Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 10

06.11.2009 (07:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1604×

Pred očami sa mi vynorila veľká drevená chata.

„Je to krásne.“ zašepkala som a sledovala ako sa  Edwardov úsmev rozširuje.

Celá chata bola obklopená hustým a zeleným lesom a to celé pôsobilo trochu strašidelne.

Edward zastal autom pred veľkými kamennými schodmi a zobral veci z kufru.

„No tak tu strávime niekoľko týždňov.“  povedal keď odomykal chatu.

„Samy.“ vzdychla som a nadšene sa uškerila na Edwarda.

Edward potichu otvoril dvere a mne sa naskytol pohľad do veľkej miestnosti.

Zaprášené stoly jasne kričali že tu nikto dlho nebol.

Z obývačky bola napojená kuchyňa, ktorá ďalej pokračovala do pracovne.

Dlhé drevené schody viedli na poschodie. Celý dom bol až neprirodzene presklenný.

Celé dolné poschodie som so záujmom preskúmala. Keď som sa vrátila do obývačky, Edward už tam nebol.

„Edward!“ zakričala som z plných pľúc no nikto sa neozýval. Skúsila som to znova, ale zasa sa nič neozývalo.

„Blbec.“ zašepkala som a vyšla po schodoch hore. Ocitla som sa vo veľkej hale, ktorá viedla asi do 3 izieb. Začala som byť nervózna aj keď som vedela že si Edward iba robí srandu ale aj tak to bolo nepríjemné.

„Prosím vylez.“ povedala som zúfalo  a očami ho stále hľadala.

„BU!!!“  vyskočil Edward z dverí. Ja som zdesene zvreskla a naštvane pozrela na Edwarda, ktorého môj výraz očividne pobavil.

„No tak Bella bola to iba sranda.“ povedal a jemne ma pobozkal. Naštvane som prevrátila oči a sledovala ho urazeným výrazom.

„Ukážem ti tvoju izbu.“ začal ma ťahať do nejakej miestnosti.

„Moju izbu?“ spýtala som sa nechápavo. Iba predstava spať sama mi bola otrasná.

„Neboj ja budem hneď vo vedľajšej.“ zachichotal sa a veci mi hodil na posteľ.

Bolo mi jasné že presviedčať ho nemá cenu. Sledovala som ako rýchlou chôdzou vychádza z mojej izby . Vzdychla som si a zvalila sa na posteľ. Bola som prekvapená, lebo každá izba mala svoju kúpeľňu.

Boli sme tu iba chvíľu a Edward ma naštval. Hnevá jeho stále odmietanie.

Zrazu  sa mi v hlave zrodil nápad. Sama pre seba som sa zachichotala.

Čakala som pred dverami a počúvala  kedy Edward víde na poschodie.

Na chodbe sa ozvali tiché kroky. Rýchlo som schmatla nejaké tričko a začala kričať.

Zrazu sa dvere rozrazili a v nich stál Edward.

„Čo je?“ spýtal sa ma nechápavo.
„Mám na tričku pavúka!“ zvreskla som a sledovala ako sa Edwardov výraz zrazu zmenil.

„Zabi ho Bella zabi ho!!!“ zapišťal a v jeho tvári bola viditeľná hrôza.

„Nie Edward prosím zabi ho ty!“ hodila som tričko po Edwardovi zadržiavajúc smiech.

Keď na neho dopadlo Edward zdesene vykríkol a rozbehol sa preč z izby.

Nevydržala som to a začala sa hlasno smiať, ale nakoniec mi ho prišlo ľúto veď mi hovoril že neznáša pavúky.

Rýchlo som vybehla z izby a hľadala Edwarda.

Stál v kúpeľni a umýval si tvár. Keď ma zbadal naštvane na mňa pozrel.

„Prepáč bola to iba sranda.“ povedala som a sklopila hlavu.

„Ja viem a bolo to vtipné.“ zašepkal stále s urazeným výrazom.

„Vážne?“ spýtala som sa neveriacky.

„A vieš čo by bolo ešte vtipnejšie? keby som dostal infarkt.“ zložil si ruky na prsiach a líce mu jemne nafučali. Musela som sa pousmiať. Edward bol naozaj ako malý. Za všetko sa urazí, ale to bolo na tom tak krásne, bol neodolateľný keď sa hneval.

Jeho tvár sa začala uvoľňovať a na tvári sa mu zjavil úsmev.

„Ja ťa tak ľúbim.“ povedal tím najkrajším hlasom. Jemne si ma  pritiahol a začal ma bozkávať.

Jeho bozky sa stávali čoraz naliehavejšími. Doslova mi drtil pery a rukou prechádzal po nohe.

Začala som ho ťahať ku sedačke a tam ho zvalila a sadla si cez neho aby mi tak ľahko neutiekol. Tentoraz mu nepomôžu výhovorky.

Rukami som mu vbehla pod tričko a skúmala jeho dokonalú hruď.

Rýchlo som mu stiahla tričko a kochala sa jeho krásou.

Edward sa cezo mňa prevalil tak aby bol hore.

„Edward.“ zašepkala som a cítila ako Edward vstáva.

Prekvapene som otvorila oči a sledovala ako Edward beží so smiechom do kúpelky.

Rozbehla som sa za ním a zastala za dverami. Zúrivo som lomcovala kľučkou.

„Raz  z tadiaľ musíš vyjsť!“  zakričala som cez dvere. Vrátila som sa hore po schodoch do mojej izby z ktorej som stále počula ako sa Edward sám pre seba chichoce.

Prezliekla som do krátkych nohavíc a navrch som si obliekla Edwardové tričko.

Nemohla som sa nabažiť tej vône. Tak strašne som ho milovala, ale nechápala som ho.

Každý iný chalan nalieha ale on ma stále odmieta. Nemá on poškodený mozog?

Zúrivo som sa zamračila keď som počula ako ide hore schodmi.

Dvere sa prudko otvorili  a Edward vstúpil dnu. Celá izba sa zaliala jeho vôňou a ja som na neho ohromene zízala. Vyzeral neuveriteľne sexy v  teplákoch a v starom tričku.

„Chceš spať u mňa?“ zvodne som na neho mrkla a Edward sa pousmial.

„Áno.“ zašepkal a ja som skoro šťastím vyskočila.

„vážne?“ vyhŕkla som a nadšene na neho pozerala.

„Nie.“ sklopila som hlavu. Ako som už povedala je to debil.

„Prečo ma odmietaš?“ vzlykla som.

„Bella budeme, ale teraz nie.“

„Prečo? čo je zlé dnes? Zas máš zlé trenky? Nevadí Edward veď aj tak pôjdu dole.“ povedala som a sledovala jeho stále väčší úsmev.

„Nie tím  nie, práveže mám neuveriteľne dobré trenky.“ zamyslel sa.

„No tak mi ich predveď ak chceš ani sa ťa nedotknem.“ navrhla som a čakala na jeho reakciu.

„ Ja neviem ...nevedel by som sa sústrediť a ešte by som niečo pokazil.“ zamračil sa a oprel sa o stenu. „Stále by som sa sústredil na iné veci ako napríklad že či po mne niečo nelezie.“ Zamrmlal.

„Choď už spať.“ naštvane som si ľahla spať do postele. Sledovala som ako Edward vychádza.

Milujem ho a veľmi, hádky s ním neznášam.

Začala na mňa prichádzať únava až som zaspala.

BUCH trhnutím som sa zobudila a pozrela sa smerom k oknu z kadiaľ to ide.

Buch ozvalo sa znova . Pomaly som vstala a prišla  bližšie k veľkému oknu.

Pozrela som na hodiny  .. boli 3 hodiny ráno. Zrazu som v okne videla ako sa niečo mihlo.

Vystrašene som tam stála a sledovala rozvírený vzduch až do lesa.

Prešla mnou zima. Niekto tu stál a potom utiekol.

Ani na sekunde som nerozmýšľala a vybehla ku Edwardovej izbe.

Potichu som vstúpila. Edward spokojne dýchal rozvalený cez celú posteľ.

Išla som smerom ku posteli keď vrzla parketa.

„Ideš ma znásilniť.“ skonštatoval Edward potichu .

„Malo to byť prekvapenie... ale nie bojím sa sama.“ zašepkala som a sledovala ako mi Edward vedľa seba uvolnil miesto. Rýchlo  som vedľa neho skočila a privinula sa čo najbližšie k nemu. Hlavu som si položila na jeho hruď. Cítila som sa kľudná keď som cítila Edwardovu prítomnosť. Ako spokojne dýcha a už aj spí ako zabitý.

Bola to krásna chvíľa. Nechcela som aby nastalo ráno aby som sa musela od neho odtrhnúť.

S ním som sa cítila šťastná už iba z toho že ho mám.

Je mi jedno ako dlho ma Edward bude odmietať. Ja počkám ... iba tomu budem jemne pomáhať.

Pri Edwardovi som pokojne zaspala.

Ráno mi slnko prudko svietilo do očí. Pozrela som sa na Edwarda , ktorý ešte spal.

Noc s ním bola zaujímavá. Celú noc som musela odtláčať Edwarda, ktorý sa rozťahoval cez celú posteľ, nehovoriac o tom že deku chcel mať tiež iba pre seba.

Edward spal dosť zaujímavo. Nohy mal roztiahnuté aj ruky. Jemne zamľaskal a zrazu sa posadil.

„Edward?“ vzdychla som a pozorovala sediaceho Edwarda so zatvorenými očami.

Zrazu sa postavil a vyšiel z izby. Potichu som išla za ním.

Edward zastal pred mojou izbou a tam si sadol a konečne otvoril oči.

Prekvapene sa na mňa pozrel.

„Často sa prechádzaš keď spíš?“ povedala som a jemne ho objala.

„To by vysvetľovalo prečo sa vždy zobudím na inom mieste.“  usmial sa.

„Nie že mi niekam utečieš, lebo si ťa nájdem.“ zasmiala som sa a začala ho ťahať do kuchyne.

„Ty vieš variť?“ spýtal sa a prekvapene na mňa pozrel.

„Ty snáď nie?“

„Ja viem používať mikrovlnku.“ povedal hrdo. Tak to je super. Pomyslela som si.

Zrazu sa ozvalo klopanie z dverí . Edward rýchlo vybehol a ja som zostala prekvapená našou návštevou.

---------------------------------------

Shrnutie poviedok

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 10: