Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Black Sheep - 1. kapitola

01.12.2009 (10:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1855×

1. kapitola - Skutočný domov

hudba

Autom sme cestovali minimálne dva dni. Zatiaľ čo ocko šoféroval, ja som spala a rozmýšľala nad tým všetkým. Bolo mi toho ľúto... ale ja som vážne nemohla za to, čo som... ale nikdy som to rodičom nevyčítala. Mne sa to náhodou ľúbi...  som silnejšia, rýchlejšia a dokonca aj krajšia ako ľudia... lenže v skutočnosti, som mám len niečo málo cez 4 roky, no vyzerám  minimálne na 15... vlastne 16násť.

Už len pár mesiacov a prestanem starnúť... a potom vitaj nesmrteľná večnosť. Niekedy mám pocit, že učenie mi ide ešte horšie, ako niektorým ľuďom... bolo to zložité, za 4 roky sa naučiť tak moc veľa... ale zvládam to na dvojky... a to asi najviac matku štvalo... a pravdaže aj moja neohrabanosť, ktorú som zdedila, ako ocko vraví, práve po nej.

Som rada, že smiem ísť na slniečko a taktiež, že môžem spať... že budem môcť v škole cvičiť a podobne... Do školy som vlastne chodila len dva roky, kvôli môjmu rastu. Posledné dva roky som sa už prestávala meniť... a tak som jeden rok chodila do školy vo Forks a potom sme sa odsťahovali do Oregonu a tam som chodila druhý rok. Prvý rok, bola piata trieda, dovtedy ma rodičia naučili, počítať, čítať a písať a nejaké tie základy a druhý rok to bol deviaty ročník, teda posledný na základnej škole a zase cez prázdniny som sa doučila 3 ročníky.

A tak som skončila devinu s tromi dvojkami a ostatok jednotky, ale matke to asi nestačilo... Chcela viac, no to ja som už nedokázala, nikdy som nemala ani len kamarátov, ani chlapca, vlastne neviem čo je to láska... okrem tej v rodine... inak neviem... Mojich kamarátov vystriedali moje tety a ujovia. Rose, najkrajšia žena sveta, ktorá mi vždy horlivo rozprávala o motoroch a autách... jej muž Emmet, ktoré ho si neviem predstaviť bez úsmevu na tvári a ten úsmev často i mne vytváral na perách svojimi trefnými poznámkami.

Alice, krásna malá nakupovacia maniačka, ktorá by dokázala spraviť aj s Quasimoda muža roka, jej muža Jaspera, uja, ktorý ma vždy vie podržať, vždy vycíti ako sa mám a vždy je pri mne, keď to potrebujem a s Emmom, sú nerozlučná dvojka komediantov... A potom moji „starí“ rodičia. Esme a Carlisle. Esme je matka telom i dušou a jej talent na prerábanie domov, a zariaďovanie je skvelý a Carlisle, jeden z najlepších ľudí, akých poznám a je ku tomu ešte doktor... to vďaka nemu existuje rod Cullenovcov, do ktorého patrím aj ja... Všetci moju premenu berú ako zázrak a milujú ma, i keď som len z polovice, niečo také krásne, ako sú oni... ale matka... tá to asi nikdy neprekusne...

Pozrela som sa von oknom a zahliadla veľkú tabuľu Tennessee. Takže už len kúsok a sme v Carthage, čo je malé mestečko pri Smithe a domov 6 člennej rodinky upírov. Len som sa pousmiala a pokúšala sa ešte na chvíľu zaspať, ako poznám Rose s Alice, nedajú mi ani do zajtra pokoj a Alice nás už určite videla, takže už ma asi najskôr zapísala do školy. Pamätám si, ako mi ocko hovoril o rozruchu, keď sa oni prvýkrát ukázali na škole... Bože... ja také niečo ale nechcem zažiť...

Zaspala som a zobudilo ma až jemné pohupovanie na stranu. Ospalo som otvorila oči a pozerala sa do očí môjho uja, ktorý sa na mňa krásne usmieval. Jeho levia hriva bola o niečo kratšia, ale i tak bol stále kúzelný.

„Jazz“

Vypískla som a objala ho, hneď potom, čo mi došlo, že už sme skutočne DOMA. Pretože domov je tam, kde vás ľudia milujú a kde sa cítite viac než dobre a ja som sa tak práve teraz cítila. Jazz ma objímal vo svojom chladnom, ale za to milujúcom objatí a stále ma držal na rukách.

„No čo princezná, aká bola cesta?“

Spytoval sa ma hneď nadšene.

„Dlhá, ani nevieš, ako moc som sa na vás tešila... vlastne...“

„Vlastne viem“

Zasmial sa spolu so mnou a opatrne ma položil na zem. Hneď sa ku mne od domu rozutekal Emmet, v jednej chvíli som sa aj bála, viete, bol to divný pocit dívať sa na tú horu svalov ako priamo ku vám beží, jeden by si myslel, že ho ide zabiť. Spravila som len tri rýchle kroky vpred a už ma drtil vo svojej náruči.

„Štupeľ môj krásny!“

Výskal šťastne a ja by som mu najradšej za toho štupľa dala pohlavok, ale bola to tak krásna chvíľa, že som sa naň nezmohla... vlastne má pravdu, som krpatá... zase po matke...

„Aj ja ťa rada vidím Emm, chýbali ste mi, všetci, strašne moc“

Šepkala som Emmovi do uška, ale vedela som, že to počuje celá rodina. Hneď ako ma Emm pustil som cítila dve chladné pusy na mojich oboch lícach. Ihneď mi bolo jasné kto to je.

„All, Rose“

Pišťala som nadšene a nechávala sa jednými z najkraších a najlepších žien pusinkovať. Hneď ako ma i oni pustili som sa otočila za seba a tam stál môj vysoký starý otec.

„Dedo!“

Vypískla som radostne a potom sa ihneď opravila, pri pohľade na Carlislovu urazenú tvár.

„Teda Carl!“

Zachichotala som sa a i on sa musel a vzal si ma do náruče. Kukala som mu cez rameno a už aj tam stála Esme, ktorá ma tiež pusinkovala ako Rose a Alice.

„Tak, teda ahojte všetci, moc ste mi chýbali“

Povedala som, keď ma už aj Carl a Esme prepustili.

„Aj ty nám zlatíčko, ani nevieš ako moc.“

Hovorila smutne Esme ale na konci sa usmiala. Jass ma vzal za ruku z jednej strany, Emm z druhej a spoločne sme kráčali dnu. Pochopila som, že asi im zatiaľ ocko vysvetľuje, čo sa stalo.

„Poď, ukážeme ti tvoju novú izbu“

Mrkol na mňa Jazz a ja som priam radosťou prekypovala. Milovala som každého jedného z nich, tak moc...

„Vieš o tom Nessie, že je z teba celkom kočka... no celkom... teda poriadna“

Zašvitoril Emm a ja som sa div po zemi aj s Jazzom neváľala... keby to tak počula Rose. Jassper sa dosmial a pozrel sa na mňa.

„Ale vlastne má Emm pravdu Ness, je s teba naozaj krásna žena, veď sa na seba pozri, tvoje krásne hnedé, až ryšavé husté vlasy, ktoré na slnku hádžu medové odtiene, bledá, ale nie až mŕtvolne bledá pokožka, tmavohnedé, hlboké oči, krásne krojené pery... ktoré si asi jediné zdedila po Edwardovi, teda okrem vlasov, štíhle boky a vypracovaná postava... určite sú na teba rodičia moc hrdý...“

Zasekol sa Jazz, lebo si uvedomil, čo vlastne povedal.

„Ja... prepáč, je mi to ľúto“

Zašeptal, len som ku nemu podišla a objala ho.

„To je v poriadku... ja... už som sa s tým nejako vysporiadala“

Zašepkala som, hoci to nebola pravda. V tom sa ku nám pridal Emm a poriadne nás oboch objal.

„Ja tááák milujem skupinové objatia“

Pišťal a poskakoval s nami oboma v objatí. Jazz vyzeral na to, že bude vracať a ja som sa len smiala nášmu detinskému správaniu. A práve som si uvedomovala, že hoci veľa ľudí hovorí, že základ sú rodičia... nie je to tak... základ je hlavne rodina, a tá moja je najlepšia na celom svete... a pre mňa znamená až neskutočne veľa...

ďalšia

shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Black Sheep - 1. kapitola: