Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 22. kapitola

14.02.2013 (09:00) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 988×

Pohľad Belly

„Prečo som tu ja? Veď ty si ma sem svojou mocou odhodila!“ povedal pridusene.

„Chceš odhodiť ešte raz?“ spýtala som sa.

„Bella, viem, že som to nemal, ale nechcel som dovoliť, aby sa ti niečo stalo. Keď sme sa hádali a povedala si, že hrám, že mi ne tebe záleží, moja rodina, teda najskôr Jasper, a potom ostatní zhúkli, nech ti to poviem, ale ja som nechcel. Potom, keď si chcela odísť, tak som ťa chcel zastaviť a viem, že som ťa pobozkať nemal, ale..“ Nepokračoval, o chvíľu sa nadýchol a jedným nádychom dodal: „Ak sa upír raz zamiluje, je to na večnosť.“ Vtom sa a rozbehol a už bol preč.

Moja prvá myšlienka bola, že ho musím zastaviť. Tentokrát som potlačila hlas môjho zdravého rozumu a zakričala som: „Edward, počkaj.“ Ale on nereagoval.

Sústredila sa na neho a predniesla kúzlo:

„Edwarda Cullena, upíra, volám sem hneď!

Nech sa objaví na tomto mieste hneď!“

Troška nepodarené kúzlo, ale zaúčinkovalo. Edward sa objavil predo mnou.

„Ako som sa tu dostal?“

„Preniesla som ťa, teraz si vypočuj mňa!“

„Som síce tvrdohlavá, ale ty! Ako si to predstavuješ, toto mi povedať a utiecť. Ja, no, vieš...“ Zrazu môj monológ prerušil ten netvor.

„Aké sladké,“ povedal teatrálne.

 Snažila som ho zmraziť, ale iba som ho spomalila, odhodila som ho na druhý koniec lúky.

„Ty hlúpe dievčatko, ja som veľmi mocný démon a ty,“ začal. Ja som mu skočila do rečí.

„Som čarodejnica a dosť mocná na to, aby som ťa zničila, ty hnusný tvor! Keď som dokázala oživiť tvoju včerajšiu obeť, ty nie si problém!“

Strašne som sa nahnevala, vytvoril sa vietor a ten tvor bol hneď vo vzduchu a z neďalekého potoka som na neho hodila vodu a zamrazila som ho. Nevydržalo to dlho, použil oheň. Zrazu ma Edward vzal do náručia a bežal so mnou. Ten tvor použil oheň, ktorý som odrazila na neho späť.

„Okamžite ma daj dole, ten netvor práve použil oheň, letelo to na teba, buď rada, že som to odrazila na neho. Daj ma dole!“ V momente ma dal dole.

Tentokrát som dala ruku na zem a už sa k nemu blížilo moje zemetrasenie.. Zasiahlo ho, ale videla som, ako padá do zeme, ktorú som zemetrasením vytvorila, ale zrazu tam nebol. Pozrela som sa a zrakom ho hľadala a zrazu sa zjavil na konci lúky. Hodil po mne elektriku. Odrazila som to na neho a on zakričal: „Nikdy ma nedostaneš!“ Už tam nebol, premiestnil sa niekam.

Tú spúšť som svojou mocou rýchlo, povedzme, že upratala. Nebola pamiatka po žiadnej diere, ktorá nasvedčovala zemetrasenie a ani nič podobné.

S obavou som hľadala Edwarda. Stál na konci lúky.

„Buď pôjdeš sem, premiestnim ťa, ale rozhodne si vypočuješ to, čo som ti chcela povedať!“ zakričala som.

Stál tam ako soľný stĺp, tak som už chcela použiť kúzlo, aby som ho preniesla, keď som povedala prvé tri slová, už bol u mňa.

„Díky, takže teraz ma budeš počúvať ty! Som síce tvrdohlavá, ale ty! Ako si to predstavuješ toto mi povedať a utiecť. Ja, no vieš...“ začala som sa opakovať predtým to, čo som povedala a začala som rozprávať ďalej.

„Donedávna som si myslela, že ťa neznášam, bola som zmätená, ale aj ty si dosť tvrdohlavý. Keď si ma pobozkal a povedal mi, čo si povedal, skrátka ja som... no, keď teraz ten netvor zaútočil a vzal si ma do náručia a utekal som mnou a keď som videla, že na teba ide ten oheň a odrazila som ho, uvedomila som si, skrátka ja som si uvedomila,“ nadýchla sa a vyslovila úplne tichým hlasom. „Milujem ťa,“ rozplakala som sa a preniesla kúzlo, ktoré ma prenieslo do mojej izby, teda chcela som, ale niečo sa stalo, zacítila som úplne príval chladu.

Keď som bola vo svojej izbe, zbadala som Edwarda, ako ma drží za ruku, zrejme ma za ňu chytil a ja som to neregistrovala.

„Ako si sa sem,“ habkala som.

„Chytil som ťa za ruku, nechcel som, aby si odišla po tom, čo si mi povedala a nestihol som sa ti poďakovať, že si ma zachránila,“ odpovedal mi a nahodil úsmev.

Tentokrát som ja sa k nemu priblížila a pobozkala ho. Naše pery sa pohybovali v súlade a obaja sme cítili to iskrenie medzi nami. Odtiahol sa odo mňa, keď videl, že sa potrebujem nadýchnuť.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 22. kapitola: