Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 11

06.11.2009 (21:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1772×

Edward rýchlo vybehol a ja som zostala prekvapená našou návštevou.

„Dan.“ zašepkala som a prekvapene si ho obzerala.

„ Bella, ahoj... čo ty tu robíš?“ jemne sa zamračil a očami tikal z Edwarda na mňa.

„To ťa nemusí zaujímať, čo tu robíš ty?“ sykol nenávistne Edward a ochranateľsky ma objal.

„No ja... prenajal som si tu chatu... a dosť sa mi tam všetko pokazilo a vy ste boli najbližšie.“

„Musím tu dlhšie zostať a nemám kde byť.“ smutne sklonil hlavu a mňa chytilo nutkanie ho utešiť.  Pohladiť ho po tej dokonalej bledej tvári. Už som sa po ňom išla načahovať ale zabránili mi v tom Edwardove ruky. Zlostne som na neho pozrela.

„No tak to si...“ jemne som sa na neho usmiala a chcela pokračovať, ale Edward ma predbehol.

„Bezdomovec.“ doplnil. Silno som mu stúpila na nohu až  od bolesti zasykol.

„No tak to si mohol povedať hneď, mohol by si pár nocí ostať tu s nami.“   Navrhla som a sledovala ako sa na Danovej tvári sa začal objavovať úsmev.

„Ďakujem.“ povedal šťastne.

„Idem si domov pre nejaké veci.“ venoval mi ďalší  úsmev a ja som ostala očarená. Sledovala som ako ladne vybehol z dverí a nastúpil do svojho auta.

„Od kedy je to tu tvoje?“ zamračil sa Edward a snažil sa získať moju pozornosť.

„Povedz mu ty nech spí vonku.“ povedala som uštipačne a sledovala Edwarda, ktorý sa zatváril urazene a s brblaním odišiel.

„Fajn ...maj si ho tu... možno ťa bude utešovať od teraz on keď sa budeš v noci báť!!!“ zakričal zo schodov a naštvane s dupotom vybehol do svojej izby. Celý čas si niečo frflal popod nos a nakoniec na mňa škaredo zazrel.

Smutne som si sadla na gauč a hlavu schovala do rúk. Príšerne ma bolí keď sa s Edwardom hádame, ale nedokázala som mu povedať nie. Niečo ma k Danovi neuveriteľne tiahlo. Nie tak ako k Edwardovi, ale nejak inak. Načiahla som sa pre ovládač a zapla si telku.

Asi o pól hodinu som počula škripot bŕzd. Nadšene som vstala a otvorila dvere.

„Máš všetko?“ spýtala som sa ho a ťahala ho na ďalšie poschodie.

Iba zakýval hlavou a nasledoval ma.

„Budeš musieť spať so mnou v izbe, lebo ostatné izby nemajú postele.“ pootvorila som mu dvere a ukázala na gauč vedľa mojej postele. Opatrne si tam sadol a jemne sa na mňa usmial.

„Vy nespíte spolu?“ zatváril sa nechápavo.

Pokývala som hlavou a vyšla z izby aby mal trochu súkromie.

V kuchyni stál Edward a neprítomne sledoval špagety krútiace sa vo vode.

Podišla som ku hrncu vedľa Edwarda a nakukla do vnútra.

„Ty z toho chceš mať omáčku?“ zachichotala som sa a išla ich vyliať.

„Veď sú dobré“ zamrmlal a nechápavo na mňa pozrel.

„Máš pravdu... je to dobré pre ľudí čo nevedia poriadne hrýzť a vedia to iba piť.“ jemne som ho pohladila po tvári. Smutne na mňa pozrel a následne sklonil hlavu.

„Nebudeš spať s ním ale so mnou.“ zašepkal a vpíjala sa mi do očí. Celý čas mal na tvári nahodený nevinný výraz. Jak ja som ho milovala.

„Ale, ale kto sa tu začal báť?“ žmurkla som na neho  a sledovala ako sa mu začal objavovať na tvári úsmev.

Zo schodov zbehol Dan.

„Nejdete so mnou do mesta?“ opýtal sa a ja som sa pozrela na Edwarda, ktorý iba prikývol na súhlas.

Cesta netrvala dlho a my sme za chvíľu boli v meste. Zaujímala som sa o Danov život , ale moc som sa nedozvedela. Nerád  hovoril o svojom súkromí.  Edward celý čas prepaľoval Dana pohľadom zo zrkadla a on mu to s ochotou vracal.

Zastavili sme pred veľkým nákupným centrom.

Obchodov tu bolo veľa a Edward vbehol do obchodu s hrami na počítač.

„Wau.“ zašepkal a nadšene sa rozhliadal.

„Kukni Bella nové GTA čko.“ strkal mi pred nos nejaký obal.

„Super... o čom to je?“ spýtala som sa ho a sledovala ako sa Edwardovi sa rozžiarili oči.

„No tam proste máš mesto a...“ nestihol to dopovedať lebo sa vedľa nás objavil Dan.

„Nuda.“ oprel si hlavu a žmurkol na mňa.

„Počul som že v predajni kníh majú reprezentáciu a Búrlivých výšinách.“ nadšene som sa na neho pozrela. Bola to moja najobľúbenejšia knižka.

„Čítal si to?“ spýtala som sa prekvapene.

„Veľakrát je to jedna z mojich obľúbených.“ povedal a chytil ma za ruku. Ucukla som, mal ju až neprirodzene studenú. Dan sa na mňa ospravedlňujúco pozrel.

„No tak poď!“ začal ma ťahať.

„Ale...“ začala som protestovať. Nemôžem tu predsa Edwarda nechať. Rýchlo som sa pozrela na Edwarda, ktorý stále držal tú hru.

„Choď Bella.“ zašepkal. Snažil sa zakryť smútok, ale moc sa mu to nedarilo.

Dan ma začal silno ťahať smerom do predajne.

Celá ta prezentácia netrvala dlho. Dá sa povedať že keď sme prišli tak to už končilo.

Rýchlo som sa postavila a vydala sa za Edwardom. Bolo mi ľúto že som ho nechala samého.

Zbadala som Edwarda ako stojí stále pri pulte a s niekým sa rozpráva.

Pomalým krokom som ku nemu prišla a pozrela sa na dievča, ktoré sa s ním náruživo rozprávalo a Edward ju doslova balil pohľadom.

Prekvapením som až otvorila ústa. Predo mnou sa smiala vysoká a krásna blondínka.

Ostala som prekvapená aj preto lebo sa mi podobala na Dana. Bola rovnako bledá a dokonalá ako on. Jej smiech znel ako zvonkohra. Vyzerala ako bohyňa.

Započúvala som sa do ich rozhovoru.

„No zrazil som ho.“ povedal pyšne Edward a ona sa znova rozosmiala.

„Musíme si to niekedy zahrať spolu, s nikým som sa tak nepobavila ako s tebou.“ zaspievala a ruku zaplietla so Edwardových vlasov. Edwardovi sa úsmev ešte zvačšil. Nevyzeral že by protestoval.

Cítila som ako  celá na tvári od žiarlivosti blednem.

„Taký úžasný a krásny chalan ako ty určite musí mať nejaké dievča.“ Žmurkla na neho a sklopil hlavu.

„Mám... ale teraz je na pobúraných výškach.“ Zamrmlal a Destiny sa na neho nechápavo pozrela.

„Mňa sa nepýtaj jedinú knihu čo som kedy čítal do konca bol Harry Potter.“ Mikol plecami. Sledovala som ako ho Destiny išla objať, ale to som tam už pribehla ja.

Ochranateľsky som objala Edwarda, ktorý na mňa prekvapene pozrel.

„Ehm... Bella toto je Destiny teraz som ju tu stretol.“ usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.

„Rada som vás spoznala, snáď sa ešte niekedy stretneme.“ usmiala sa na Edwarda a  ladným krokom prešla okolo Dana ktorý sa na ňu nenávistne pozrel a zavrčal? Prekvapene som sa na Dana pozerala. Prebodával ju pohľadom.

„Chceš si tú hru kúpiť Edward? Lebo ten chlapec si práve bere poslednú.“ ukázala som na chlapca, ktorý sa nadšene po nej načahoval.

„Do kelu.“ zašepkal Edward a rozbehol sa ku pultu. Začala som sa na celý obchod smiať keď som zbadala ako Edward ťahá tomu malému chlapcovi hru z rúk. Nakoniec mu to Edward  celou silou vytrhol. Chlapec sa na neho nahnevane pozrel a s plačom utiekol. Edward sa víťazne usmial a išiel to zaplatiť.

„To bolo kruté.“ zasmial sa Dan a nechápavo krútil hlavou.

„Ja by som toto malým deťom nikdy neurobil.“  Skonštatoval.

„Ešte si si  nevšimol že Edward ešte stále dieťa je?“ zachichotala som sa a rozbehla som sa Edwardovi do náruče, ktorý ešte stále s priblblým úsmevom pozeral na toho chlapca.

Prebehli sme ešte veľa obchodov až sme sa zastavili pred oblečením.

Vbehla som dnu  a počula ako Edward znudene vzdychol.

„Poďme už domov.“ Zafrflal Edward už asi po 10 krát a znudene si sadol na stoličku.

„Ty si nič nechceš kúpiť?“ povedala som a začala ho ťahať do chlapčenského oddelenia.

„Ja si oblečenie veľmi nekupujem.“ začal sa ťahať spať ku tej stoličke. Silno som ho držala a on sa nakoniec vzdal. Jemne som ho vsunula medzi tričká a vbehla si pozrieť niečo pre seba.

Dan sa celý ten čas vedľa mňa potuloval a vyzeral dosť napäto.

Rýchlo som prešla celý obchod a namierila si t spať k Edwardovi.

Ten sa neprítomne pohupoval na tom istom mieste ako som ho nechala.

Keď ma zbadal začal sa sústredene prehrabovať v tričkách.

Chytila som nejaké tričko a podala mu ho.
„Čo toto?“ spýtala som sa a sledovala ako na mňa Edward zhrozene pozrel.

„Jasné keby som mal nad sedemdesiat.“ prevrátil oči a potichu zamrnčal.

„Edwarda a Bella!“ počula som zas ten hlas. „Destiny.“ zašepkala som si potichu a pozrela tím smerom.

„Bella čo si mu to vybrala.“ zakrútila hlavou a Edwardovi to tričko vytrhla.

„Ty si si to kúpil?“ nadšene ukázala na tašku.

„Áno, ak chceš tak môžeš prísť k nám a zahráme si to.“ povedal Edward a ja som na neho nechápavo pozrela.

Destiny mu vsunula jej číslo a s pozdravom odišla.

Celú cestu domov  som urazene na Edwarda pozerala. Ten však zahanbene uhýbal pohľadom.

„No tak prepáč Bella, ja som si myslel že sa ti páči.“ pokrčil plecami o ospravedlňujúco  na mňa pozrel.

„Nepáči.“ vyprskla som.

„ No tak keď príde tak ju nepustíme dnu a budeme sa tváriť že nie sme doma.“ povedal nadšene ako keby vymyslel dobrý plán.

Celú cestu domov sme neprehovorili ani slovo.

---------------------------------------------------------------------------

Táto časť je špeciálne venovaná SiReeN. A všetkým čo to čítajú.

A hlavne moc moc prosím o KOMENTY!!! aj o zlé. Chcem vedieť, že či to aspoň niekto číta...

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 11: