Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 8. kapitola

15.02.2012 (19:00) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 3391×

8. kapitola

„Teraz ideme sem,“ zašvitorila Alice a uháňala k ďalšiemu obchodu. Zastonala som. Toto je hotové peklo. Keď sme nepobehali aspoň sto butikov, tak ani jeden. A samozrejme, Alice nás vždy zatiahla len do tých najdrahších. Niet divu, že som si kúpila len dve tričká. Veď nechcem skrachovať. Alice to však asi bolo jedno. Tá mala asi päť, skoro preplnených, tašiek. Čo ma ale prekvapilo najviac, bolo to, že Jessica tiež. Tá si to tu vyslovene užívala.

Asi o dvadsať minút neskôr sme sedeli v kaviarni. Rosalie si čítala časopis, ktorý si zaobstarala niekde medzi obchodom s topánkami a obchodom s oblečením. No, aspoň som nebola jediná, ktorá sa nudila. Jess a Alice si prezerali svoje nakúpené veci a ja som popíjala jahodový džús. Alice znova zazvonil mobil. Od kedy sme tu, to bolo asi piaty raz. No ani jedenkrát to nezdvihla. Keď nám to už bolo čudné a pýtali sme sa jej, kto ju stále zháňa, odbila nás so slovami: Nikto dôležitý. Preto ma teraz prekvapilo, keď mobil vytiahla z vrecka a priložila si ho k uchu.

Než sa ozvala si ešte vzdychla. „Áno?“ povedala znudene. „Mala som niečo na práci, preto som ti nezdvíhala,“ pokračovala. Potom jej ten dotyčný niečo povedal a ona pretočila oči. „Neboj sa, je v poriadku.“ Všimla som si, ako na mňa kútikom oka zazrela. Prečo som mala taký pocit, že hovorí o mne? Aj keď na to nemala dôvod.

Nasledovala ďalšia odpoveď zo strany volajúceho a Alice rázne pokrútila hlavou. „Nie, nie je to potrebné. Vravím ti, že si nemáš robiť starosti. A rozhodne sem nemôžeš prísť. Vieš, čo sa hovorí: trpezlivosť ruže prináša!“ Týmito slovami hovor ukončila. Potom sa na nás otočila a pretočila oči. „Môžete byť rady, že nemáte takého otravného brata ako ja,“ povedala.

„Ty máš brata?“ spýtala sa Jessica.

„Áno, ale nevlastného.“

„A on je tu v Miami, alebo doma?“ pokračovala Jess.

„On je doma vo Forks,“ odvetila Alice. Zdalo sa mi, že o ňom nechce hovoriť.

„A koľko má rokov?“ spýtala sa tentokrát Rose.

„Dvadsaťšesť.“ Dvadsaťšesť mal aj Edward. Preboha, len dvadsaťšesť! A viac už mať nikdy nebude. Veď sa mu prakticky život ešte len začínal. Mal veľa plánov a snov. Jeho najväčším snom však bolo stať sa pediatrom.

To sa mi na ňom páčilo. Veď ktorý chlap sa chce stať detským lekárom? Tých je málo, ale on to chcel. Už sa mu to aj začalo plniť, keď ho prijali na vysokú školu. Vždy som ho podporovala, keď mal práve nervy a pripomínala mu, čo z neho bude.

Chceli sme mať dve deti. Ja som chcela mať chlapca a dievča, ale Edward chcel mať dve dievčatká. Vraj by to boli jeho princezné... Dosť, Bella, nemysli na to! okríkla som sa v duchu. Lebo sa tu rozreveš a potom ťa neupokojí nikto a nič.

„Nechce niekto ešte niečo napitie?“ spýtala som sa. Potrebovala som sa trochu prejsť a prísť na iné myšlienky.

„Hej, ja by som si dala Mojito,“ odvetila Rose. Pozrela som sa na Alice a na Jess, no tie len zakrútili hlavou, že nič nechcú. Bolo čudné, že Alice nevypila, od kedy tu sedíme, vôbec nič. Ja mám po nákupoch vždy v hrdle doslova Saharu a vypijem dva litre vody, no ona nič. Ale myslím, že keby bola smädná, tak si kúpi.

Potom nás Alice odviezla do hotela a posledné na čo si pamätám bolo to, ako som zapadla do postele.

Alice:

Bella bola presne taká, akú som si ju predstavovala. Musím sa priznať, že som bola prekvapená, keď som dostala víziu, že skutočne do Miami poletí. Pravda bola taká, že celý tento plán vymyslel Edward. Všetci vrátane Belly si myslia, že zomrel. Je pravda, že mal autonehodu, ale prežil. Teda, ako sa to vezme. Prežil, ale nie ako človek. Už je z neho upír. Edwardovi Bella hrozne chýba a tak vymyslel, že sa s ňou musí znova nejako stretnúť. Preto jej zakúpil letenky do Miami a nechal jej ich pred dverami ako „anonymný darček“.

Plán bol taký, že keby darček prijala a šla sem do Miami, ja a Carlisle by sme sa s ňou „náhodou“ stretli. A ona je tu. A všetko ide presne tak, ako aj má. Ide mi o to, že sa s Bellou musím skamarátiť a musí mi dôverovať. Potom ju čaká milé prekvapenie v podobe môjho „nového“ brata.

Je neuveriteľné, ako ľahko Edward zvláda svoj smäd. Nerobí mu problém udržať nad sebou kontrolu. Carlisle si myslí, že je to práve kvôli Belle. Je to možné, pretože inak by sa s ňou nemohol stretnúť. Viem, že ju miluje a neriskoval by jej život. To by radšej žil bez nej.

Keď sa tak pozerám na Bellu, viem, že aj jej Edward chýba. Nepýtala som sa jej však, či niekoho má, alebo je vydatá, pretože viem, ako to je. Tiež som jej to nechcela robiť zbytočne ťažšie.

Zaparkovala som pred našim domom, ktorý sme si kúpili v Miami a vošla dnu.

„Tak, aké boli nákupy?“ spýtal sa Carlisle hneď, ako som vošla do dverí. Práve si čítal knihu.

„Bolo to fajn.“

„A čo Bella?“ pokračoval.

„Myslím, že je to na dobrej ceste. Je veľmi milá.“

„Hej, to je,“ pritakal.

„Ale inak aj Rose a Jess sú skvelé. Myslím, že Bella potrebuje kamarátky ako sú ony dve. Mimochodom, volal mi Edward,“ povedala som.

„Čo chcel?“

Pretočila som oči. „No čo asi? Len či sme sa stretli s Bellou, ako sa má a či by už nemohol prísť za ňou, čo som mu okamžite zatrhla.“ Viem, že sa jej už nemôže dočkať, ale musí mať trpezlivosť. Veď keby prišiel, tak maškarádu s Miami sme vôbec nemuseli robiť a rovno jej miesto tých leteniek mohol dať seba.

Lenže Bellu na to stretnutie treba psychicky pripraviť. Nikto by si neželal, aby tu odpadla. Lekára síce v rodine máme, ale aj tak. Keď sa to dá spraviť aj inou cestou, tak to tak spravíme. Je pravda, že Bella príde na existenciu upírov, ale myslím, že nemusíme mať strach. Bella je ten typ človeka, čo tajomstvo nevyzradí. A toto sa ešte k tomu týka jej manžela, čiže to bude o to jednoduchšie. Aspoň dúfam.

Bella:

Ráno som sa zobudila do krásneho slnečného dňa. Otočila som sa na druhú stranu postele a nejako som zabudla, že tam leží ešte aj Jessica, čiže som do nej narazila. Našťastie sa nezobudila. Len nesúhlasne zamrnčala a spala ďalej. To bolo moje šťastie, pretože inak by spustila hodinový monológ, že aká som blbá, keď som si ju dovolila zobudiť. Jessica bola vždy pohoďáčka, ale keď jej niekto narušil spánok... To ju vždy vedelo nahnevať.

Pomaly som vstala. Ako som vyšla na chodbu, začula som z kúpeľne zvláštne zvuky. Otvorila som dvere a uvidela Rosalie, ako sa skláňa nad záchodovou misou. Okamžite som k nej pribehla.

„Preboha, Rose, si v poriadku?“ odhrnula som jej vlasy z tváre. Zakrútila hlavou.

„Nie, nie som. Už tu sedím asi pol hodinu.“ Potom sa znova nahla nad misu. Nebol to najpríjemnejší pohľad, ale som jej kamarátka, tak to zvládnem.

„Poď, pomôžem ti do postele,“ povedala som jej po chvíli.

„Vďaka,“ zašepkala a pokúsila sa vstať. Chcela som jej pomôcť, ale rukou mi naznačila, že to dokáže aj sama. Ešte som pustila vodu v umývadle, aby si mohla vypláchnuť ústa. Chuderka, bola strašne bledá a mala celé spotené čelo.

Otvorila som dvere do jej izby a pomohla jej uložiť sa do postele. Ako vidím, dnes ostávame na hoteli. „Uvarím ti čaj?“ navrhla som jej. Prikývla. Dala som zohrievať vodu do kanvice a zamyslela sa. Predvčerom ju bolelo brucho, včera stratila nervy a dnes zvracia. A potom ma akoby osvietilo. Panebože! Ona je tehotná. Čaj som nechala čajom a utekala k nej do izby. Dvere som vyslovene rozrazila. Rose sa na mňa zvedavo zahľadela.

„Bells, čo sa stalo?“ spýtala sa.

„Rose, ja asi viem, čo ti je.“

„Aj ja to viem,“ odvetila a milo sa usmiala. Čože? Takže už aj ona na to prišla? Odpoveďou mi bolo, keď si pohladila bruško. Usmiala som sa a sadla si k nej na posteľ.

„Vieš, mne to napadlo už včera, tak som si kúpila tehotenský test a bol pozitívny,“ šepla. Usmiala som sa.

„Rose, budeš mať bábätko,“ povedala som. Pozrela sa na mňa so slzami v očiach.

„Bells, ja tomu nemôžem uveriť,“ rozplakala sa.

„Gratulujem,“ povedala som jej a pohladila ju po ramene. „Rose, neplač, mala by si sa tešiť.“

„Veď ja sa aj teším. Plačem od šťastia. Vieš ako dlho som túžila po bábätku a konečne sa to podarilo.“

„Vidíš to. Budeš skvelá mamina,“ usmiala som sa na ňu.

„Myslíš?“ spýtala sa pochybovačne.

„Ja to viem,“ odvetila som s istotou. Rosalie si utrela slzy do rukáva a usmiala sa. Po chvíli sa na mňa však pozrela s hrôzou v očiach. „Bella?“ spýtala sa potichu. Prikývla som, že ju počúvam.

„Čo keď Emmett to dieťa nebude chcieť?“

Pretočila som oči. „Rose, ako ti to mohlo napadnúť! Vieš, ako sa bude tešiť?“

„Myslíš, že by som mu mala zavolať a povedať mu to, alebo mám počkať, až kým prídeme domov?“

„Až keď sa vrátime. Chápeš, keď budete len vy dvaja. Je to veľká záležitosť, tak si myslím, že by bolo vhodnejšie, keby sa to dozvedel priamo od teba a nie cez telefón,“ povedala som rozhodne.

Rosalie prikývla a znova si pohladila, ešte zatiaľ, ploché bruško.

Takže sme sa dozvedeli, ako je to s Edwardom. Čo sa týka Rosalie, niektoré ste uhádli už skôr, že je tehotná a mali ste pravdu.

Znova by som sa chcela poďakovať za komentáre pri predchádzajúcej kapitole. Dúfam, že sa nájde niekto, kto mi ho zanechá aj teraz. :)

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 8. kapitola: