„Tak predsa mal Edward pravdu. Je strašne tvrdohlavá. Toto ešte bude ťažké.“ Čo má byť akože ťažké? A aký Edward?
05.02.2012 (16:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 4258×
6. kapitola
„Bella, a ako sa ti páči v Miami?“ spýtala sa ma Alice krátko potom, ako sme ju a Carlisla zoznámili aj s Rose.
Síce som ich aj ja poznala len chvíľu, no okamžite som si ich obľúbila. Obaja boli veľmi milí. Dobre sa s nimi rozprávalo a boli zábavní. Dozvedela som sa, že Carlisle pracuje ako lekár a Alice je momentálne nezamestnaná. Spolu s manželom Jasperom bývajú u Carlislea a jeho manželky vo Forks. Priznám sa, v živote som o tom meste nepočula.
„Je tu pekne.“
„Som rada, že sa ti tu páči,“ odvetila Alice a zvláštne sa na mňa zadívala.
„Prečo?“ musela som sa opýtať. Prišlo mi zvláštne to, čo povedala. Veď jej môže byť jedno, či sa mi tu páči, alebo nie.
Alice sa na chvíľu zamračila, no potom znova veselým hlasom povedala: „Neviem, ja mám Miami veľmi rada a proste ma teší, keď sa tu páči aj ostatným.“
„Aha.“ To bolo všetko, čo mi napadlo ako odpoveď.
„A ty si vlastne odkiaľ?“ spýtal sa ma tentokrát Carlisle.
Otočila som sa smerom k nemu a odpovedala: „Zo Seattlu.“
„Fíha, tak to je blízko Forks. Niekedy by si k nám mohla prísť na návštevu,“ usmial sa. Pozrela som na Alice a tá horlivo prikývla.
„To by bolo skvelé. Alebo keby si chcela, mohla by som aj ja prísť za tebou a šli by sme nakupovať,“ povedala veselým tónom.
„Vieš, ja nákupy až tak neobľubujem,“ odvetila som.
Alice na mňa vypúlila oči. „Čo to, preboha, melieš? Bella, každá žena má rada nakupovanie.“
„No tak ja nie.“
„Tomu neverím. Stavím sa, že keby...“
„Alice, nechaj to tak,“ prerušil ju odrazu Carlisle a prísne sa na ňu pozrel. Alice si povzdychla a niečo zamrmlala. Nebolo jej veľmi rozumieť, ale mala som pocit, akoby som začula: „Tak predsa mal Edward pravdu. Je strašne tvrdohlavá. Toto ešte bude ťažké.“
Čo má byť akože ťažké? A aký Edward? Nie, možno som len zle rozumela. Nie, určite som zle rozumela. Žiadny Edward to byť nemohol. Ale mohol. Na svete chodí milión Edwardov. Ale prečo som mala pocit, akoby hovorila o tom mojom. Prestaň! Okríkla som sa v duchu. Znova začínaš byť paranoidná!
Alice bola ticho a to sa mi nepáčilo. Celý večer bola ukecaná a zrazu nič. Cítila som sa previnilo. Určite to bolo kvôli tomu, že som s ňou odmietla ísť nakupovať. Dobre, obetujem sa.
„Nie, Alice, vlastne máš pravdu. Keby si chcela, môžeme ísť na tie nákupy,“ vyhŕkla som a dúfala, že to zaberie.
Alice sa na mňa usmiala, ale bol to len hraný úsmev. „Nie, keď nechceš, nemusíme ísť. Bol to len taký nápad.“
„Hovoríte o nákupoch?“ ozvala sa zrazu Jessica. Dobré ráno, pomyslela som si. „Ja by som rada išla nakupovať,“ pokračovala ďalej. Pretočila som oči. Panebože, za čo ma trestáš? Dnes som si to s tými nákupmi už vytrpela. Mala som šancu, že ďalšie sa konať nebudú, no Jessica túto možnosť pochovala. Alice s ňou určite bude chcieť ísť. To znamená, že budeme musieť ísť všetky.
Alice blyslo v očiach. „Fakt? Tak by sme mohli ísť zajtra. Máte už nejaký plán? Aj tu v Miami poznám vynikajúce obchody.“
„Nie, zajtra nič nemáme,“ zapišťala Jessica a odpila si z piva.
„Alice, nezabudla si na niečo?“ spýtal sa Carlisle a uprel na ňu pohľad. „Vieš, že zajtra už niečo máme.“ Alice sa zamračila a uprela pohľad niekam do neznáma. Vyzeralo to, akoby bola zamyslená.
„Oh,“ hlesla po chvíli. „Úplne som zabudla.“ Potom sa otočila späť k nám. „Baby, prepáčte. Spomenula som si, že zajtra už niečo mám, takže by som mohla až večer. Nevadilo by vám to?“
„Jasné, že nie,“ povedala Rose, „my sme sa aj tak chceli ísť opaľovať, však?“ Pozrela na mňa a na Jessicu. Ja som prikývla, ale Jess sa tvárila smutne. Očividne si už predstavovala, ako celý zajtrajší deň strávi v skúšobných kabínkach.
V duchu som sa zachichotala. Dobre, odvolávam. Panebože, netrestáš ma.
„Dobre, takže prídem pre vás zajtra do hotela okolo pol ôsmej,“ rozhodla Alice. Moje nádeje opäť spľasli. Dobre, nebudem sa musieť motať s taškami celý deň, ale aj tak. Večer to príde.
„Baby, nepôjdeme už?“ navrhla odrazu Rose. „Nejako mi prišlo zle.“ Chytila sa za brucho.
„Jasné, môžeme,“ vyhŕkla som rýchlo. Dúfam, že to nebude nič vážne a Rose to rýchlo prejde.
Postavila som sa zo stoličky. Rose chcela tiež, no sykla bolesťou. Tak som jej aj s Jess pomohla postaviť sa. Keď už stála, otočila som sa na Alice a Carlisla. „Tak my už pôjdeme. Rada som vás spoznala. Alice, tak zajtra sa vidíme,“ mrkla som na ňu. S úsmevom prikývla.
„Nechcete hodiť do hotela?“ spýtal sa Carlisle. Jeho pohľad mi pripomenul môjho otca. Bol taký starostlivý.
„Viete, nechceme vás otravovať,“ začala som. Za normálnych okolností by som určite odmietla, ale teraz, vzhľadom na Rosaliin stav, som rozmýšľala, že by to možno nebol najhorší nápad. Do hotela to nemáme až tak blízko, takže by sme museli čakať na taxík. A ktovie, koľko by mu mohlo trvať, kým by prišiel.
„Ale, vôbec nás neotravujete. A aj tak - už aj my sa chystáme preč,“ odvetil a Alice znova prikývla.
„Tak fajn,“ pritakala som nakoniec.
„Ok, takže môžeme ísť.“ Postavil sa a zasunul za sebou stoličku.
Chytila som Rose okolo pása a pomáhala jej vyjsť von. Nakoniec sa jej ujal Carlisle. „Rose, čo si dnes jedla? Nie si na niečo alergická?“ počula som ako sa jej pýta.
„Nie, nie som alergická na nič. A jedla som to, čo vždy,“ odvetila. Carlisle jej už potom neodpovedal. Alice nás zaviedla k luxusnému čiernemu autu. Myslím, že to bol Mercedes. Nikdy som nebola nejaká obdivovateľka drahých áut, ale túto značku som poznala. Najprv som si myslela, že len okolo neho prejdeme, ale keď pri ňom Alice zastala, došlo mi, že bude asi ich.
„Tak nastupovať,“ povedala s úsmevom a otvorila nám zadné dvere. Jessica si sadla k oknu, ja do stredu a Carlisle pomohol Rose posadiť sa na miesto spolujazdca. On si potom prisadol vedľa mňa a Alice na miesto šoféra.
„Rose, neboj, hneď budete v hoteli,“ chlácholila ju a dupla na plyn.
***
„Mňa bolí hlava ako koňa,“ sťažovala sa ráno Jess, keď si zalievala kávu.
„Myslím, že včera si to s tým alkoholom trochu prehnala,“ odvetila som.
„Práveže ani nie.“
Zdvihla som obočie a Jessica len prevrátila oči. „No dobre, možno trochu.“
„Jessica, prosím, zalej kávu aj mne.“ Pricupitala do našej provizórnej kuchynky aj Rose.
„Už ti nie je zle?“ spýtala som sa jej milo. Usmiala sa a povedala: „Nie, vôbec. Je to zvláštne. Tak ako to prišlo, tak rýchlo to aj odišlo. Neviem, asi som naozaj len zjedla niečo zlé.“ Pokrčila plecami.
„Možno,“ pripustila som. „Inak, tak dnes pôjdeme už konečne na tú pláž?“
„Hej, môžeme. Rada by som sa už opálila, veď som bledá ako stena,“ odvetila Rosalie a odpila si z kávy.
„Dobre, ale nezabudnite, že večer ideme s Alice nakupovať. Nieže sa potom budete vyhovárať, že ste unavené a nechce sa vám,“ rozčuľovala sa Jessica.
„Neboj, Jess. To by sme nikdy nespravili,“ odvetila som sarkasticky. „A inak, ešte pred chvíľou si vravela, že ťa neskutočne bolí hlava.“
„Ale do večera to prejde. Dám si jeden aspirín a budem v pohode.“
***
„Toto je niečo neskutočné,“ zamrmlala Rosalie, keď som si ľahla vedľa nej na deku, ktorú sme rozložili na pláži. Ja som sa práve vrátila z mora.
„Súhlasím s tebou,“ pritakala som. „Inak, nevieš, kde je Jess?“
„Tam pri tom plavčíkovi,“ ukázala niekam do diaľky a ja som si všimla Jessicu, ktorá tam flirtovala s nejakým chlapom. Nieže by bol škaredý, ale nebol zas ani taký krásny. Proste mal vypracovanú hruď a Jessice to ku šťastiu stačí. Zasmiala som sa.
„Myslíš, že ho zbalí?“ spýtala som sa.
Rose sa na ňu pozrela a povedala: „Hm... Myslím, že áno. Zatiaľ sa jej to celkom darí. Už sa s ním vydržala rozprávať pol hodinu, čo je jej rekord.“ S Rose sme sa na seba pozreli a vybuchli od smiechu.
Takže, ak ste sa dostali na koniec kapitolky, gratulujem vám. Viem, že bola dosť nudná, no sľubujem, že už čoskoro sa to začne rozbiehať a už sa pomaly môžete začať tešiť na Edwarda.
Tiež by som vás chcela požiadať, či by ste mi nezanechali komentár. Trošku ma mrzí, že ich už ubudlo. Potom mám pocit, že sa to nikomu nepáči. Úplne by mi postačilo, keby ste dali aj toho smajlíka. Veľmi by ma to potešilo. Ďakujem :)
Následující díl »
Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 6. kapitola:
mně se to vážně líbí..takže rozhodně pokračuj... holt je tady prostě spoustu čtenářů, kteří jsou líní kliknout myší na smajlíka. Na novou kapitolku se těší, ale aby ocenili autora, to už je jiná. Holt se jim to dřív nebo později vrátí. Neřeš to, píšeš skvěle.
Krásný. Už se těším na další.
Krásná kapitolka Moc se těším na Edu!
Tak... Prvně ti musím napsat, že kapitola rozhodně nudná nebyla, protože mě se líbila.
Rose je špatně... Že by byla těhotná? Upřímně doufám, že jo. Bylo by to fajn.
Jessica je super. Vždycky se jí společně s Bellou a Rose směju. Správně střeštěná, nezadaná kámoška.
Nákupy s Alice? To si, chuděrky, ještě užijí.
Samozřejmě, že všechno se teprve musí pořádně rozjet, nemůžeš tam Edu hodit hned, to by bylo moc uspěchané.
Ale už se na něj strašně moc těším!!!
Miami!!!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!