Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 11. kapitola

03.02.2012 (14:00) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 3203×

Bella:

„Bella, je mi to ľúto,“ povedal Jerremy v nemocnici. Skončil s otrasom mozgu a zlomenou pravou nohou.

„Jerr, to je v pohode.“

„Ja sa dám dokopy.“

„Doktori vravia, že tu budeš trčať celé sviatky,“ upozornila som ho. Vtom vletel do izby veľký svalnatý chlap. Svojou postavou sa celkom podobal Emmettovi Cullenovi.  A bol dosť divný. Divný bol v tom, že mal na sebe strašne starodávne oblečenie a k tomu štýlové okuliare, ktoré sa dajú zohnať len v tých drahých obchodoch.

„Bella, dovoľ mi, aby som ti predstavil môjho brata Felixa, ktorý si oblieka oblečenie starého otca.“ Jerremy sa na Felixa zaškeril. Ja som čakala aspoň podanie ruky, ale on nič.

„Zabudol som zmieniť, že je aj dosť nevychovaný. Prepáč,“ ospravedlňoval svojho brata Jerr. Felix si len pohŕdavo odfrkol a sadol si na jednu zo sedačiek. Ja som sa rozlúčila s Jerremym a vyšla som z izby. Na chodbe som stretla Cullenovcov, ako o niečom živo diskutujú. Nechcela som ich nejako vyrušovať, tak som sa len prešmykla vedľa nich. Jediné, čo som stihla započuť, bolo:

„Ja som nechcel, aby to takto dopadlo. Kto mohol vedieť, že to takto dobre zahrá?“ povedal Edward.

„Decká, utíšte sa,“ napomenul ich Carlisle. Všetci tam stáli a pozerali na mňa. Alice sa na mňa široko usmiala a prehovorila:

„Takže, teraz vyrážame na tie nákupy.“ To hovorila mne? Otočila som sa dokola, či tu nie je niekto iný, ale nebol. Hovorila na mňa.

„No... ehm... asi ani nie,“ povedala som nesmelo. Emmett sa zasmial a Rosalie mu jednu strelila. Ja som sa pomedzi to chcela nejako vypariť, ale zastavila má chladná ruka na mojom lakti. Tá ruka patrila Edwardovi.

„Bella, ani sa nepokúšaj utiecť. Alice by si ťa aj tak našla. Inak, teším sa na našu spoluprácu.“ No ja teda nie.

Edwardovu ruku nahradila Alicina, ktorá ma ťahala po celej nemocnici a ja som sa ju snažila nejako brzdiť. Nepodarilo sa. Zastavila sa až pri jej kanárikovo žltom aute. Nikdy si tú značku nemôžem zapamätať. Ako to bolo? Norše? Nie, to je blbosť. Porsche! Dobre, je pravda, že som si to musela pozrieť, ale aj tak som na to prišla.

Sadla som si na sedadlo spolu jazdca a rýchlo sa pripútala. To už na tachometri ukazovalo stodesať. Alice odbočila na diaľnicu a ja som sa pevne chytila. Ešte stále som si nezvykla na Alicinu rýchlu jazdu. Je pravda, že ja som nejazdila príliš pomaly, ale stošesťdesiat to teda nebolo!

„Alice, spomaľ! Veď nás zabiješ!“ Alice sa zachichúňala a snažila sa ma upokojiť.

„Neboj sa, Bella, ja takto jazdím bežne.“

„Ale ja nie, spomaľ!“ Alice spomalila na stodvadsať. Trošku ma to upokojilo, ale aj tak som sa kŕčovito držala sedadla. Celú cestu veselo štebotala a ja som ju vôbec nepočúvala. V správnych chvíľach som hovorila: „Hmmm... to bude super,“ alebo: „Jasné, aj ja sa teším.“ Inak som absolútne vypla. Skôr som sa obávala, čo bude cez prázdniny. Ten projekt! Prečo ho musím robiť s Edwardom? Možno by bolo lepšie, keby som ho spravila sama. Nikdy neviem, čo tam môže Edward napísať, len aby mi spravil napriek.

Zastavili sme na parkovisku v Port Angels  pred nákupným strediskom. Prežehnala som sa. Alice na mňa divno pozrela.

„Čo to robíš?“

„No... modlím sa.“ Alice sa začala smiať.

„Ty si tak vtipná! Najskôr som to nepochopila. Ale teraz viem, že to mal byť vtip.“

No ani nie. Nakupovanie neznášam, ale nech si myslí, čo chce. Vystúpila  som z auta a chystala sa na popravu. A tak som aj kráčala.

Alice bola ako smršť búrky. Jeden obrovský hurikán! Predavačky nestíhali. Behali okolo nej ako pominuté. Ja som len stála v kabínke a prezliekala sa neustále dookola. Som trpezlivý človek, ale v treťom obchode som toho mala akurát tak dosť. Sadla som si na stoličku a odmietala som sa vyzliecť alebo obliecť.

„Ako myslíš, aj tak viem tvoje číslo,“ poznamenala Alice.

Tak toto ma napálilo. Ja som tu úplne zbytočne! A ešte k tomu ma nenechala zaplatiť! Ja som si potajomky brala neobtiahnuté veci, ktoré Alice nepreferovala, ale mne sa páčili. Po štyroch hodinách zbytočného chodenia tam a naspäť som bola úplne grogy. Dala som si malú večeru, kde ma Alice ubezpečovala, že už len obchod so spodnou bielizňou. Tak som sa na to posilnila a chcela to v rýchlosti vybaviť, lenže Alice chcela, aby som si každý kúsok vyskúšala. Ešte nikdy v živote som sa takto nehanbila!

Po ďalšej hodine strávenej v tomto obchode, ktorý už nikdy v živote nenavštívim, sme konečne mohli ísť domov. Ovešané taškami ako vianočný stromček sme si to nasmerovali do Alicinho auta, kde sa do kufra všetko nezmestilo. S Alice som sa prestala baviť už v treťom obchode, ale potom, čo sme Edwardovi kúpili totálne ružovo krikľavú košeľu, si ma udobrila.

Teraz som sedela v aute, totálne vytočená, áno, zase ma stihla vytočiť tým, že Edward príde Alice pomôcť s taškami. Počas cesty som stihla aj zaspať, ale to môj hnev nezmierilo. Keď sme už prichádzali späť do Forks, tak som sa psychicky pripravovala na toho hajzla. Ten už parkoval pred naším domom a živo diskutoval s mojím otcom. To bude problém. Charlie a chlapci, ktorí boli v mojom veku, nešli príliš dokopy. Ešte k tomu keď je to Edward. Vystúpila som z auta a vzala som tašky, ktoré som si kúpila ja za svoje peniaze. Edward sa na mňa zaškeril a spýtal sa:

„Ako bolo?“

„Ako bolo? Najskôr som skoro zomrela od strachu, lebo tvoja sestra riadi ako šialená, potom som zbytočne päť hodín behala po obchodnom centre... päť hodín! Vieš vôbec čo to je? A nakoniec sa dozviem, že stretnem aj teba. Tak ma láskavo neser aj ty, lebo tvoja sestra ma stihla vytočiť dnes dosť!“

Všetci na mňa pozerali ako na šialenú. Alice ublížene. Otec ako keby som nebola jeho dcéra. Celkom určite teraz uvažoval o psychiatrovi. Ja som na to kašlala. Zabuchla som za sebou vchodové dvere a až v mojej izbe, keď som sa trochu upokojila, som si uvedomila, že toto bolo prvý krát, čo som sa za posledný rok vzoprela Edwardovi Cullenovi.

Na záver malé video, ktoré som dnes vytvorila ako odškodné za dlhé čakanie pre Vás.

Toto bola najviac slovná kapitola. Ako odškodnenie za to, že ste museli tak dlho čakať.

V ďalšej kapitole sa môžete tešiť na trailer k mojej novej poviedke.

Páčilo sa? Očakávam kritiku... čokoľvek.

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 11. kapitola: