Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 13. kapitola

29.12.2012 (15:45) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 954×

Pohľad Belly:

Zobudil ma Edward. Len čo som bola hore, šiel dole.

Vzala som si veci, čo mi prvé prišli pod ruku, šla som rýchlo do kúpeľne.

Keď si sa obliekla, šla som dole. Mala som na sebe rifle a biele tričko s dlhým rukávom.

„Ou, trapas,“ pomyslela som si. Ladím s Edwardom, ale no čo už.

Edward ma vzal na chrbát a za chvíľu sme boli na hranici. Tú rýchlosť som si užívala, Edward mi povedal, čo im povedal. Bol večer, ale ku podivu som sa nebála.

Na hranici:

„Ahojte,“ pozdravil Edward.

„Ahojte,“ šla som jeho príkladom.

Jacob sa ma snažil stiahnuť na ich územie, ale než sa ma dotkol, tak som ho odhodila na druhý koniec s tým, že keď to ešte raz skúsi, bude ešte horšie.

„Tak je to pravda!“ zakričal Jacob.

„Áno, som čarodejnica a aj moja maminka.“

„Ok,“ povedal Jacob a pokračoval: „Edward vravel, že nejaká bytosť zabila človeka, ale vy sami ich neochránite. Ako chceš, aby sme ľudí chránili? My ich máme chrániť pred tamtými.“

„Tak za prvé: sú to upíri, nie tamtí. Za druhé: potrebujeme, aby ste kontrolovali ľudí.“

„Tak to môžeme, ale ako máme to zastaviť, ak to uvidíme? Ani nevieme ako to vyzerá.“

„ Edward,“ oslovila som ho.

„Áno.“

„To, čo som ukázala Alice, si videl aj ty, ukáž im to. Dokážu čítať tvoje myšlienky, keďže si upír.“

„Fajn, ale upozorňujem vás, bude to hrozné.“

„My to zvládneme,“ zakričali.

Dohodli sme sa s nimi.

Potom ma Edward vzal domov, aby som sa trochu vyspala. Maminke som povedala, že meniči nám pomôžu, ale potrebujú elixíry. Vzhľadom k tomu, že byliny došli, hrnce boli plné, pretože sa Alice, Rose a Emm ešte nevrátili, tak Esme šla pre byliny, ktoré jej nakázala vziať mama a sama sa šla trošku prespať.

Na ďalší deň som sa naliala kávou a šla do školy. V škole som bola do večera a stretla som iba Edwarda. Nikto sa nevrátil. On sa o nich už bál. Volal im na mobil a nedvíhali.

„Edward, viem, že sa nemusíme, ale tvoju rodinu mám naozaj rada a bojím sa o nich aj ja. Napadlo mi, že by som ich mohla skúsiť nájsť jedným kúzlom.“

„Hm a akým?“

„Uvidíš. Obedovú máme polhodiny. Stretneme sa presne cez ňu na treťom poschodí, tam nikdy nikto nechodí a ani profesori tam nemajú kabinet.“

Cez hodiny som nedávala pozor a snažila som sa vytvoriť kúzlo, ktoré ma premiestni k osobe, respektíve tomu, koho potrebujem a zároveň, aby som niekoho mohla vziať so sebou. Zrazu som počula ako ma profesor vyvolá.

„Slečna Swanová, môžete mi vypočítať tento príklad, prosím?“

„Aaa, áno, pán profesor.“ A začala som počítať.

Na dvadsaťminútovej prestávke som vymyslela jedno kúzlo.

Ďalej hodiny prebiehali, že som ho zdokonaľovala.

Polhodinová prestávka:

Zazvonilo. Bežala som na tretie.

„Ahoj, tak ako, nevolali?“

„Nie,“ odpovedal sklamane, ale bol cítiť strach.

„Tak ku komu chceš najskôr?“
„To je jedno.“

„Tak Alice najskôr nájdeme.“

„Ok. Musíš mi dať ruku,“ povedala som mu.

Podal mi ruku a ja som preniesla.

„Tento čas a túto chvíľu volám mocnosti dobra,

premiestnite mňa a Edwarda k Alice Cullenovej hneď!

Nech je kdekoľvek!“

Chvíľu sa nedialo nič, ale potom Edward začal svietiť a prenieslo sa to aj na mňa. Cítila som chlad upíra a za tým teplo.

Ocitli sme sa v temnej miestnosti. V mysli som si predstavila svetielko, luskla som rukou a bol tam oheň typu ohnive gule, aby sme videli. Edward stál ako prikovaný.

„Počuješ niečo? Myslím myšlienky.“

„Alice. Môžeš ešte troška to svetlo zväčšiť?“

„Áno,“ luskla som prstami a guľa sa zväčšila.

Úplné v rohu bola Alice.

„Alice. Si v poriadku? Ako si sa sem dostala. Poď, ideme odtiaľto.“

„Som, ale som zviazaná nejakými reťazami. Nejdú roztrhnúť. Uväznil ma tu nejaký kretén. Že vraj napol čarodejník a napol démon, myslím, že je to tá bytosť, čo zabila toho človeka a dal to nejakým kúzlom. Povedal, že ma tu nikto nenájde a ani som nič nevidela mojou schopnosťou,“ povedala šepky.

„Edward, ustúp!“ povedala som šepky.

V mysli som si prestavila oheň, vodu, ľad a vzduch, čo je v rovnováhe. Hodila som to na tú reťaz a odhodila. V momente bola Alice voľná. 

„Skvelá práca a ako ste sa sem dostali? Ten tvor vravel, že kúzla tu neplatia,“ povedala Alice.

„To sa ešte uvidí. Chyťte sa ma.“

Preniesla som kúzlo, ale tentokrát sme šli k Jasperovi. O chvíľu sme boli pri ňom.

„Jasper, kde si?“ spýtala sa Alice šepky.

„Tu.“ Odpoveď bola hneď.

„Je tu tma. Uhnite, nechcem vás spáliť.“ Luskla som prstami a už bolo krásne svetlo v podobe ohňa.

„Alice, tak som sa o teba bál, ako si unikla?“

„Potom. Bella?“

„Už idem na to“

O chvíľu bol aj Jasper voľný.

„Chyťte sa ma za ruku. Padáme odtiaľto.“

„Ale tu kúzla nejdú.“

„Chyť sa za ruku a uvidíš.“

Preniesla som kúzlo a boli sme u nich doma.

„Ostaňte tu. Ja idem pre ostatných. Veľmi ma vyčerpáva premiestňovať vás všetkých.“

„Počkaj, Bella. Ja pôjdem s tebou. Ak je to tá bytosť, môžem ti len pomôcť“.

„Tak fajn, ruku. Kde ideme?“

„Rose.“

Preniesla som nás kúzlom a o chvíľu sme boli u Rose. Bola tiež pripútaná.

„Ako ste sa sem dostali? “

„Doma,“ šepla som.

„Vezmi ma za Emmettom, Bella, prosím.“

„Ok. Vidím, že si v reťazi tiež, tak najskôr ťa dostanem odtiaľ a potom mi musíš dať ruku a na nič sa nepýtaj.“

Vyslobodila som Rose tak ako Jaspera a Alice. Potom som nás preniesla kúzlom k Emmettovi.

„Emmett!“ zvolala Rose.

„Prosím ťa, tichšie, nechceme prilákať pozornosť,“ okríkla som ju šepky.

„Bella môžeš rozsvietiť, počujem Emmettove myšlienky, ale sú slabé.“

„Hej, tie reťaze nejdú roztrhnúť!“ zvolal niekto, ale bol to jasne hlas Emmetta.

Vytvorila som ohnivú guľu a bolo tu krásne svetlo z nej. Emmett vyzeral akoby po ňom prešla elektrina. Z tých reťazí som ho vyslobodila rovnako ako ostatných, ale stále mi vŕtalo hlavou, čo, ako sa tam dostali, ale nedala som im možnosť niečo vysvetliť.

„Chyťte sa ma za ruku a padáme.“

„Diky, Bella. Už som si myslel, že tu ostanem navždy,“ povedal tento raz bez humoru Emmett.

„Nechaj si to na potom,“ povedal šepky Edward. 

Preniesli som nás ku Cullenovcom. Alice a Jasper sedeli na gauči v objatí, ale keď videli, že sme už prišli, tak sa postavili a zvítali sa so svojimi súrodencami a so mnou.

„Hej, ešte musíme za Esme a Carlisleom. Ja som príšerne unavená na to, aby som vás premiestnila všetkých, takže môžem vziať iba jedného.“

„Ja pôjdem,“ ozval sa Edward.

„Fajn. Ruku.“

Preniesla som zaklínadlo, ale teraz sa nedialo nič, ani keď som ho preniesla štvrtýkrát.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 13. kapitola: