Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 15. kapitola

07.01.2013 (12:45) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1091×

Pohľad Edwarda

Keď sme odišli z hranice, vzal som Bellu domov. Potom som šiel sám domov, ale dom bol prázdny, bolo mi to divné, tak som im volal ale nebrali to. Veľmi som sa bál o nich. Začal som ich hľadať. Najskôr som šiel po pachu Jaspera a Carlislea, ale zrazu sa rozdelili. Šiel som najskôr po pachu môjho otca, ale zrazu sa stratil. Vrátil som sa tam, kde sa rozdelili a šiel po Jaspera, ale zmizol aj jeho. Začal som tušiť, že tu niečo nesedí.

Šiel som hľadať pach Esme. Našiel som ho rýchlo, keďže som vedel, kde ide, ale zmizol aj on. Tušil som, že je zle. Vrátil som sa domov a stále volal Alice, ale ani tá nedvíhala. Šiel som do školy a chcel som poprosiť Bellu, nech ona niečo zistí svojou predtuchou. Stretol som Bellu. Pýtala sa na nás, ale len som povedal, že sa nevrátili a mám o nich strach. Skôr, než zo mňa vypadlo, že či by na nich nepozrela svojimi schopnosťami, z Belly vypadlo: „Edward, viem, že sa nemusíme, ale tvoju rodinu mám naozaj rada a bojím sa o nich aj ja. Napadlo mi, že by som ich mohla skúsiť nájsť jedným kúzlom,“ povedala mi.

„Ona mi snáď číta myšlienky. A to ona mňa nemusí... nie ja ju,“ pomyslel som si.

„Hm a akým?“ spýtal som sa, lebo mi nič lepšie neprišlo na rozum.

„Uvidíš. Obedovú máme pol hodinu. Stretneme sa presne cez ňu na treťom poschodí, tam nikdy nikto nechodí a ani profesori tam nemajú kabinet,“ povedala mi.

Do obedovej prestávky som bol nervózny a len vďačím svojím upírim zmyslom, že som sa dokázal sústrediť na viac vecí naraz.

Konečne zazvonilo na obedovú. Vzal som to rýchlym krokom a už som bol na treťom. Bella tam ešte nebola, no asi o minútku prišla. Spýtala sa ma či nevolali, povedal som im, že nie. Mal som jej dať ruku a začala hovoriť nejaké kúzlo. Chvíľu sa nič nedialo, ale zacítil som veľmi príjemné teplo a niečo ako lúče, potom to prešlo na Bellu. O chvíľu sme boli u Alice. Počul som jej myšlienky ako sa čuduje, čo je to za divné svetlo, ale potom ju napadlo, že to bude Bella. Na to, že upíri majú dobrý zrak, bola tam tma aj na upíra. Bella luskla prstami a o chvíľu sme videli. Alice bola v reťaziach, vyslobodila ju svojou mocou Bella a preniesla nás k Jasperovi a odtiaľ domov.

Chcela ísť sama pre ostatných, pretože ju to unavovalo, ale prehovoril som ju, nech vezme aspoň mňa s tým, že jej môžem pomôcť. Našťastie si povedať dala. O chvíľu sme boli u Rose, Emmetta, kde sa opakoval ten istý scenár ako u Alice a Jaspera.

Keď sme chceli pomôcť Esme, nešlo to kúzlo, potom Bella skúsila Carlislea, nešlo jej to. Už som si myslel, že to nie je dobré znamenie, ale zrazu sme sa preniesli na nejaký ostrov. Bola tam taká tma, že aj upír mal problém. Bella zase vytvorila ohnivú guľu ako svetlo a už to bolo ok. Čo bolo horšie, boli sme na ostrovčeku, čo som mal pravdu. Na ľavo a pravo bol ostrov a, samozrejme, voda.

„Takže si poplávame? Ako si na tom s plávaním?“ spýtala sa ma.

„Ja ok, ale ty asi nezdržíš dych na tak dlho?“ odpovedal som jej.

„Robíš si zo mňa srandu? Zabudol si, že aj vodu ovládam a aj vzduch?“ Takmer vybuchla smiechom.

Vystrela ruku nad vodu a bola tam bublina, v ktorej bol kyslík.

Zrazu som počul myšlienky Esme ako na mňa kričí, že aby sme tam nešli.

„Bella, stoj! Esme na mňa kričí v myšlienkach, aby sme tam nechodili,“ okríkol som ju.

„Ale musíme tam ísť! Nehádaj sa so mnou!“ povedala mi.

„Nechcem, aby sa ti niečo stalo! Si čarodejnica, ale zraniteľná si aj tak!“ povedal som jej šepky.

„Tak to urobíme takto: Ja sa ich pokúsim na diaľku z tých reťazí oslobodiť a potom sa k nim premiestnim a prenesiem ich do domu,“ povedala mi rázne.

„Nie, tým sa vyčerpáš ešte viac!“ protestoval som.

„Nebudem sa s tebou hádať!“ okríkla ma.

Skúšala oslobodiť najskôr Esme. Asi po troch minútach sa jej to podarilo a po ďalších troch minútach zase Carlislea.

„Bella, nedovolím ti, aby si takto riskovala! Pôjdem tam a keď budeme vo vode, dám ti ruku a prenesieš nás teda,“ snažil som sa odporovať, ale márne.

„Tak to teda nie! Nevieme, čo v tej vode je!“ okríkla ma, ale v jej hlase bolo cítiť, že nechce aby sa mi niečo stalo, aj keď som upír a mne by sa nestalo nič, ale nechcel som jej už viac odporovať.

Preniesla sa k Esme a rýchlo ju preniesla k nim. Potom preniesla Carlislea a vrátila sa po mňa.

Povedala mi, že sa musíme vrátiť do školy, lebo na matike, keď som mal ja anglinu, vytvorila naše kópie. Na to som hodil zrejme dosť komický pohľad. Nevedel som si to predstaviť, ale no hmm... dobre.

Mali sme spoločnú hodinu biológiu. Bella na tej hodine zaspávala. Bola zrejme vyčerpaná od toho, ako sme podnikli našu záchranu misiu za mojou rodinou. Zrazu ju vyvolal profesor, v myšlienkach som videl, že kvôli tomu, že nedáva pozor. Ona zastavila čas a poprosila ma o pomoc. Samozrejme zdôraznila, že nemám jej prečo pomáhať, ale ja som si myslel pravý opak. Veď mi pomohla vyslobodiť moju rodinu. Zastavila to tam a dal som jej odpoveď, niečo povedala aj sama a dal jej jedna mínus.

Po škole sme išli k nám. Vyrozprávali sme sa a v myšlienkach mojej rodiny som videl, ako sa jeden o druhého báli a aj to, ako je ten tvor nebezpečný, zlý a že ho musíme zničiť skôr, než ublíži niekomu a nie len unesie.

Šiel som Bellu odviesť k nej domov. V aute sme sa rozprávali.

„Edward, ty si musel vidieť, čo prežívali ostatní,“ začala Bella a pokračovala, „nenašiel si tam niečo, čoho sa môžeme chytiť. A ako viem, že neunesie vás znova.“

„Neboj, Bella, nás už neunesie. A čo vaši? Sú tiež v nebezpečenstve?“ odpovedal som ja.

„No, nie som si tak istá. A o mojich rodičov sa nemusíš báť. Maminka je čarodejnica a ocko, na toho neplatia kúzla. Maminka mu dala vypiť jeden elixír. Iba moje kúzla na neho pôsobia a maminkine schopnosti,“ odpovedala mi.

Chvíľu bolo ticho. O chvíľu Bella zaspala.

Prišli sme k nej domov. Nechal som ju v aute. Šiel som k dverám, zazvonil, ale nikto neotváral. Obzrel som sa či niekto tu nie. Nikto tu nebol, tak som svojou prirodzenou upírskou rýchlosťou šiel do auta, vzal Bellu do náručia a jej veci. Opatrne som sa rozbehol, skočil som do okna, ktoré bolo jediné otvorené, našiel jej izbu a dal ju do postele. Šiel som dole zavolať Alice.

„Alice, ahoj, aby ste sa o mňa nebáli...“ Na to ma prerušila.

„Áno, viem ostávaš u Belly, pretože jej rodičia ešte nie sú doma a bojíš sa, aby sa niečo nestalo. Mala som videnie,“ povedala mi rýchlo.

„To som mohol tušiť. Dajte si na seba pozor a pozdrav ju, pa.“ Nato som zložil.

Pustil som televíziu. Nijak som ju nevnímal. Celú noc nikto nechodil. Keď bolo ráno, okolo šiestej som počul ako Bella vstala, šla do kúpeľne a potom dole. Kým bola v kúpeľni, urobil som jej miešané vajíčka. Dúfam som, že jej to bude chutiť.

„Edward, ako to, že si tu a kde sú naši.“ Prišla dole a úplne zakričala.

„Hm... dobré ráno, Bella, no vieš, v aute si zaspala, nikto u vás nebol doma, tak som ťa vzal do náručia, prišiel oknom, ktoré bolo otvorené, dal ti dole tenisky a uložil ťa do postele. A chcel som tu ostať, kým neprídu vaši, ale oni neprišli. Bol som dole a pozeral televíziu a keď som počul, že si vstala, urobil som ti miešané vajíčka. Dúfam že ti budú chutiť,“ povedal som ako to bolo.

Bella sa najedla.

„Edward, na to, že ty neješ, tak tie vajíčka sa ti podarili,“ povedala mi.

„Ďakujem za uznanie,“ povedal som a usmial sa.

Potom skúšala zavolať rodičom, ale ani jeden to nebral.

„Edward, mohol by si zavolať Alice, či ich neuvidí.“

„Alice, ahoj, nevidíš Belliných rodičov? Včera vôbec neprišli.“

„Počkaj chvíľu,“ povedala mi a o chvíľu sa ozvalo: „Nie, nevidím nič.“

„Nevidí nič,“ povedal som Belle.

„To je zlé.“

Zložil som telefón a Bella mi povedala: „Edward, chyť sa ma za ruku, skúsim nás premiestniť k nim.“

Chytil som ju za ruku, asi trikrát odriekala kúzlo, ale nič sa nedialo. Už sa Bella rozplakala.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 15. kapitola: