Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 14. kapitola

05.01.2013 (07:30) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 939×

Zrazu som zacítila nejaké vibrácie, začala som sa triasť a zacítila tiež chlad. Po ňom príšernú horúčavu.

Zrazu som s Edwardom stála na nejakej skale. Samozrejme v okolí bola tma.

„Edward, si v poriadku?“ spýtala som sa ho.

„Myslím, že áno a ty?“

„No neviem. Počuješ myšlienky Esme alebo Carlislea?“ spýtala som sa s obavou v hlase.

„Počujem oboch. Mohla by si?“

Pochopila som, že mieri na to, aby som spravila ohnivú guľu, nech niečo vidíme. Luskla som prstami a ohnivá guľa bola na svete. Nemýlila som sa. Bola to skala a pod ňou bola voda. O nejaké dva metre ďalej bola ďalšia skala na pravo aj na ľavo.

„Takže si poplávame? Ako si na tom s plávaním?“ spýtala som sa Edwarda aj keď som vedela, že upíri sú dobrí ako plavci, tak aj rýchlo bežia.

„Ja ok, ale ty asi nezadržíš dych na tak dlho.“

„Robíš si zo mňa srandu? Zabudol si, že aj vodu ovládam a aj vzduch?“

Vystrela som ruku nad vodu, predstavila ako vytvára vodná bublina, v ktorej je kyslík. Dala som ju do takého stavu, že sa s ňou dá bez problémov plávať.

„Bella, stoj! Esme na mňa kričí v myšlienkach, aby sme tam nechodili.“

„Ale musíme tam ísť! Nehádaj sa so mnou!“

„Nechcem, aby sa ti niečo stalo! Si čarodejnica, ale zraniteľná si aj tak!“ Tak toto som od neho nečakala.

„Tak to urobíme takto: Ja sa ich pokúsim na diaľku z tých reťazí oslobodiť a potom sa k nim premiestnim a prenesiem ich do domu.“

„Nie, tým sa vyčerpáš ešte viac!“

„Nebudem sa s tebou hádať!“

Skúšala som oslobodiť najskôr Esme, asi po troch minútach sa mi to podarilo a po ďalších troch minút zase Carlisle.

„Bella, nedovolím ti, aby si takto riskovala! Pôjdem tam a keď budeme vo vode, dám ti ruku a prenesieš nás.“

„Tak to teda nie! Nevieme, čo v tej vode je!“ okríkla som ho, pretože aj keď som ho nemusela, tak nechcela som ani ja, aby sa mu niečo stalo.

Preniesla som sa k Esme a rýchlo som ju preniesla k nim. Potom som preniesla Carlislea a vrátila sa po Edwarda.

„Edward, už myslím, prestávka v škole prešla. Teda určite. Musíme sa vrátiť do školy. Ešte, že som spravila malú drobnosť než sme odchádzali. Na matike som zastavila čas a vytvorila naše kópie pre prípad, že by sme sa nevrátili. Tie kópie sa objavili akonáhle sme odišli a keď sa tam vrátime, zmiznú, je to súčasť kúzla. Neďakuj mi.“

„Prosím?“

„Chyť sa ma. Uvidíš,“ povedala som s unaveným a zábavným tónom.

Úprimne, pobavilo ma, ako sa zatváril. Preniesla som nás do školy. Bola posledná hodina – biológia.

Šli sme na biológiu, kde som takmer spala, no vyvolal ma profesor.

„Slečna Swanová, prosím, poďte odpovedať.“

„No do kelu,“ pomyslela som si a zmrazila som triedu.

„Edward, musíš mi pomôcť, nič z toho neviem. Viem, že nemáš ani najmenší dôvod mi pomôcť, ale prosím ťa.“

„A ako ti mám pomôcť, budeš zastavovať čas po každej otázke?“ 

„Hej.“

„Tak fajn.“

Všetko sa pohlo a šla som k tabuli, pričom som sa pozerala na Edwarda.

„Tak nám niečo povedzte o genetike,“ povedal profesor.

Zastavila som čas a Edward začal: „Povedz mu niečo o chromozómoch, delenie a to, čo sme robili na cvičení. Chce počuť to. To predsa vieš.“ Usmial sa na mňa.

Všetko o chvíľu som odnehybnila, aby sa všetci hýbali a začala som všetko hovoriť, čo bolo na cvičení. Občas som zastavila, aby mi Edward pomohol, ale dostala som jedna mínus.

Po škole som išla s Edwardom k nim. Všetci, keď ma zbadali, mi začali ďakovať, že som ich tam nenechala.

„Ako ste sa tam dostali?“ spýtala som sa ich.

„My sme to tiež preberali. Každý v podstate rovnako. Ten tvor, alebo čo to je zač, sa nejako dozvedel o nás a existuje nejaký elixír, ktorý otupí aj upíra na pár hodín. Potom nás dal do tej miestnosti a povedal, že sa odtiaľto nedostaneme, pretože je tu kúzlo, ktoré všetko blokuje,“ povedal mi Carlisle.

„No dobre, ale ako to, že ste sa neubránili?“

„Však ty si bol predsa s Jasperom, Carlisle. A ty, Alice, ste boli traja s Rose a Emmettom. A ty, Esme, si mala tých pár elixírov, keď si šla vziať ďalšie byliny.“

„Vieš, ja som to na neho hodila, ale on to zničil skôr, než to vôbec účinkovalo. Potom na mňa hodil niečo a omámilo ma to, ale bola som pri vedomí, ale nedokázala som ovládať nič.“ Nato Carlisle len zavrčal.

„Potom som sa z ničoho nič ocitla na tom ostrove, kde bola tma a aj ja ako upír som mala problém vidieť v tej tme. Začala som kričať. A iba som počula tichý hlas, že odtiaľto sa nedostanem, pretože je to tu blokované a na tom sa ma dotkli reťaze a nedokázala som ich pretrhnúť,“ dokončila Esme.

„Čo sa týka nás, Bella,“ začal Jasper, „bolo to tak, že sme s Carlisleom sa na chvíľu rozdelili, potom som cítil niekoho emócie plné zloby a zrazu som sa nevedel pohnúť ničím. Ocitol som sa v tej miestnosti a zvyšok je taký ako povedala Esme.“ Nato zase zavrčala Alice.

„U nás to bolo zase tak,“ začala Rose, „že sme boli v aute, už sme šli k vám, auto dostalo šmyk a my sme z neho vyšli, auto skončilo troška dosť hororovo, no a vyšli sme z auta a po chvíli sme sa ani jeden nevedeli pohnúť. Neviem, ako kto, ale ja osobne som zacítila niečo slizké a nechutné. Br. A ocitla som sa v miestnosti. Zvyšok je podobný ako u ostatných.“

„A keď nefungovali kúzla na tie miesta, ako si sa tam dostala ty, Bella?“ spýtala sa Alice.

„No, viete, jedna z mojich schopností je štít, to znamená, že som prakticky nezničiteľná a kúzla, elixíry, keď ho mám natiahnutý, na mňa neplatia. Ovládam ho veľmi málo a prakticky je na mne natiahnutý stále. A keď som ráno stretla Edwarda, povedal mi, že sa nikto nevrátil a že sa o vás bojí. A úprimne, poviem, že aj ja som sa bála, keďže vás mám rada ako rodinu a povedala som Edwardovi, že aj keď sa mi dvaja nemusíme, tak poznám jedno kúzlo, aby sme sa premiestnili obaja. Potom som na hodine vytvorila to kúzlo a na matike som zmrazila na chvíľu triedu a keďže som počítala, že to bude viac, tak som vytvorila kópie, ktoré sa zhmotnili, keď sme odišli zo školy a zmizli, keď sme prišli. Sú úplné identické, takže si nikto nič nevšimol, ale Edward o tých kópiách nevedel, lebo som vedela, že asi súhlasiť s tým nebude. “

„Bella, to máš pravdu, ale bol to múdry ťah. Nikto si aspoň nič nevšimol,“ povedal Edward.

„Diky. Prosím vás, mohli by ste ma odniesť domov, potrebujem sa trochu vyspať, lebo som príšerne unavená.“

„Jasné, vezmem ťa,“ povedal Edward.

 Tak túto kapitolu venujem Jessy.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 14. kapitola: