Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 11. kapitola

19.12.2012 (18:45) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1006×

„Áno, čo sa deje? Niečo vážne?“

„Vlastne áno,“ odpovedala maminka.

„O čo ide, prosím vás? Nedeste ma.“

„Dneska za mestom našla pani Newtová, Mikeova mama, mŕtvolu nejakého neznámeho človeka. Nevieme, kto to bol, ale vyzeral, akoby prešla jeho telom elektrina a pravú ruku a ľavú nohu mal spálenú,“ povedal ocko.

„To je strašné, ale to musel byť nejaký maniak, nie?“ spýtala som sa ho.

„Nie, to nebol maniak, Bella. Vyzerá to na nejakého démona,“ povedala maminka.

„Ako to môžeš vedieť? Však elektrina a spálené? To nie je predsa možné, či?“

„Keď som videl tú mŕtvolu, zavolal som Renée, pretože toto naozaj vyzeralo ako nadprirodzené, respektíve nevysvetliteľné. Musíš si dávať pozor.“

„Ocko, čo kebyže idem s tebou sa pozrieť a ak to bolo niečo nadprirodzené, tak by som použila svoju moc predtuchy, možno by som niečo videla.“

„Nie, to je vylúčené! Je to strašný pohľad!“ okríkol ma Charlie.

„No ja som už videla pár démonov, takže to by som prežila, myslím, a keď ma tam nechceš vziať, môžem sa tam aj premiestniť,“ snažila som sa protestovať.

„Ale,“ začal ocko.

„Žiadne ale,“ povedala som rázne.

„Tak fajn, vidím, že nemá cenu ti odporovať, ale priprav sa na hrozný pohľad.“

„Ale ja pôjdem s vami, pre istotu.“

„A čo tak zavolať Carlislea, nech nás tam vpustia,“ povedala som.

„To je dobrý nápad.“

Vyťukala som číslo na Carlislea a ani neprešla minúta a zdvihol mi to.

„Prosím,“ ozvalo sa.

„Ahoj, Carlisle, tu Bella, prosím ťa, mohol by si nám vybaviť, že by sme sa šli pozrieť na toho, koho našla Mikeova mama? Tu mŕtvolu. Ocko a maminka si myslia, že je v tom niečo nadprirodzené. Chcela by som tam ísť a zistiť pomocou svojej predtuchy, či je to tak.“

„Bella, pokiaľ narážaš na to, že by sme to mohli byť my, tak to určite nie. Nikto z mojej rodiny by...“

„Ja viem, že ste to vy neboli, podľa našich to vyzerá na démona. Chceme vedieť, či by sme sa na neho mohli pozrieť, teda ja, aby sme boli skrátka sami.“

„Dobre, to môžem zariadiť, teraz v nemocnici je nás málo. Môžete teraz?“

„Počkaj chvíľu,“ opýtala som sa našich, tí s nevôľou súhlasili. „Dobre, vidíme sa o pár sekúnd, maminka nás premiestni.“

„Mami, premiestni nás, prosím.“

O chvíľu sme už boli v nemocnici. Carlisle nám vybavil, že sme tam boli sami. Bol to strašný pohľad. Keď som sa ho dotkla a snažila vidieť niečo, celá som sa triasla. Zrazu som videla, čo sa stalo. Bol to otrasný tvor. Ruky mal červené, tvár samá jazva a mal na sebe oblek. Zrazu sa premenil a vyzeral ako človek. Vyzeralo to, akoby sa mohol premieňať, meniť podoby. Videla som, že toho človeka mučil. Najskôr mu ohňom pálil končatiny a keď už bol v bezvedomí, hodil po ňom niečo, ako guľu energie. Ten tvor bol strašne silný. To, čo prežíval ten človek, som cítila. Zrazu som sa ocitla na zemi a držali ma nijaké chladné ruky. Otvorila som oči a videla som Edwarda, respektíve som bola v jeho náručí a nado mnou sa skláňal Carlisle, Charlie a Renée.

„Edward, prečo som v tvojom náručí? Čo sa stalo?“

„No, vieš, išiel som za Carlisleom. Na recepcií mi povedali, že je v lekárskej izbe, ale zrazu mi zazvonil mobil. Bola to Alice, povedala, že je v pitevni, nedávalo mi to zmysel. Ale šiel som tam, otvoril dvere, videl tvojich rodičov a Carlislea a teba ako sa trasieš a zrazu si omdlela. „Videla si niečo?“ opýtali sa ma rodičia.

„Áno, videla.“ Do očí sa mi vtisli slzy.

„A čo si videla“ spýtali sa ma rodičia, Edward a Carlisle jednohlasne.

„Vraha, bol to démon, mali ste pravdu,“ povedala som trasúcim sa hlasom.

„Vyzeral strašne. Musíme ho nájsť a zničiť skôr, než niekomu ďalšiemu ublíži. “

Išli sme do lekárskej izby. Edward vyťukal číslo na Alice, aby prišla k nám.

Kým sme prišli domov, Cullenovci boli u nás. Alice som ukázala, čo som videla, videl to tým pádom aj Edward. Snažili sme sa nájsť v knihe, ale žiadny opis takého sme nenašli.

„Čo kebyže skúsiš ovládnuť svoju novú schopnosť, Bella?“ povedala Alice a dodala: „Edward a Jasper ti pomôžu.“

„Ja budem pokusný králiček ako minule,“ pridal sa Emm.

„Emmett, toto je vážna vec! Nerob si srandu! Musíte ho ospravedlniť, je už osemdesiat rokov v puberte,“ okríkla ho Rose.

„Ale keď som minule skúšala tú novú schopnosť, odpadla som a dva dni som nemohla do školy od vyčerpania.“

„Nevieme, kto to je a ty môžeš prebrať jeho schopnosti, Bella. Nemáme veľmi na výber,“ pridala sa Renée a pokračovala ďalej: „Ale, samozrejme, ti pomôžem aj ja.“

Esme a Carlisle na to iba prikývli.

„Alice, nevidíš niečo?“ spýtala sa Esme.

Alice sa zahľadela, bola neprítomná. Po chvíli povedala, že nevidí nič, iba to, čo som jej ukázala.

„Mimochodom, musíme aj chrániť obyčajných ľudí, nemôžme dovoliť, aby tá beštia napadla aj iného človeka. Mikeova mama mala šťastie, že tam nebol, inak by aj ona mohla skončiť podobne,“ povedal Carlisle.

„To máš pravdu, Carlisle, ale ako zariadime, aby nikoho nezabila? My sme siedmi upíri a vy ste dve  čarodejnice. Nestačíme na to, aby sme uchránili všetkých ľudí,“ podotkol Jasper.

„A čo tak požiadať o pomoc meničov?“ spýtala sa Esme.

„Meničov? To je kto?“ Pozrela som sa nechápavo na Esme.

Cullenovci a moja mama sa na seba pozreli a maminka povedala:

„Meniči, to sú vlkolaci. Ale iní než tí v rozprávkach. Oni ale bojujú výlučne s upírmi, ktorí sa živia ľuďmi. “

„A kde ich nájdeme?“

„No v rezervácii,“  zamiešal sa do rozhovoru Edward.

„Moment, vy mi chcete tvrdiť, že tu žijú vlkolaci, teda meniči a napadajú upírov a vás nechali?“ opýtala som sa neveriacky.

„Presne tak, uzavreli sme dohodu a len preto, že sa živíme krvou zvierat,“ povedal Edward.

„Ocko, ty si dobrý kamarát s Billym, čo má syna Jacoba, toho, povedzme, že inteligenta, v úvodzovkách. Nevieš, či?“ spýtala som sa.

„Netuším, ale môžem mu zavolať, ale neviem, čo mu mám povedať,“ odpovedal mi.

„Pôjdem tam ja. Stačí, keď pôjdem k hranici a zacíti ma,“ povedal Edward a už ho nebolo.

„Hej!“ zakričala som, ale márne aj keď predpokladám, že ma počul.

Pohľad Edwarda

Šiel som za Carlisleom do práce. Na recepcii mi povedali, že je v lekárskej izbe, ale vzhľadom k tomu, že mi volala Alice, že je v pitevni, šiel som tam. Počul som jeho myšlienky ako sa diví a uvidel v nich Bellu, ako sa trasie. Nikto tam nebol, využil som svoju upíriu rýchlosť a bol som tam ani nie do sekundy. Naskytol sa mi strašný pohľad.

Bella sa skláňala nad telom človeka, ktorý mal pravú ruku a ľavú nohu spálenú a vyzeral, akoby ho prešla elektrika. Bella sa triasla a o chvíľu odpadla. V momente som bol pri nej a chytil ju, aby nepadla. Vzal som ju do náručia, hneď sa prebrala. Potom sa strhla debata. Zavolal som Alice, keďže ma o to poprosila Bella, aby prišli k nim.

Keď sme prišli k Swanovcom, Bella ukázala Alice, čo videla, a samozrejme, som to v jej myšlienkach videl aj ja, a bol to hrozný pohľad. Už sa nedivím, že sa Bella celá triasla, keď videla a prakticky prežívala toho neznámeho posledné chvíle. Strhla sa veľká diskusia ako ochrániť ľudí, ako tu bytosť nájsť a zničiť. Esme napadlo a samozrejme to aj vyslovila či nepoprosíme o pomoc meničov.  Bella bola trošku šokovaná, ale šiel som ich zavolať.

Veľmi ma pobavilo, keď vodcu svorky nazvala „inteligenta.“ To som šiel puknúť od smiechu, Emmett, ten sa v myšlienkach tiež šiel popukať a podobne celá moja rodina. Počul som ako  na mňa Bella kričí, ale ignoroval som ju.

Šiel som k hranici. Za chvíľu tam bol Jacob.

„Čo chceš? Prekroč hranicu a roztrhnem ťa!“ povedal mi.

„Hranicu neprekročím, ale potrebujeme pomoc.“

„Čo sa deje?“

„Keď začal polrok  a nastúpili sme do školy.“

„Detailov ma ušetri,“ prerušil ma.

„Musím ti to povedať celé, aby si vedel, o čo ide.“

„Fajn,“ odsekol.

„Takže, prisťahovali sme sa na polroku školského roka, začali  sme chodiť do školy a odhalilo nás jedno dievča, teda mysleli sme si, že je to dievča, ale zistili sme, že je to čarodejnica, ona aj jej mama. Majú veľmi mocné dary. Hlavne ona. Myslím, že jej otca poznáš. Charlieho. Jeho dcéra je Bella a mama Renée. Čítať Belle myšlienky nedokážem, jej mame áno, ale to je teraz jedno. Na  tie dve útočia démoni. Pred pár hodinami Mikeova mama našla človeka mŕtveho, ale my sme to neboli. Ten človek bol akoby ho prešiel elektrický prúd a pravá ruka a ľavá noha spálená. Bella sa šla pozrieť a skúšala svojím darom zistiť, čo sa stalo, jednou jej schopnosťou je totiž predtucha. Videla tú bytosť, je to nechutné, keďže Alice vidí tiež budúcnosť, tak jej to Bella neviem ako ale ukázala a Alice som čítal myšlienky a videl to tiež. Viem, že aj ty môžeš čítať myšlienky, tak to môžem v svojich myšlienkach prehrať. Problém je v tom, že potrebujeme pomoc. Sedem upírov a dve čarodejnice neochránia všetkých ľudí, aby im tá bytosť neublížila.“

„Prosím? Povedz to ešte raz a pomaly, pretože ti takmer nerozumiem. Charlieho poznám, Bellu tu celkom tiež, ale aby bola Bella a Renée čarodejnica.“

„No, ale je to tak.“

„Toto nepredýcham!“

„Chceš chvíľu na predýchanie?“ opýtal som sa ho.

„To je ok, tak čo máme urobiť?“

„No, potrebujeme vymyslieť plán. Zvolaj svorku zatiaľ a vysvetli im to, poprípade sa dohodnite a tu sa stretneme o hodinu.“

„Hej, neurčuj pravidlá. Jasné. Ako tak som to pochopil. Stretneme sa o dve hodiny.“

„Ok, tak o dve hodiny.“_

Som chorá, takže sa venujem poviedke.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 11. kapitola: