Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bitch 10

16.02.2010 (09:15) • BlackRosexq • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1916×

BELLA

Ani pre tento raz sa Charlie nič nepýtal. Zostala som sklamaná, no i prekvapená z jeho strachu. Niekde v ďalekých myšlienkach sa mi jasne črtala pravda. Charlie sa ma nikdy, nič takého nespýta.

Zamrkala som aby som striasla počiatočné slzy, ktoré mi do očí vbehli dávajúc si druhý obväz. Presnejšie to robi l Charlie, skoro som sa na ňom ucikala.

„Nekrúť sa!“ pripomínal, zatiaľ čo som sa neohrabane  krútila na stoličke – pravdaže od bolesti. Dosť neskoro som pochopila, že Charlie mal s tou rukou pravdu, nemala som ju namáčať. Ako náhle som si však spomenula na slasť, ktorú som cítila, srala som na ruku a ticho trpela. Dúfam, že to čoskoro bude hotové.

„Už je to!“ nestihla som ani domyslieť a Charlie ma konečne vyslobodil. Pozeral sa na mňa skúmavým pohľadom, už-už som mala pocit, že ide do tuhého. Namiesto toho zvolal:

„Mala by si si ísť pospať. Vyzeráš unavene!“ Hoci už dlho sa teším na rozhovor, ktorý budem s Charliem musieť prebrať, jeho veta ma uspokojila. Ruka bolela stále viac a viac, nechcelo sa mi veriť sile a trvaniu neustáleho pulzovania. Namiesto odpovede som kývla hlavou. Dúfam, že takáto odpoveď mu postačí.

„Dobrú.“ Usmiala som sa. Ešte stále som si nezvykla na podobné „rodičovské“ správanie. Aj napriek tomu, že ústa som sa snažila držať zatvorené, odpovedala som, musela som, potrebovala som to!

„Aj tebe.“ Pomaly som vypochodovala po schodoch, našťastie už v pyžame som sa zvalila do mäkkej, fialovej postele, ktorú ako jednu z troch vecí Charlie zmenil. Hrubá deka, ktorú som natiahla cez hlavu aspoň okrajovo stlmila klepotanie dažďa, ktoré bolo cez obyčajné, drevené okno badateľne počuť. Vzdychla som si a zaspomínala na okná, ktoré zdobili môj byt ešte pred týždňom.

Veľká obývačka s ešte väčšími oknami, nádherným výhľadom a neopísateľne hrejúcom krbom. Či už na dotyk, alebo na oko? Niekedy som sa až s úsmevom pozastavovala nad mojou slovnou zásobou. Hoci som sa chcela minulého života zbaviť, spomínala som na dni, týždne, roky, ktoré som strávila s mojím doposiaľ najlepším kamarátom Mattom.

„Bože!“ Moje zistenie, že napriek môjmu povolaniu, ktoré zo sebou prináša veľa sexu  - môžem povedať, že ho mám za sebou oveľa viacej ako môj otec – som nikdy nebola zamilovaná. Závidela som ľudom – svojím kolegom, ktorí sa nežne držali za ručičky, šepkali si prenádherné, romantické slovíčka a čakali na zodpovedanie svojich otázok aj roky, až bolo treba. S tými rokmi som to trošku prehnala, pomyslela som si, no vzápätí sa znova vžila do môjho láskou necítiaceho života. Viem, že Charlieho ma má rád... aj ja jeho, veď je to môj otec, no aj tak by som potrebovala niekoho, koho budem milovať, niekoho na kom by mi záležalo oveľa viacej ako na vlastnom živote. Niekoho, kvôli ktorému by som s úsmevom na perách zomierala. Vzdychla som si. Toto ja nikdy nebudem pociťovať. Kto by chcel bývalú porno herečku? Na moju otázku sa mi nahrnula hneď veľa odpovedí, tak som ju pomenila. Kto by chcel v tomto malom mestečku, kde o mne vedia všetko a sú konzervatívny, kurvu aká som ja? Kto by chcel žiť, milovať a radovať sa s porno herečkou  - bývalou?

„Bella?“ Charlieho hlas ma vystrašil. Čo chce? Musela som to pre dýchať a až potom som ho slovom vpustila do izby.

„Poď ďalej.“ Stále roztraseným hlasom som Charlieho pozvala do izby. Jeho pohľad, ktorý som zachytávala iba námatkovo  - bola tma – sa  mi zdal až priveľmi čudný. Žeby sa predsa len rozhodol prediskutovať moje správanie v sprche? Čo mu odpoviem? Nikdy som sa nehanbila, aspoň nie v tomto smere, no teraz sa mi do tváre nahrnula červeň a sklonila som hlavu. Čo mu odpoviem, ak mi zakáže sex, alebo skôr masturbáciu? Nikdy som si nevedela predstaviť svoj život bez sexu, nie tož ešte teraz, keď som pochopila, že nynfomankou naozaj som.

„Neruším? Dúfam, že som ťa nezobudil. Až hej, môžeme to prebrať zajtra.“ Chystal sa odísť, no zastavila som ho. Nech sa chce rozprávať o čom chce, musím to byť dneska. Zajtra sa oficiálne začne môj prvý deň vo Forske - rodnom mestečku. Musím si priznať, že dážď mi celkom chýbal. Už vyše dvoch rokov nenávidím slnko. Bohvie prečo?

„Fajn.“ Odmlčal sa, podišiel čo najbližšie k posteli a sadol si na jej kraj. Skoro spadol, no stihol za zachytiť. Pre istotu som sa podala, aby si mohol sadnúť bezpečnejšie.

„Chcel som sa ťa opýtať na školu.“ Odpovedal Charlie a mňa to zarazilo. V očiach mal niečo úplne iné a mne došlo, že tento rozhovor je len manéver aby našiel odvahu. Zapla som lampu, ktorá stála na nočnom stolíku. Druhá z troch  vecí, ktoré Charlie zmenil.

„Čo by si chcel vedieť?“ opýtala som sa neveriacky a už aj Charlie si mohol všimnúť, že viem o čom mu v skutočnosti ide. Presto pokračoval.

„Nastupuješ do druhého, či prvého ročníka?“ Charlieho hlas sa začínal zosypávať. Odpovedala som jasne a stručne, načo to predlžovať. Chceme sa dostať k tomu hlavnému.

„Druhého.“ Charlie si vzdychol. Čo sa ma chce opýtať? Vyzeral, ako minútu pred zrútením. Nadýchol sa, pomädlil ruky, sadol si ešte bezpečnejšie.

„Bella....

EDWARD

Hoci najradšej by som na Emmeta skočil - znovu - nemohol som sa prestať smiať. Viem, dosť čudná reakcia, no v poslednom čase som celý čudný. Zvyšok rodiny na mňa vyhúkane hľadel, nevedel prísť na to či sa upír môže zblázniť. Emmet stál ako prikovaný. Až po troch dlhých minútach, ktoré som sa neprestajne smial a priznajme si začínalo to byť trápne, sa ku mne pripojil Emm. Netrvalo dlho, začali všetci.

„Si v poriadku?“ opýtala sa Esme, snažiac sa nesmiať nahlas, presto jej cukali kútiky do všetkých smerov. Musel som sa na nej usmiať. V hlave mala plno dôležitých otázok a myšlienok, ktoré som však nevnímal.

„Neviem. Ale...“ Pobúchal som Emmeta po ramene, tak priateľky, nie bojovne. Zdvihol zrak, uprene sa na mňa pozeral.

„To bolo dobré, však?“  chichotal sa Emm, no presto veta, ktorú vyslovil bola zreteľné a zrozumiteľná aj pre ľudí. Len som sa usmial a kývol hlavou. Môj „bláznivý“ záchvat pomaly doznieval a ja som si začal robiť starosti o moje zdravie. Že vraj upírom nič nehrozí? Jasné. Vo vlne nálady, ktorú som mal som v hlave dodal. Jediné, čo im hrozí je nedostatok sexu a predlžované panictvo.

Ďalší nával smiechu, ktorý – v iných situáciách, nebol až tak smiešny – moju rodinu vystrašil ešte viac. Nikto sa nesmial, pravdaže okrem mňa. Skutočne som sa cítil ako najväčší blázon.

„Edward si v poriadku?“ Carlislov vystrašený hlas, ma prinútil prestať šalieť. Postavil som sa na rovné nohy, nadýchol sa- hoci nebola treba – a pokýval hlavou.

„Nie, nie som. Netuším čo sa so mnou robí. Bude to niečo...“ pre tento raz sa moja nálada zmenila zo sekundy na sekundu. Všetci, pravdaže okrem Emmetta to zbadali. Potemneli mi oči, keby som mohol tak plačem. Carlisle ma chcel ísť upokojiť, keď Emmett vytiahol niečo čo ma naštvalo.

„To ste nevideli jeho fotku.“ Každý okrem Emmetta bol vážny a každý okrem Emmetta si uvedomoval, že znova sa neudržím.

„Emm.“ zakričala Alice, a hoci inokedy som videl , čo videla, no teraz som bol úplne vyhúkaný. Mal som sto chutí Emmetta roztrhnúť, stotinu sekundy po tom, čo vytiahol fotku a hurónsky smiechom sa zasmial a všetci okrem Alice upútali svoje oči na fotku. Vtedy som sa neudržal a chcel skočiť.

„Edward!“ Alice zrejme videla, že tento raz by som spôsobil niečo viac, než predtým a v duchu dúfala, že ju niekto zachráni. Je slabučká a v mojej temnej chvíľke, by proti mne nemala šancu. Vrhol som sa, no v tom mi do cesty vbehla Alice. Hoci som nechcel, moje pudy zvíťazili.

Vrhol som sa po prvom, čo mi vletelo do cesty. Zarachotili sme na zem, ale spustošili najprv sklenený stôl v kuchyni a až potom zem. Ani sme nestihli alebo skôr ja som nestihol, niečo urobiť, keď bol na mne Jasper a jeho oči, poznačené malým počtom vegetariánskych rokov, mi dávali jasne najavo aby som prestal. Alice ležala na zemi a až potom som si všimol, čo som spôsobil.

Uhryzol som ju. Kedy? Snažil som sa prísť na to kedy a ako som sa zahryzol do jej hrdla – tri krát – no nikde som odpoveď nenašiel. Jasper sa skŕčal v ochrannom geste, Emm ho musel držať aby sa ma mňa nevrhol a nezabil ma. Hoci môžem čítať myšlienky, teraz to bolo nanič. Jasper bol horší ako Rosalie, oveľa horší. Čo som to urobil?

„EDWARD!“  zreval Jasper, keď si všimol čo som Alice urobil. Stúpil nad ňu a snažil sa ju upokojiť. Celá sa chvela a triasla. Chcel som odísť, keď ma zdrapil Carlisle.

„Nikde nejdeš, toto musí skončiť!“ povedal, posadil ma na stoličku a pevne držal vo svojom objatí. Čo bude nasledovať?

Takže tu je tá poviedka - Koniec času.

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bitch 10: