Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boîte à bonbons 6. kapitola

07.12.2010 (07:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1048×

"Vždy, keď zavriem oči, si tu so mnou!"

6. kapitola

hudba

Dusila som sa vlastnou slinou a Edward ma ťapkal po chrbte. Celá táto scénka vyzerala ako z komického filmu a aj som sa tak cítila. Keď sa moje telo ukľudnilo, začala som vstrebávať jeho slová.

„M-miluješ ma?“ pípla som a on kývol. Usmial sa a pobozkal ma na nos.

„To je až tak strašidelné?“ Kývla som hlavou a on zosmutnel. Sadla som si na kolená a zapozerala sa mu do tváre.

„Edward, prázdniny končia,“ šepla som a on zosmutnel ešte viac.

„Ja viem, chcel som, aby si to vedela ešte skôr ako odídeš.“

„Milujem ťa,“ šepla som a on sa na mňa začal usmievať. Jeho úsmev ma hrial pri srdci, bol ako slniečko. Pre zmenu som ho na nos pobozkala ja a on sa zasmial.

„Potvora.“

„Iba taká maličká,“ zašušlala som a on po mne skočil, šteklil ma a počúval môj smiech.

Konečne sme sa vyhrabali z postele a dali sa trochu do poriadku. Zišla som dole a všetci sa na nás usmievali.

„Ocko?“ zakričala som a z kuchyne vybehol môj otec s chlebom v ruke a kakaovými fúzikmi nad perami. Potlačila som smiech a palcom mu ich zotrela.

„No, čo, no,“ brblal a utieral si ústa.

„Chcel by som sa s tebou po raňajkách porozprávať,“ šepol vážne a mňa striaslo.

„Dobre,“ šepla som naspäť a utiekla pred jeho vážnym pohľadom do kuchyne. Esme mi práve robila raňajky a ja som nedočkavo vidličkou búchala po stole.

„Zlatko, buď si taká hladná, alebo ťa ťaží niečo iné.“

„A čo tak oboje?“ pípla som a ona sa iba usmiala. Podala mi tanier s jedlom a sadla si oproti mne.

„Tak spusť.“

„Esme, ja som sa zamilovala do tvojho syna, za chvíľku odchádzam, s mamou je zle a ja sa obávam, že mi za chvíľku vybuchne hlava, čo by nebolo moc dobré, pretože by som nemohla pobozkať Edwarda a to by mi učinilo ešte väčšiu bolesť a myslím si, že aj jemu a naozaj už neviem, čo mám robiť,“ spustila som a videla som, že sa ma aj ona snažila stíhať.

„Veď to nie je taká diaľka,“ šepla a ja som si vzdychla.

„Ide o to, že ja mám život tam a on tu, je to istá prekážka a dobre to vieš.“

„S tým sa niečo urobí, uvidíš.“ Pohladila ma po ramene a šla za svojim manželom. Super a ja že mi pomôže. Sakra! Dojedla som a umývala tanier, keď sa mi okolo pásu obmotali ruky. Vyskočila som strachom meter päťdesiat.

„Edward!“ pokarhala som ho a on sa na mňa lišiacky usmial.

„Áno, potvorka?“ spýtal sa a ja som mu vlepila pusu na líce.

„Ale nič.“

„Bella!“ zakričal na mňa otec z obývačky a ja som si vzdychla. Otočila som sa na Edwarda a ten vyzeral nejako smutno.

„Hneď som tu, smutko,“ šepla som a pobozkala ho znovu. Sklonil hlavu a ostal stáť v kuchyni. Ja som šla za ockom, ktorý sedel sám pri telke a vyzeral veľmi zamyslene.

„No, ,o čom si sa chcel porozprávať?“

„Sadni si,“ šepol a ja som si sadla oproti nemu, zakryla som sa dekou, ktorú som nenápadne žmolila v rukách.

„No, hovor!“

„Zajtra sa vraciame domov, Bella.“

„Zajtra? Predsa končia prázdniny až o dva týždne!“ drmolila som slová a on vyzeral ešte zronenejšie, ako som sa ja cítila.

„Ja viem, ale musíme sa vrátiť späť kvôli tvojej mame.“

„Prečo by sme mali? Vždy sa všetko točí okolo vás! Nikdy nemyslíte na mňa!“ zvrieskla som a už som stála aj na nohách.

„Bella, pochop ma.“

„Nechcem nič chápať!“ zavrčala som a utekala do chodby, obula som si topánky a zabuchla za sebou dvere. Celá nazlostená som utekala do lesa. Zakopávala som a rukami odhadzovala konáre od mojej tváre. Syčala som na každý prekliaty konár a vždy, keď som padla som päsťami búchala do zeme. Sadla som si na padnutý kmeň stromu a vzdychla si pri každom sebemenšom pohybe.

Stála som pred dverami a čakala, dúfala som, že sa otvoria samé, že ma niekto pozve dnu. Naleje čaj, pustí hudbu a celá miestnosť sa zaplní príjemnými rečami. Nadýchla som sa a otočila kľúčom v zámke. Otvorila som dvere a vkročila dnu. Všade bolo ticho, len z jednej jedinej miestnosti sa linul šepot hlasov. Vyzula som si topánky, zavesila bundu. Pomaličky som vošla do izby a obe tváre sa otočili na mňa.

„Ani nevieš, ako som sa o teba bál!“ zvrieskol otec a moje telo sa zatriaslo. Zavrela som oči a šepla do otcovho kriku.

„Viem, preto som tu, ocko,“ šepla som a otvorila oči. Stál predo mnou a jeho oči boli zaliate slzami. Vedela som, že som ich nezavinila len ja, bol nešťastný a zlomený všetkými okolnosťami, čo sa diali okolo nás. Objala som ho a on ma silno stisol.

„Bella, viem, že som to pokazil. No nemám inú možnosť... prepáč mi,“ šepol mi do vlasov a ja som ho pobozkala na čelo.

„Ďakujem, že ťa mám, ocko.“ Usmiala som sa a on si smrkol.

„Idem ja, niečo mi padlo do oka,“ odkašľal si a vybehol schody. Zasmiala som sa hľadiac na miznúcu postavu na schodoch.

V izbe sme ostali len ja a on. Vzhliadla som mu do tváre a on sa jemne pousmial. Prišiel ku mne a objal ma, celé moje telo bolo skryté v jeho náruči.

„Stále budem s tebou, stále...“ šepol mi do ucha a ja som stisla viečka, snažila som sa udržať slané slzy, no bolo neskoro, začali zmáčať jeho bielu košeľu a ticho v miestnosti začali zaplňovať moje vzlyky. Vzal ma na ruky a mieril si to so mnou do jeho izby. Položil ma na nohy a ja som kráčala k oknu. Na oblohe svietil mesiac a celá izba naberala tajomný nádych. Počula som ako si sadol na posteľ, cítila som, že jeho pohľad patrí mne.

„Bojím sa, Edward. Veci nebudú také, ako boli,“ šepla som, no on sa neozval. Cítila som len hrejivý pocit lásky, ktorý zaplňoval celú miestnosť, vsakovala sa mi pod pokožku.

„Všetko bude stratené, my dvaja budeme stratení.“

„Nikdy, nikdy pre mňa nebudeš stratená. Každá myšlienka bude patriť tebe. Každý zamyslený pohľad bude venovaný tebe. Milujem ťa, potvora, milujem!“ šepol mi do ucha a po celom tele mi nabehli zimomriavky. Jeho telo sa zozadu tislo na moje a mňa pohlcoval pocit túžby. Bola som načisto oddaná každému jeho dotyku. Otočila som sa smerom k jeho perám a postavila som sa na špičky. Ochutnávala som ho a vedela som, že sa toho len tak nenabažím. Vášnivo sme sa bozkávali a naše nohy smerovali k posteli.

Ležala som pod ním a nechala som jeho ruky skúmať moje telo. Dotýkal sa ma tak jemne a nežne, akoby som bola len krehký článok jeho života. Akokeby ma chytil silnejšie tak sa rozsypem. Jeho ruka zašla pod moje tričko, palcom mi krúžil okolo pupku a ja som sa musel začať smiať. Pozrel sa na mňa so zodvihnutým obočím a ja som si kusla do pery.

„Takže ty si mi takto šteklivá?“ zapriadol a ja  som nemohla odolať. Pritiahla som si ho ešte bližšie k sebe a hľadala jeho pery. Znovu sme sa láskali, no teraz to bolo dravšie. Vedela som, že obaja chceme viac. Cítiť naše telá tak blízko, ako to len  pôjde. Pomaličky som mu vyzliekala tričko, no on ma zrazu stopol. Už neležal pri mne, no opieral sa o okno. Zhlboka dýchal a chrbát sa mu trhane napínal. Všetky svaly obopínala biela košeľa.

„Stalo sa niečo?“

„Prosím, odíď!“

„Edawrd?“ hlas sa mi roztriasol, no už som stála na rovných nohách.

„Vypadni, Bella. Nikdy sa to nemalo stať. Je to chyba, nevidíš to?“

„Ja vidím len lásku, Edward. A ak ju ty nevidíš! Tak si slepý!“ zvrieskla som a hodila do neho vankúš. Zlostne sa na mňa otočil a ani neviem ako, držal ma za zápästie a ostro mi hľadel do očí.

„Kam zmizla toľká láska? Nevrav mi, že všetko bolo klam. Pred pár sekundami si mi ukazoval, že cítiš to čo ja! Vravel si slová, ktoré ma tešili!“ šepla som.

„Práve to je chyba, bude to bolieť ešte viac!“ zakňučal a ja som ho pohladila po tvári.

„Edward, ostane nám krásna spomienka, niečo čo ma bude tešiť každý jeden deň.“ Kývol a jemne mi palcom prešiel po perách.

„Ak to bude tá pravá spomienka, ktorú chceš ja... ja...“

„Chcem len, aby to bolo vec, ktorá spraví šťastným aj teba. Viem, že ak som s tebou nemám sa čoho báť.“ Vzal ma do náručia a nežne ma položil na posteľ... a búrka je zažehnaná...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Boîte à bonbons 6. kapitola: