Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 15

17.11.2009 (09:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1711×

Pomaly som sa blížila k autu kde na mňa Dan už čakal. Ladne mi otvoril dvere a ja som nastúpila. Dan si sadol vedľa mňa a venoval mi nádherný úsmev. Ja som mu ho s ochotou oplatila aj keď nie taký aký mi venoval on. Moje oči skĺzli ku oknu kde stál Edward, ktorý bol celý červený od hnevu.  Vyzeral že sa ovláda aby nevybehol a prinajlepšom nám nevypichol gumy aby sme sa nikam nedostali.

 Keď zbadal že sa na neho pozerám nahodil výraz ako  “ja nič ja muzikant“ a anjelsky sa na mňa usmial. Zamračila som sa. Veď predsa on ma podviedol nie ja jeho.  A teraz sa tu stojí za oknom a hádže na mňa ksichty.

„Poďme už!“ povedala som Danovi znechutene a sledovala ako sa znova pousmial.

Dan s ľahkosťou dupol na pedál a auto rýchlosťou vyrazilo. Celý čas sme sedeli a ani sa nerozprávali. Po chvíli mi to začalo byť trápne, ale nechcela som to prelomiť. Napadlo ma že so mnou súcití.  A to ja nepotrebujem. Je to moja vina že priťahujem takých chlapov.

V škole si ma vždy všímali skôr čudáci. To je prvá skupina a do druhej zapadá Edward.

Sú to všetci ľudia s málo vyvinutými mozgami.  Takže veľa Edwardov pokope. Hrôza.

„Máš rada pizzu?“ spýtal sa ma Dan zrazu a ja som sa na neho prekvapene pozrela.

„Jasné.“ Usmiala som sa na neho a sledovala ako zaparkoval pred nejakou reštauráciou.

Neohrabane som vystúpila a tackala sa za Danom do vnútra.

Keď sme vstúpili všetky ženy spozorneli a začali sa upravovať. Ja som na nich naopak  hádzala škaredý pohľad.

Dan mi odsunul stoličku a ja som si sadla. Sledovala som ako si rýchlo sadol oproti mne a jemne sa ku mne naklonil. Nechápala som prečo v jeho blízkosti vždy tak veľmi znervózniem.

„Prinesiem vám niečo?“ vyrušil ma hlas servírky, ktorá si ma s nechápavým výrazom premeriavala. Zrejme nevedela pochopiť  čo tu práve ja robím s takým dokonalým chlapom ako je Dan.

Rýchlo som povedala prvú pizzu čo som uvidela. Ona si to iba neochotne zapísala a otočila sa k Danovi.

„Nie ďakujem.“  Oznámil jej nezaujato a žmurkol na mňa.  Ja som celá sčervenela.

„Nie si hladný?“ spýtala som sa a Dan iba zavrtel hlavou. Nechápavo som si ho premerala. Vlastne som ho nikdy nevidela jesť.

„Povedz mi niečo o sebe.“ Spustila som  a sledovala ako sa mu na tvári objavuje úsmev. 

„Čo také by si chcela vedieť?“  povedal  a vpíjal sa mi do očí. Zahanbene som sklopila hlavu.

„No z kadiaľ si, niečo o tvojej rodine a že či máš... dievča?“  to posledné slovo som iba zašepkala a pohľadom prevrtávala stôl. Dan sa potichu zasmial.

„Som z Talianska, a rodičov nemám, ale mám ľudí ktorých tak považujem.“  Povedal a zamyslel sa.

„A dievča nemám... všetky čo sa mi páčia sú obsadené. Teda iba jedna.“  Smutne sklonil hlavu a ja som cítila ako sa celá znova červenám. 

„Destiny sa ti neľúbi?“ vyhŕkla som zrazu. Vedela som že by mi vadilo keby bola s Danom. Možno by som žiarlila, ale aspoň by nebola pri Edwardovi. 

Pri spomienke na neho som ruky stiahla v päsť. Bohvie čo práve teraz robí.

„Preboha nie!“  povedal Dan s vypúlenými očami. Trochu som sa  za tú otázku začala hanbiť.

„Prepáč.“ Zamrmlala som.

„To nič chápem ťa. Edward urobil chybu. Ja by som to určite neurobil.“  Zašepkal opatrne. Usmiala som sa na neho. Rýchlo som odsunula ruky aby som uvoľnila stôl pre pizzu.

Jeden kúsok som si zobrala a s chuťou do neho zakusla.

„Naozaj nechceš?“ spýtala som sa ho s plnou pusou.

„Vážne nie.“ zasmial sa so záujmom si ma premeriaval.

„Ešte nikdy som nebola v Taliansku.“ Kývla som plecami.

„Pozývam ťa... hocikedy len budeš chcieť.“ Prekvapene som na neho pozrela.

„No ja neviem čo by na to povedal Edward...“ povedala som a následne sa zarazila.

„Ale myslím že mu to nebude vadiť.“  Dodala som a znova si odhryzla. Dan na mňa zvedavo pozrel a pousmial sa nad tím.  

„ A načo si vlastne prišiel do Californie?“ spýtala som sa ho so záujmom.

„Mám tu nejaké povinnosti.“ Zamračil sa a obzeral sa okolo seba.

„Aj pracovné... možno ak sa to dá tak nazvať.“ Povedal a a prižmúril oči.

„Tak čo hovoríš nato že by sme si zajtra spravili taký dvojdňový výlet na pláž?... aby si si trochu oddýchla.“  Spýtal sa neisto.

„Asi by som potrebovala pauzu.“ Povedala som a sledovala ako sa Danovej tvári objavuje úsmev.

„Ale iba dva dni!“  zdôraznila som.

„Jasné, jasné.“  Zasmial sa a hodil na stôl peniaze. Pozrela som sa na hodiny. Bolo pól 12 v noci.

Dan mi pomohol vstať a spolu sme išli ku autu.

Celý čas som vystrašene sledovala ako Dan rýchlo bere zákruty a pritom sa na mňa stihne aj usmievať.

Vydýchla som si keď sme zastavili pred chatou. Pomaly som vystúpila a pozrela sa do čiernych okien. Všetko obklopovala čierna tma a ja som nervózne vstúpila dnu.

Destiny tu už zjavne nebola a Edward už asi spal. Potichu som sa vyzula a jemne našľapovala na schody, ktoré vŕzgali. Dan išiel celý čas za mnou  a chichotal sa na mne. 

Zastavila som sa pred dverami a zakývala Danovi, ktorý zaliezal do vedľajšej izby.

Nervózne som sa nadýchla a vstúpila dnu. Čo najtichšie som na seba hodila pyžamo a ľahla si do postele vedľa Edwarda, ktorý spal.  Otočila som sa mu chrbtom a nastavila si budík na zajtra.

Znova som sa otočila k Edwardovi a zdesene skríkla. Tvár som mala hneď oproti Edwardovi ktorý na mňa s plno otvorenými očami pozeral.

„Kde si bola?“ spýtal sa ma tvrdo a ja som sa zamračila.

„To ťa nemusí zaujímať!“ povedala som a rukami  do neho strčila aby sa odsunul, no ani sa nepohol, ale začal ma naopak tlačiť von z postele.  Nahnevane som sa zaprela, odhodlaná nevzdať sa tejto postele.

„Ja som tu bol prvý!“ povedal urazene a vykopol ma z postele. Dopadla som na studenú dlážku a ruky si skrížila na prsiach. Nahnevane som mu hľadela do očí a on mi to oplácal. Asi po piatich minútach si Edward ľahol. Pomaly som sa vyštverala na posteľ odhodlaná s ním  už nikdy neprehovoriť.

Po celej izbe sa ozýval otrasný zvuk budíka. Unavene som ho rukou vypla a tvár zaborila späť do vankúšu.

Oči som žmúrila proti slnku a nakoniec sa pozrela na spiaceho Edwarda, ktorý spal s otvorenými ústami. Potichu som sa zasmiala a schytila prvú tašku čo som uvidela.  Nahádzala som si tam veci a vyšla z izby. Dan na mňa už čakal v obývačke a so záujmom ma sledoval.

„Je 1 hodina Bella!“ povedal pobavene a chytil moju tašku do rúk.

Pomalým krokom  som vyšla za Danom z chaty. Nervózne som sedela v aute a čakala kedy nastúpi Dan, keď sa zrazu dvere chaty rozrazili a z nich vybehol Edward len v teplákoch a s práve zobudeným výrazom na tvári.

„Bella!“  zakričal na mňa zúfalo a ja som pootvorila okno na aute.  Ťarbavo ku mne dobehol  a ruky položil na sklo.

„Bella, prosím neodchádzaj s ním.“ Povedal naliehavo a vpíjal sa mi do očí. Jemne som sklonila hlavu. Pozrela som sa na Dana, ktorý vedľa mňa už sedel a čakal čo poviem. Smutne som zvraštila čelo.

„Prosím, ja viem že som spravil chybu a veľmi to ľutujem, len mi daj ešte jednu šancu.“  Povedal zúfalo. Neisto som na neho pozrela.

„Milujem ťa.“  Povedal potichu a smutne sklonil hlavu.

„Prepáč, ale potrebujem čas.“  Povedala som a neisto sa pozrela do Edwardových smutných očí.

„Nenechávaj ma tu samého.“ Zašepkal keď Dan naštartoval auto.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dúfam že sa vám táto kapitola páčila a že mi tu necháte nejaký ten koment... A chcete aby Bella Edwarda trápila???

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 15: