Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 3

06.10.2009 (11:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1847×

Neisto som vstúpila a rozhliadla sa okolo seba. Celý dom voňal po pečenom kurčati a ja som sa nesmelo usmiala na Elizabeth.

„Vonia to skvele.“ povedala som jemne a skúmala ich dom.

Mama aj s Elizabeth prišli ku stolu a usadili sa.

„Bella!“ zakričala mama a ja som si až vtedy uvedomila že stojím na tom istom mieste už dlhý čas. Sadla som si vedľa mamy a sledovala ako nám Elizabeth nakladá.

„Musím sa ospravedlniť za Edwarda, neviem kde presne je , volala som mu a povedala že tu mám pre neho prekvapenie, ale asi s nami nebude obedovať.“ smutne som sklopila hlavu, chcela som ho vidieť tak veľmi som sa tešila.

Nakoniec sa k nám pridal aj Edwardov otec . Dosť som sa nudila, pretože rodičia sa spolu rozprávali o živote, robote a to nebolo nič pre mňa. Znudene som si oprela hlavu a prezerala rodinné fotky. Edward tam bol hlavne za mala ako som si ho pamätala.

„Bella, vidím že sa nudíš poď ukážem ti Edwardovu izbu , môžeš si tam zapnúť počítač."

Chcela som povedať že nie, nechcela som len tak niekomu sedieť v izbe a ešte sa hrať s jeho počítačom. Ale nestihla som to lebo Elizabeth ma už ťahala po schodoch na horné poschodie.

„Zapni si počítač, nech sa nenudíš.“ a vsunula ma do jednej z izieb.

Ocitla som sa vo veľkej izbe ktorá bola moderne zariadená.

Vyzerala veľmi pekne aj keď v nej bol neporiadok a to je ešte malý výraz. Typická chlapčenská izba, pomyslela som si a zasmiala sa keď som si spomenula na môj neporiadok.

Ale najviac ma prekvapila vôňa. Zhlboka som sa nadýchla a cítila ako sa mi tou krásnou vôňou zalieva celé hrdlo.

Nič lepšie som necítila žiadna voňavka sa tomu nevyrovná aj keď toto určite nebola vôňa parfumu. Jemne som odhodila kopu vecí z jeho stoličky a študovala jeho počítač.

Moc som sa v tom nevyznala, doma som mala starý počítač ktorý ledva išiel a toto bol notebook. Neisto som si ho prezerala ale nakoniec som to vzdala a iba sedela na stoličke a vdychovala tú vôňu, no keď som sa otočila bol počítač zrazu zapnutý, ale s jeho programami. Všimla som si že má otvorenú stránku na pokec. Nedalo mi to tak som to otvorila.

Mal tam doslova príval správ, ale ani jedna nevyzerala že by ich vôbec poznal väčšinou sa tam písalo že či by nechcel ísť von. Znudene som sa rozhliadla po izbe.

Chvíľu som si ešte niečo pozerala keď som začala cítiť únavu a za chvíľu som už spala.

V mojom sne sa iba mihali farby a ja som cítila tú krásnu vôňu, bola som šťastná, keď zrazu niečo buchlo. Najprv som si toho nevšímala ale ozvalo sa to zas.

„Sakra!“ započula som krásny zamatový hlas. Opatrne som sa natiahla a potom otvorila oči .

Až teraz som si uvedomila kde vlastne som. Už som chcela vstať a odísť dole keď sa niekto potichu zasmial. Trhla som sa tím smerom ale keď som uvidela majiteľa zostala som stáť s otvorenou pusou. Predo mnou na posteli sedel najkrajší chalan akého som v mojom živote videla, omyl nič krajšie ani nemôže byť. Bronzové vlasy mal rozstrapatené a jeho zelené oči ako smaragdy sa do mňa vpíjali.

„Dobre sa ti spalo?“ ozval sa zas ten krásny hlas a ja som ešte stále mala otvorené ústa.

Jeho pohľad ma úplne omamoval, nebola som schopná nič povedať.

Neisto sa na mňa pozrel a ja som videla ako sa mu otvárajú ústa akoby mi niečo hovoril.

„y si si pospať.“ započula som a rýchlo zavrtela hlavou.

„Čo?“  Vyšlo zo mňa nakoniec a on sa znova začal usmievať.

„Hovorím že by si si mala ešte pospať.“ nechápavo som sa na neho pozrela ale ihneď som sklonila hlavu keď sa naše pohľady stretli.

„No moc nevnímaš, neodpovedáš, alebo si takáto vždy keď sa zobudíš?“

„Nie ja len moc sa na tom kresle nespí dobre.“ povedala som a tešila som sa že som mu povedala prvú vetu.

„Aha no neviem ja som to ešte neskúšal.“ zamračil sa na kreslo.

„Mala si si ľahnúť na posteľ.“ povedal sebavedomo ale hneď zmenil názor keď si všimol ten bordel ktorý som odhrnula iba z kresla.

„No ja som nečakal návštevu, inač by som si upratal nič zlé si o mne nemysli a ako sa vlastne voláš?“ keď povedal túto vetu do očí sa mi nahrnuli slzy, nepamätá si ma nevie ako sa volám.

Akoby mohol on boh krásy a ja obyčajné dievča.

„Isabella Swanová.“ zašepkala som a smutne sklonila hlavu. Edward bol ticho čo bolo čudné lebo furt niečo rozprával. Keď som sa na neho pozrela všimla som si ako si ma obzerá.

„Bella tá malá Bella z vedľajšieho domu?“

„Pamätáš si ma?“ vyhŕkla som celá od šťastia a bolo vidno že ho moja reakcia prekvapila.

„Bella, odchádzame!“ ozvalo sa zdola a ja som sa nešťastne pozrela na Edwarda.

Neviem čo ma to chytilo ale prudko som ho objala a nechcela pustiť.

„Chceš ma rozpučiť?“ povedal trochu priškrtením hlasom sa ja som sa hneď odtiahla.

Už som sa necítila ako veľká Bella čo mala strach čo mu povie ale cítila som sa akoby sme sa ani nerozlúčili. Mala som chuť ho objať znova a ja som vedela prečo toto nebude kamarátstvo z mojej strany nie.

Už som chcela odísť keď sa za mnou ozvalo tiché „Addio Bella.“

„Addio, Edward.“ nikdy som sa necítila šťastnejšia pamätá si ma aj náš pozdrav.

Celý ten čas som myslela len na Edwarda na nikoho iného. Chcela som ho pre seba som sebecká viem ale nemôžem si pomôcť. Dokonca sa neviem dočkať školy lebo tam uvidím Edwarda. Možno som iba dúfala že si budeme rovnako rozumieť a že s ním stále budem.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 3: