala chuť jeho tela. V mysli sa mi vynárali tie podivné sny o ňom, ako všetko napreduje závratnou rýchlosťou. Vedela som, že mu musím povedať o tých snoch, no keď si ma pritiahol ešte silnejšie na svoju hruď, mozog sa mi automaticky vypol a bola som unášaná na vlnách vášne.

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Swan: Zabijak upírov - 9. kapitola: