Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bitch 20

02.05.2010 (18:30) • BlackRosexq • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1798×

EDWARD

Celý som sa napol, sledoval drobné telo mojej sestry, ako sa pomaly nesie k zemi a premýšľal prečo. Našťastie Jasper bol rozumnejší a namiesto zadumaného pohľadu, ktorý som vrhal ja, sa pohol a chytil svoju lásku do náručia. Alice si vzdychla a ukradomky sa pozrela smerom, ktorým pred malou chvíľou Jasper odviedol Dena.

„Čo to má byť?“ opýtala sa Alice a stále hypnotizovala cestičku za mojím chrbtom. Otočil som sa a hľadal niečo, čo ju mohlo zaujať.

„Čo má byť čo, Alice?“ opýtal sa Jasper a jeho nepokoj sálal aj na mňa. Celý sa triasol a už len pomyslenie na to, že jeho milovanej Alice niekto ublížil ho potápal k zemi. Pokrútil som hlavou a otočil sa naspäť k Alice. Podišiel som bližšie a skúmal jej myšlienky. Ničomu nechápala.

„Čo sa ti stalo, Alice?“ dívala sa niekam mimo a ja som čakal na odpoveď. Nedal som sa prekabátiť jej pohľadom.

„Ja neviem. Ja som ťa hľadala a akonáhle som zacítila Dena, moja hlava trešťala. Potom odišiel a na mňa všetko doľahlo. Videla som to, čo chcel on,“ šveholila rýchlosťou blesku a moje ruky sa triasli. Vždy som vedel, že s ním niečo je. Nikdy nebol ako upír, vždy bol iný. Vždy.

Pozeral som sa naspäť a dúfal, že niečo zistím. Den nie je upír, je niečo iné. Má dar, ktorý mu dovoľuje intrigovať našimi darmi. Ale čo potom loví? A čo je? Pýtal som sa v duchu a moje domnienky mi prišli prehnané. Nie je upír? Nie som ja náhodou blázon? Pred niekoľkými dňami som sa správal ako zvrhlík a napádal rodinu. Áno, určite som blázon.

„To musí byť Den!“ vykríkol som a nadšený čakal, ako ma moja rodina vysmeje. Jasper s Alice sa na seba pozreli a v ich hlave sa všetko dalo dokopy. Tak ako predtým mne. Naklonil som hlavu a čakal na ich odpoveď.

„Ako tak hovoríš, dáva to zmysel. Vždy som bol vykoľajený z pocitov, keď som bol v jeho blízkosti a Alice sa nevyznala v budúcnosti. Aj ty si mal problémy s čítaním myšlienok. Možno prišiel na to, že to vie ovládať a teraz to spravil naschvál. A práve s Alice. Nech si ma nepraje,“ dumal Jasper a ochranársky sa skláňal nad svojou láskou. Pozrel som sa na svoje auto, ktoré stálo obďaleč a rozmýšľal, čo urobím.

„Poď Alice, ideme domov a všetko vyrozp...“ zasekol sa v strede vety. Nikomu to nemôžeme povedať. Carlisle a Esme sa ešte stále nevrátili. Hádajú sa? Milujú? Chodilo mi hlavou a dúfal, že to prekonajú. Jasper sa zaškeril a podal Alice ruku. Chytila sa jej, postavila a pozrela do mojich očí.

„Neviem, čo s tou Bellou máš, ale byť tebou tak ju idem skontrolovať. Až Den naozaj zistil, čo vie, bude ju chcieť získať. Nie že jej ublíži,“ navrhla Alice a ja som skamenel. Nevedel som sa pohnúť a Alice a Jasperom na mňa pozreli čudesným, vystrašeným pohľadom.

„Ale čo až to nie je pravda?“ opýtal som sa a sledoval Alicino telo, ktoré sa stále neprimerane triaslo. Tak toto mu nedarujem.

„Myslíš to s tým Denom? Musí na tom niečo byť. Má nejaký dar, ktorý našiel a teraz ho chce použiť na nás. Carlisle by s tým nesúhlasil, ale on tu nie je a my s tým musíme niečo urobiť,“ dumal Jasper. Ale čo až sa predsa mýlime. Čo až sa Alice stalo niečo závažnejšie? Čo až sa to skončí zle? Jasper objal Alice a pritúlil sa k nej.

„Neviem, čo s ním je, no nikomu nedovolím, aby ti ubližoval.“ Pobozkal ju na vrch hlavy a pritlačil sa k nej ešte bližšie.

„To je jasné, ale nevieme proti čomu ideme. Pred chvíľou sme ho brali, ako nepotrebné člena a teraz ho máme brať, ako nepriateľa, ktorý nás všetkých zlikviduje. Čo až to nie je on? Čo až o tých schopnostiach nevie? Mal nás predsa rád, aspoň Carlisla. Ubytoval ho u nás, prečo by nám chcel zle?“ pýtal som sa a hoci som ho chcel zabiť najviac zo všetkých, moja výchova mi nedovolila tak učiniť.  Jasper zakrútil hlavou a pozrel sa na moje auto.

„Edward, neviem, čo má za lubom a neviem, či to vôbec za lubom má on, ale ty už choď. Nemôže ubližovať ľuďom. Ahoj.“ Otočil sa, zobral Alice za ruku a rozbehli sa do lesa, preč odo mňa.

„Ahoj,“ pozdravil som sa a otočil. Hľadel som sa na auto a rozmýšľal. Bol by schopný ublížiť jej?

BELLA

„Ahoj Charlie,“ pozdravila som sa a zložila pršiplášť na najbližší vešiak. Rozhliadla som sa na okolie a až teraz si uvedomila, čo všetko sa mi za jeden deň stalo. Bolo toho až príliš. Vyspala som sa s doktorom, stretla Dena, pokazila rodinu, vyspala sa  Denom, našla lásku. Všetko za jeden deň. Vzdychla som si. Som ja ale číslo.

„Ahoj Bella. Kde si bola?“ Charlieho hlas sa zvýšil o oktávu a ja som vedela, že je zle. Rýchlosťou blesku som z vrecka vybrala mobil, ktorý som mala vypnutý a zapla ho. Privítalo ma dvadsať zmeškaných hovorov a päť správ. Usmiala som sa a Charlie vošiel do izby. Mal na sebe kuchársku zásteru a vyzeral komicky. Jeho výraz mi však zapríčinil smiať sa.

„Kde si bola Isabella Swan?“ pýtal sa a tým, že povedal moje celé meno ma dorazil. Podišla som k nemu a ukázala psie oči.

„Prepáč ocko, bola som v nemocnici a potom sa to už tiahlo, Zažila som toho toľko veľa, až mi ide hlava puknúť,“ dumala som a ako sa tak zamýšľala došlo mi, že je to pravda. Zažila som toho veľa a ešte som sa poriadne nad ničím nestihla zamyslieť. Pokrútia som hlavou a snažila sa prísť na Charlie myšlienky. Deje sa s ním niečo?

„A to mi hovoríš len tak? Vieš, ako som sa o teba bál? Bol som aj v nemocnici, ale tam si už nebola,“ rozkrikoval sa a zástera sa na ňom jemne vlnila. To mu až tak vadí? Mohli sme si stanoviť nejaké pravidlá. Na takúto presnú dochádzku som nikdy nebola zvyknutá.

„Charlie, prepáč! Nevedela som, že ťa to tak vezme,“ prosila som a na Charlieho tvári sa vynoril nečitateľný výraz. Zatváril sa akosi čudesne a pokrútil hlavou.

„Ešte raz a nahnevám sa, veľmi. Takže teraz, navaril som. Neviem, čo z toho je, ale dúfam, že to bude niečo dobré. Nikdy som nevaril, ale ty si priniesla zmenu. Poď, naberiem ti!“ navrhol Charlie, obrátil sa a odkráčal do kuchyne.  Pozerala som sa na neho a dychtivo čakala čo také navaril. Cítila som vôňu a bola lahodná. V mojom žalúdku to nepríjemne zacvendžalo.

„Bella?“ pýtal sa Charlie a ja som sa pohla z miesta. Smer kuchyňa ma priam lákal. Sunula som jednu nohu cez druhú, až som sa dostala do kuchyne. Predtým, než som stihla vojsť som sa potkla o prah a znovu, ako vždy, letela k zemi.  Zem sa nepríjemne blížila, a keďže sa v mojej blízkosti nachádzal jedine Charlie, skončila som sa zemi.

„Bella, dávaj si pozor!“ hneval sa Charlie, položil misu zo šalátom na stôl a pribehol ku mne. Podal mi ruku a len-len, že skryl svoj úsmev. Radšej som to nekomentovala.

„Jasné, jasné. Už je tá večera?“ pokukovala som po stole a hľadala zdroj tej omamnej vônie Blúdila som očami po celej kuchyni, no nakoniec som ho našla. Boli to špagety s omáčkou. Nebola to však tradičná paradajková, ale iná, ktorej obsah som nepoznala. Nadvihla som obočie a pozrela na Charlieho.

„Nechaj sa prekvapiť!“ uškrnul sa, zamával rukou a ja som z jeho gesta pochopila žiadosť. Sadla som si na stoličku, ktorá bola čo najbližšie pri okne, usadila sa a pozerala na Charlieho, ako bojuje z večerou.

„Tak tu to je,“ nadhodil Charlie a pred mojimi očami som zbadala tanier.

Večera bola neopísateľná. Celý čas, čo som hltala Charlieho dielo som rozmýšľala nad tým, kde sa to naučil. Na moju otázku len pokrútil hlavou a odpratal riad.

„Idem sa umyť a pôjdem do izby. Dnes už mám toho veľa,“ rozlúčila som sa s Charliem a vybehla hore schodmi.

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bitch 20: