Bella stretne svojho dávneho priateľa. Kto to bude? Dnes aj návšteva Cullenovcov. Pekné čítanie. MimiStyles
12.04.2012 (08:45) • MimiStyles • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 945×
„Jacob! Čo tu robíš? Nemal si byť v Las Vegas?“ zasypala som ho hromadou otázok.
„No vieš, otca preložili, tak teraz bývame v New Yorku. Bože, ty si mi ale chýbala. Počkať, čo tu ale robíš ty?“
„Neuveríš tomu, Jake, ale dostala som nahrávaciu zmluvu! Chápeš? Ja!“
„To je úžasné, vieš, že som v teba vždy veril. Musíš mi dať číslo, lebo teraz sa nemôžem zdržiavať, ale ozvem sa ti a skočíme na drink. Platí?“
„Jasné. Tak a koľko to bude?“
„Čo? Ach, pizza. To je dobré, dnes to bude na mňa.“ Žmurkol na mňa a odišiel.
Zrazu sa ozvala Tanya: „Bella? To tam tú pizzu pečieš, či čo? Som hladná ako vlk!“
„Už som tu. Tomu neuveríš, ale stretla som svojho skoro chalana.“
„Skoro chalana? To mi musíš vysvetliť.“
„No, bolo to ešte pred piatimi rokmi. Mala som pätnásť a Jacob šestnásť. Zoznámili sme sa prostredníctvom našich priateľov. On chodil do školy v rezervácii a ja do Forksu. Veľmi sa mi páčil, chápeš, má nádherné telo, oči, vlasy, proste celý je dokonalý. Neviem z akej príčiny, ale aj ja som sa mu páčila. Tak sme sa začali stretávať, bozkávať... až jedného dňa mi oznámil, že jeho otca presunuli z práce a on cestuje do Las Vegas. Bola som z toho pár mesiacov úplne mimo, lebo som mu nikdy nepovedala to najdôležitejšie, že ho milujem. No a teraz po piatich rokoch sme sa opäť stretli a vymenili sme si čísla.“ Tanya ku mne rýchlo priskočila a objala ma.
„Bells, to je úžasné. Musíte sa dať znova dokopy...“
„A čo keď už niekoho má?“
„Tak si opäť získaš jeho srdce. Veď vieš, stará láska nehrdzavie.“
xxx
Dnes sme mali namierené do nahrávacieho štúdia. Alice sľúbila, že nás zoznámi s majiteľom aj so svojou rodinkou. Tanya sa už nemohla dočkať. Mňa však trápilo čosi iné - dnes mi volal Jake. Dohodli sme sa, že ma vyzdvihne dnes o ôsmej a pôjdeme do kina a potom na večeru. Snáď nemá žiadnu priateľku, to by som asi neprežila.
„Dievčatá! Ahojte!“ skríkla Alice.
„Čauko, Alice, ako sa máš?“ zasmiala sa Tanya.
„No predsa super, keď vidím, že ste šťastné. Mimochodom, Isabella, máš úžasné šaty. Kto ti ich kúpil?“
„No neviem, že by ty, Alice?“
Nastúpili sme do auta. Alice nás doviedla pred obrovské nahrávacie štúdio. Na streche stálo „OASIS“. Vystúpili sme a Alice nás zaviedla dnu. Vošli sme a mňa obklopila tá nádhera. Bolo tu asi štvoro dverí a na každých bolo napísané nahrávacie štúdio, ďalej sa ťahala dlhá chodba, ktorú zakončovalo špirálovité schodisko. Všimla som si, že po schodoch schádzal dolu nádherný muž. Mal blond vlasy, zlaté oči a úžasne bombovú postavu.
„Dobrý deň. Ja som Carlisle a som majiteľ tohto nahrávajúceho štúdia a hľadač talentov. Vy musíte byť Tanya a Isabella,“ ozval sa ten muž zamatovým hlasom.
„Dobrý deň,“ odvetili sme zborovo.
Carlisle nám postupne vysvetlil všetko ohľadom štúdia, dohodli sme sa, že pokiaľ sa na to necítime, najme nám textárov. Prichystal zmluvu a zakázal nám ju podpísať, vraj si ju musíme najprv preštudovať. Následne nám ukázal všetky štúdia, techniku a vyskúšali sme si jednu pesničku aj zaspievať. Bol to úžasný pocit. Nakoniec nás Alice pozvala k nim na obed, samozrejme, že sme súhlasili.
„Bella, Tanya, no čo tak stojíte, poďte hore!“ zavolala na nás Alice s jednou nohou na schodoch.
„To nemyslíš vážne, vy tu bývate?!“ zvolala Tanya.
No Alice nás už nepočula. Vydali sme sa hore po schodoch. Tam nás už čakala celá rodina. Krásna hnedovláska, zrejme mama, sa na nás nežne usmievala. Vedľa nej stál vysoký svalnatý čiernovlasý chalan a objímal tú najkrajšiu blondínu akú som kedy videla. Alice držala za ruku muža, ktorý vyzeral akoby práve zbadal ducha.
„Takže, baby, toto je Esme, Emmett, Rosalie, Jasper a...“
„Edward!“ skríkla Tanya
„Ahoj, zlatko, prečo mi nedvíhaš telefón?“ opýtal sa vysoký chalan s bronzovými vlasmi.
„Prepáč, ale mali sme s Bellou práce vyše hlavy. Nuž, teší ma. Ja som Tanya a toto je Bella,“ predstavila nás.
Obed prebehol veľmi pokojne, akurát ma prekvapilo, že okrem mňa a Tanye nikto nejedol. Zberali sme sa na odchod a Edward sa ponúkol, že nás odvezie. Celú cestu sa Tanya s Edwardom bozkávala, až som sa cítila nepríjemne. To mi ešte vysvetlí! Keď sme prišli domov zavreli sa do izby a ja som sa začala pripravovať na dnešné rande.
Tak, čo poviete? Môže byť? Inak, veľmi pekne vám ďakujem za komentáre k minulej kapitolke. Potešili ste ma. :D
« Předchozí díl
Autor: MimiStyles, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Can't fight the moonlight - 2. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!