Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 8. kapitola

30.12.2011 (19:45) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 1937×

Bella:

Ráno som vstala s divným pocitom, že dnes sa niečo stane. Bol to pocit strachu a nepomáhalo ani to, že za päť dní sú Vianoce a Angela má prísť domov. V rýchlosti som sa obliekla a trošku sa namaľovala, to sa u mňa stáva zriedkavo. Zobrala som si zo stola tašku a bežala sa naraňajkovať. Otec tu už nebol. Vždy do práce odchádzal skoro ráno. Dala som si cereálie, naliala do seba mlieko a utekala do školy. Znova som trošku meškala. Dúfam, že nebudem mať problém.

Naštartovanie môjho autíčka trvalo trošku dlhšie. Vydala som z neho čo najväčšiu rýchlosť, ako sa v tomto hroznom počasí dalo. Bola hmla a dosť zle som videla, nos som mala skoro pricapnutý k čelnému sklu a vôbec to nepomáhalo. Zrazu sa predo mnou objavil cyklista. Prudko som strhla volant a len tak-tak som nenabúrala do najbližšieho stromu. Dedko, ktorý bol vodičom skladacieho bicykla to, chvalabohu, prežil. Takže toto mi naznačoval ten divný pocit dnes ráno. Starý deduško začal po mne vykrikovať, či som slepá alebo sprostá. Nemala som čas sa zaoberať ním, pretože som znova meškala. Naštartovala som moje autíčko a nahnevaného starého pána som nechala za sebou. Bohužiaľ ho to neprešlo a v záchvate zúrivosti mi palicu, ktorou mi pred minutou čaroval okolo tváre, hodil do zadného skla. Ešteže sa nerozbilo.

Na školské parkovisko som dorazila dve minúty pred ôsmou. Vystúpila som z auta a skontrolovala celé autíčko poriadne. Nič mu nebolo, len na zadnom skle bola veľká puklina. To bude mať Jacob radosť. Zazvonilo a ja som sa ponáhľala na moju obľúbenú hodinu dejepisu s pánom Saltzmanom. Sadla som si do prednej časti samostatných lavíc. Vždy som tu sedela. Boli na to dva dôvody. Prvý z nich bol, že tí viac zhovorčiví sedeli v zadnej časti. A druhý bol, že profesor bol naozaj odborník a bol to jeden z mála učiteľov, ktorého som mala rada. V triede už bolo naozaj plno - v rátane Edwarda a jeho partie. Nikto z nich si ma nevšimol.

Pozornosť bola zameraná na nového spolužiaka, ktorý sedel za mojou lavicou. Bol to hnedovlasý chlapec s hnedými očami a na tvári mal neprítomný výraz. Pripadal mi akoby chcel splynúť s tou lavicou. Pozrel sa na mňa a prichytil ma, ako na neho pozerám. Práve vtedy vošiel do triedy profesor. Ten chlap má dokonalé načasovanie. Otočila som sa späť a čakala, čo sa bude diať. Rozdal nám písomky a zapísal nám ich. Potom zameral svoj zrak na človeka za mnou.

„Ako ste si všimli, máte nového spolužiaka. Nebudem ho sem volať, aby sa nám predstavil ani nič podobné. To nechám na vás. Takže dnes sa sústredíme na referáty.“ Pán Saltzman vytiahol starý klobúk a každý vedel, čo sa teraz bude diať. Vždy, keď nám zadal nejakú prácu, tak do toho klobúka podával papieriky s menami chlapcov a my dievčatá sme si ťahali svojich partnerov. Na mne vždy zostala práca a ten druhý sa iba podpísal. Vždy to tak bolo a mne to liezlo riadne na nervy, ale tak som sa bála toho, čo mi môžu spraviť, že som bola ticho.

„Keďže máme nového spolužiaka, tak tam pridáme nové meno. Čo poviete, pán Night?“

Ten nový, s tým čudným menom, len pokrčil ramená na znak, že je mu to jedno. Začalo sa losovať. Prvá sa sebavedome zodvihla Jessica. Samozrejme, že si vybrala Edwarda. Neviem, ako to robili, ale vždy im to tak vyšlo. Potom šla Lauren a tak to pokračovalo až som sa dostala na radu ja. Pomaly som sa postavila a s trasúcimi rukami som si vybrala papierik a podala ho pánovi Saltzmanovi.

„Takže slečna Swanová a pán Night.“ Profesor sa na mňa pozrel s dúfajúcim pohľadom, že si konečne nájdem kamaráta. Ale veď ja mám kamaráta. Síce iba Jakea, ale mám. Pán Noc, ako som mu začala hovoriť, sa na mňa s úľavou pozrel. Takže ďalšie mužské prasa, ktoré ma zase využije.

Sadla som si späť na svoje miesto a čakala, kým ostatní dolosujú. Potom nám profesor zadával témy. Mne a Pánovi Noci, bože znie to tak komicky, vyšla Jana z Arku. Aspoň niečo pozitívne. Teda až na to, že som skoro dnes nabúrala a zrazila starého dedka, ktorý mi skoro rozbil auto a na céčko z dejepisu, ktoré nebolo v pláne, mi aspoň toto vyšlo. Mám šancu si to opraviť. Niekto mi zaťukal na rameno, tak som sa otočila. Všetci za zdvíhali, takže som znova prepásla zvonenie. Za mnou stál môj nový študijný partner a chcel mi podať ruku.

„Ahoj, ja som Jerremy,“ predstavil sa. Vyvedená z miery som jeho ruku prijala a potriasla mu ňou.

„Ja som Bella.“ On sa na mňa milo usmial.

„Teší ma. To je nejaká skratka mena?“

„Vlastne áno. Skratka Isabelly.“ Až teraz som si uvedomila, že stále držím jeho ruku. Pustila som mu ju a pozbierala som si svoje veci. On tam na mňa stále čakal. Vyšli sme spolu na chodbu.

„Nevieš náhodou, kde sa nachádza učebňa fyziky, prosím ťa?“ spýtal sa.

„Jasné. Teraz idem okolo. Rada ti to tam ukážem.“

„Ďakujem. Nechcem byť nezdvorilý, ale neukázala by si mi po škole mesto? Rodičia sú v práci a ja to tu vôbec nepoznám,“ spýtal sa ma.

„Žiadny problém. Rada,“ odkývala som mu to len preto, pretože bol celkom milý a nebál sa so mnou rozprávať. Takže mám na poobedie program.

Tak, čo poviete na Jerremyho? Aký máte z neho dojem? Veselo komentujte.

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 8. kapitola: