Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 7. kapitola

25.12.2011 (16:45) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 1915×

Bella:

Úplne unavená a bez sily som sa vyčerpane zviezla po dverách. Hodiny na mojom telefóne ukazovali, že je sedem tridsať. Takže otec je už doma a určite ma hľadá. To jediné mi dávalo nádej. Keď sa asi pred hodinou a pol zotmelo, začala som sa hrozne báť. Už ako malá som sa bála tmy. Ale vtedy ma pred ňou zachránila moja mama. Teraz som čakala na princa na bielom koni v podobe Charlieho. Už som tu bola zavretá asi osem hodín a pekne mi to liezlo na nervy. Únava sa dostavila aj ku mne a ja som privrela viečka. Posledné, čo som si pamätala, bol divný zvuk.

Otvorila som oči a ležala som vo svojej posteli. Nebola som pred chvíľou v hnusnom, smradľavom sklade? Prisahala by som, že áno. Tak čo robím doma, dofrasa? Zdola sa ozýval smiech a zvuky z baseballu. Zišla som po schodoch a v obývačke bol otec, Billy a Jacob. Prvý si ma všimol Billy.

„Aha, Charlie, kto sa nám zobudil,“ upozornil na mňa. Otec okamžite zameral svoj zrak na mňa. Jacob sa na mňa pozeral tak divne. Akoby vedel, čo sa stalo.

„Ahoj, zlatko. Jake nám hovoril, že si bola unavená a išla si si ľahnúť.“ Takže musel niečo vedieť. Napríklad ako som sa dostala domov. Jake sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý vravel: Súhlas, prosím ťa.

„No, áno. Jake, môžeš ísť so mnou do mojej izby, prosím ťa?“

Nutne som potrebovala vysvetlenie, ako som sa dostala z toho hrozného miesta. Jake sa snažil s toho vykrútiť, ale nakoniec za mnou išiel ako poslušný psík.

Zatvorila som dvere na mojej izbe a otočila som sa do miestnosti. Jake sa už rozvaľoval na mojej posteli. Nohy mu z nej trčali a hlavu mal ohnutú v divnom uhle, aby sa tam vôbec zmestil. Ja som si prisunula oproti nemu húpacie kreslo a čakala na vysvetlenie. To sa nedostavilo, Jacob na mňa vyjavene pozeral a nechápal, čo od neho chcem, teda tváril sa, že nechápal.

„Jake, ako som sa dostala domov z toho skladu?“ spýtala som sa ho.

„No, prišla mi od teba správa.“ Čože? Ja som mu žiadnu správu neposielala. Vylovila som svoj mobil spod Jacoba a pozrela som si odoslané správy. Naozaj tam bola správa pre Jakea. Bolo tam napísané presné miesto, kde ma nájde a stálo tam, že potrebujem jeho okamžitú pomoc. Celú túto situáciu som vôbec nechápala. V poslednej dobe sa mi začali diať divné veci. Najskôr som sa dostala ku Cullenovcom – neviem ako - potom Edwardov bozk a teraz toto. Všetko nasvedčuje tomu, že má v tom prsty ten idiot Cullen. Lenže, ako to zistiť? Ja sa ho pekelne bojím a sama proti nemu nič nezmôžem. Pekelne sa bojím, že len čo sa ho na niečo opýtam, tak ma za to hneď potrestá. A ja poznám jeho tresty. Veľakrát mi jeho kumpáni niečo zlomili, vždy som to zvalila na moju nešikovnosť a tá malá časť ľudí, ktorá sa o mňa zaujíma, mi to verila.

„Bella, ako si sa vlastne dostala do toho skladu?“ spýtal sa nečakane Jake. Mňa tým vyrušil zo svojich myšlienok. Ako mu mám odpovedať? Pravdepodobne mu poviem to, čo som si myslela ja.

„Hľadala som toalety a nejako som sa tam dostala, zrazu sa zabuchli dvere a ja som tam zostala uzavretá.“ Pokrčila som bezstarostne ramenami, akoby mi to nevadilo, ale opak bol pravdou. Jake sa zasmial a s úsmevom pokrútil hlavou.

„Ty moje nemehlo, raz ťa toto tvoje šťastie privedie do hrobu.“ On si zo mňa robil srandu. Chytil ma za ruku a stiahol na seba. Pretočil ma pod seba a začal ma štekliť, ja som to nevydržala a začala sa nekontrolovane smiať a mykať. Jake sa smial ako pomätený a stále ma šteklil. Vtom vletel do izby Charlie a nechápavo sa na nás pozeral. Bol zvyknutý, že sme s Jakeom blbli, ale takto nás ešte nenačapal. Jake zo mňa zliezol a pomohol mi na nohy. Otec sa spamätal a spýtal sa, či chceme niečo na večeru. Šli sme spolu dolu za Billym a objednali si pizzu. Spoločne sme sa najedli a okolo desiatej sme sa rozlúčili. Ja som sa rýchlo prešmykla do kúpeľne. Dala som si horúcu sprchu a až keď začala padať studená voda, som si uvedomila, že som ju zase celú minula. Vysušila som si vlasy, umyla zuby, obliekla a namierila som si to priamo do mojej postele. Ľahla som si a keď už som zaspávala, zobudila ma melódia prichádzajúcej sms na mobile. Neochotne som sa zodvihla a šla sa na to pozrieť. Tá správa ma doslova dostala. Stálo v nej:

Vravel som ti, aby si si k nám nesadala. Dnes si odtiaľ vyviazla ľahko. Nabudúce to tak už nebude. Dobrú noc, s pozdravom Edward.

Tak, ako sa Vám to páčilo? Uvítam akýkoľvek názor.

Aby som nezabudla. Všetkým prajem Šťastné a Veselé. :)

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 7. kapitola: